U samym uschodnim i adnym z samych abiaźludziełych rajonie — Chocimskim — ciešacca z taho, što praciŭniki dyktatury źjazdžajuć. Jany nazvanyja «pacukami», jakija nie topčuć «biełaśniežnuju pałubu našaha karabla pad nazvaj Biełaruś».
Publikacyja chocimskich prapahandystaŭ. Skryn z telehram-kanała
«My pakarajem kaśmičnyja prastory, my stali domam dla sotniaŭ ludziej, jakija patanajuć u viry hulniaŭ zamiežnych palitykaŭ i ich padchalimaŭ, my stvaryli ŭsie ŭmovy, kab u našych dziaciej byli mary, jakija jany abaviazkova ažyćciaviać, a našy staryja ni ŭ čym nie mieli patrebu. Zajzdrosnyja złaślivyja pacuki z-za miažy tolki ŭmacoŭvajuć našu vieru ŭ toje, što ŭsio my robim pravilna», — adznačajuć jany.
«Žychary Łondana zmahajucca za svajo prava na žyćcio»
Kaściukovickim prapahandystam daviałosia pieražyvać za žycharoŭ Łondana.
«Pakul našy zmahary kryčać na ŭsiu Jeŭropu pra toje, jak im ciažka žyć u Biełarusi, žychary Łondana zmahajucca za svajo prava na žyćcio», — zajaŭlajuć jany.
Publikacyja kaściukovickich prapahandystaŭ. Skryn z telehram-kanała
«Ceny na elektraenierhiju nastolki vysokija, što daloka nie kožny moža dazvolić sabie ciopły dom. U vyniku ludzi zachvorvajuć i pamirajuć. Vy dumajecie, što «ŭsłaŭleny» zachodni ŭrad hetaha nie bačyć? Bačyć, ale biaździejničaje. Im naplavać na svaich hramadzian, jak, zrešty, i na biełarusaŭ», — robiać vysnovu prapahandysty.
Za miažoju «vymiareńnie tempieratury cieła akazvajecca prablemaj»
Krasnapolskamu rajonu vypała chvalić biełaruskuju miedycynu.
«U našaj krainie ludzi nie pazbaŭlenyja mahčymaści vybaru: naprykład, pa miedyčnuju dapamohu možna źviartacca biaspłatna, ale i dla tych, chto choča skarystacca pasłuhami płatnaj miedycyny, takaja mahčymaść nie vyklučana», — pišuć jany.
Publikacyja krasnapolskich prapahandystaŭ. Skryn z telehram-kanała
«Ale našych suajčyńnikaŭ, jakija ŭciakli za miažu, taki raskład nie zadavalniaje, — zajaŭlajecca ŭ dopisie dalej. — Na praktycy akazałasia, što jany «chočuć» prachodzić abśledavańni i lačycca zadoraha, doŭha i nie pa časie ŭ lekaraŭ-«prafiesijanałaŭ», jakija lečać usich zapar ibuprafienam».
Pavodle prapahandystaŭ, za miažoju «vymiareńnie tempieratury cieła akazvajecca prablemaj, dy jašče i «supier-hraduśnik, miakka kažučy, padvodzić».
Mahiloŭskija ideołahi dadajuć: «Časam biełarus nie žadaje čakać svajho biaspłatnaha pryjomu. Tady možna zapisacca na płatnyja pasłuhi».
Razam z tym, pavodle danych Dziaržaŭnaj słužby zaniataści, biełaruskim balnicam i paliklinikam nie chapaje 4600 daktaroŭ dy 3330 miedsiaścior.
Publikacyja čerykaŭskich prapahandystaŭ. Skryn z telehram-kanała
«Źbiehłyja ŭziali bilet u adzin kaniec. Viarnucca dadomu — značyć adkazać pierad dziaržavaj za ŭsie svaje ŭčynki. Hetaha jany, viadoma, nie žadajuć. Voś i skardziacca ŭ sacsietkach na svaju dolu. A dumać pra toje raniej treba było», — pišuć ideołahi.
«Hramadzianie našaj krainy — heta abahulnieny vobraz biespracoŭnaha ŭ Polščy»
Pavodle prapahandystaŭ, u vačach palakaŭ «hramadzianie našaj krainy — heta abahulnieny vobraz biespracoŭnaha, jaki nie maje hrošaj, viečna nyje i łaje Polšču i samich palakaŭ».
Publikacyja bychaŭskich prapahandystaŭ. Skryn z telehram-kanała
Nasamreč palaki zacikaŭlenyja ŭ tym, kab biełarusy pryjazdžali da ich pracavać.
A kolkaść biełarusaŭ, jakija chočuć pierabracca ŭ susiedniuju krainu, pavialičvajecca. Z 2019 hoda ŭ Polščy biełarusy stali druhoj pa kolkaści hrupaj zamiežnikaŭ paśla ŭkraincaŭ.
Pavodle źviestak Centra biełaruskaj salidarnaści, na 30 vieraśnia 2022 hoda 59 327 hramadzian Biełarusi mieli dazvoł na prava pražyvańnia ŭ Polščy.
U Biełarusi — «Chto choča sumlenna pracavać — zabiaśpiečany pracaju i hodnym zarobkam»
Publikacyja babrujskich prapahandystaŭ. Skryn z telehram-kanała
U Babrujsku tym časam siaredni zarobak (pa danych za kastryčnik 2022 hoda) skłaŭ 1 311 rubloŭ, a ŭ rajonie jašče mienš — 1 197 rubloŭ.
«Raskajańnie musić być ščyrym i čystym, jak samo śviata Rastva»
Prapahandysty sa Škłoŭskaha rajona ličać, što «źbiehłyja rady b viarnucca, ale ich trymaje strach».
«I ŭ Hod miru i stvareńnia naš prezident i naša hramadstva dajuć im šaniec — raskajacca i dakazać svajo raskajańnie, viarnucca ŭ svaju chatu i da svaich rodnych… Ale tolki pry ŭmovie, što hetaje raskajańnie budzie ščyrym i čystym, jak samo śviata Rastva… I paćvierdžanym učynkami», — rajać ideołahi z małoj radzimy Łukašenki.
Publikacyja škłoŭskich prapahandystaŭ. Skryn z telehram-kanała
Ich kalehi z Kruhlanskaha rajona dapaŭniajuć, cytujučy Łukašenku:
«Dadomu, kajciesia i stanaviciesia na kaleni! Dalej budzie horš. Tamu dadomu, na kaleniach, paŭzkom!»
Prapahandysty z Mahiloŭskaha rajona ŭpeŭnienyja, što ŭ biełarusaŭ-emihrantaŭ «ad nastalhii ŭžo skuły zvodzić» i im «daviadziecca žyć uspaminami», a dalej padkazvajuć:
«Nu ci nabracca śmiełaści — viartacca, nie bajacca adkaznaści za ŭsio, što narabili. A ŭžo potym i žyć spakojna na radzimie — ź siamjoj, siabrami».
Ataka na biełarusaŭ-emihrantaŭ pakul adpracavanaja, jak vyhladaje, tolki na prapahandysckich placoŭkach Mahiloŭskaha rehijona. Nie vyklučana, što da Mahiloŭščyny padklučać nieŭzabavie inšyja vobłaści.
Staruju kamianicu kala ratušy ŭ Mahilovie rychtavali dla haradskoha muzieja. Ciapier tam robiać ofis rasijskaha pasolstva na čale z byłym ministram «ŁNR»77
Kraŭcoŭ rasčaravany, što biełarusy zabyli Kaleśnikavu. «A jana stanovicca ledź nie tvaram №1»6969
Top-10 samych papularnych piesień u Biełarusi za apošnija hady: u rejtynhu tolki rasijskija vykanaŭcy — Z-niki i «maŭčuny»3030
Top-10 samych papularnych piesień u Biełarusi za apošnija hady: u rejtynhu tolki rasijskija vykanaŭcy — Z-niki i «maŭčuny»30
Arhanizatary biełaruskaha TEDx u Varšavie dahetul nie atrymali hrošy za pradadzienyja kvitki — kampanija biełarusa zatrymlivaje ich užo 4 miesiacy22
Arhanizatary biełaruskaha TEDx u Varšavie dahetul nie atrymali hrošy za pradadzienyja kvitki — kampanija biełarusa zatrymlivaje ich užo 4 miesiacy2
Zatrymali rasijskuju eskortnicu za zabojstva kapitana-pierabiežčyka ŭ Sievastopali1212
Zatrymali rasijskuju eskortnicu za zabojstva kapitana-pierabiežčyka ŭ Sievastopali12
Biełarusy nakidali zorcy «Univiera» za pavodziny ŭ Minsku — a toj badaj i nie zrazumieŭ za što2222
Biełarusy nakidali zorcy «Univiera» za pavodziny ŭ Minsku — a toj badaj i nie zrazumieŭ za što22
Eks-ministra kultury Markieviča zvolnili z chlebnaha miesca. Tudy ŭskočyŭ inšy źbity lotčyk66
Eks-ministra kultury Markieviča zvolnili z chlebnaha miesca. Tudy ŭskočyŭ inšy źbity lotčyk6
U minskim parku kot palavaŭ na niečakanuju zdabyču33
U minskim parku kot palavaŭ na niečakanuju zdabyču3
«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»1818
«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»18
Koŭł znoŭ daŭ nadzieju na vyzvaleńnie biełaruskich palitviaźniaŭ66
Koŭł znoŭ daŭ nadzieju na vyzvaleńnie biełaruskich palitviaźniaŭ6
Biełarusa, jaki, padobna, žyŭ u Krakavie i jeździŭ časam na radzimu, sudziać za «raspalvańnie varožaści»55
Biełarusa, jaki, padobna, žyŭ u Krakavie i jeździŭ časam na radzimu, sudziać za «raspalvańnie varožaści»5
U Padmaskoŭi daharaje samy vialiki łahistyčny centr Wildberries1010
U Padmaskoŭi daharaje samy vialiki łahistyčny centr Wildberries10
Kryścina Cimanoŭskaja i Maryja Žodzik zdabyli miedali na čempijanacie Jeŭropy pa lohkaj atletycy1515
Kryścina Cimanoŭskaja i Maryja Žodzik zdabyli miedali na čempijanacie Jeŭropy pa lohkaj atletycy15
«Nasamreč kamanda nie zaŭsiody była skancentravana na Babaryku. Nie ŭsio syšłosia na im». Kraŭcoŭ vypisvaje Babaryku z «babarykancaŭ»?1515
«Nasamreč kamanda nie zaŭsiody była skancentravana na Babaryku. Nie ŭsio syšłosia na im». Kraŭcoŭ vypisvaje Babaryku z «babarykancaŭ»?15
Kraŭcoŭ: Ja b nie skazaŭ, što Babaryka dobra razumieje palityčny kantekst. A ŭdzieł u kanfierencyi «Novaja Biełaruś» — słaby chod2121
Kraŭcoŭ: Ja b nie skazaŭ, što Babaryka dobra razumieje palityčny kantekst. A ŭdzieł u kanfierencyi «Novaja Biełaruś» — słaby chod21
Kamientary
kak a ja kr y sa ta
sapraŭdy - us łada vačej i ušej maich