«Ich Valeryj Lavonćjeŭ treniruje?» Sacsietki rahočuć i zachaplajucca leapardavymi kaściumami futbalistaŭ zbornaj Konha
Zbornaja Demakratyčnaj Respubliki Konha ździviła ŭsich. U historyju hetaha čempijanatu śvietu jany ŭvajšli ŭžo la trapa samalota, navat nie vychodziačy na pole.

Źjaŭleńnie futbalistaŭ zbornaj DR Konha na ČS vyklikała sapraŭdny furor u internecie. Ich ekstravahantnyja kaściumy ź vialikim plamistym pryntam stali hałoŭnaj temaj dla abmierkavańnia.
Karystalniki sacsietak padzialilisia na niekalki łahieraŭ: adny ščyra zachaplajucca kałarytam, druhija škadujuć biednych žyviołak, a trecija — spaborničajuć u humary.
Leapardavy elemient bolšaści kamientataraŭ nahadaŭ kultavuju halivudskuju kamiedyju 1980-ch:
«Ja ŭžo heta bačyła… eee… «Pajezdka ŭ Amieryku» z Edzi Miorfi?»




«U ich tam navat svoj Kirkoraŭ jość»
«Ich Valeryj Lavonćjeŭ treniruje?»
Mnohich kamientataraŭ źbiantežyła mienavita forma leapardavaj ustaŭki, jakaja z-za śpiecyfičnaha kroju vyklikała pikantnyja asacyjacyi.
«Blin, čamuści leapardavyja strynhi praź plačo».

«Leapardavyja trusy treba nasić NA pinžak!»
«Tak voś kudy ŭsie trusy ad leapardavych bikini ź plažaŭ prapali…»
Tym nie mienš, šmat chto styl acaniŭ vysoka: «Tolki jany mohuć nasić leapard z takim šykam, im heta biezumna pasuje», «Chłapcy na styli, mnie padabajecca».
Inšyja vielmi spadziajucca, što dziela pryhožych kadraŭ nie paciarpieli realnyja drapiežniki.
«Usio, kaniešnie, supier, ale z-za hetaj tradycyi realna žyvioły pad pahrozaj vymirańnia. Takoje sabie — źniščać ceły vid dziela 15 siekund pantoŭ i pary pastoŭ u sacsietkach».
«Ja vielmi spadziajusia, što škury na ich štučnyja, prosta imitacyja…»
Danina historyi
Jarki vobraz raspracavaŭ futbalistam mastacki kiraŭnik brenda JMAKxPARIS Ełvin Džunior Mak. Dyzajnier natchniaŭsia zbornaj Zaira (tak raniej nazyvałasia DR Konha) uzoru 1974 hoda. Tady kraina ŭpieršyniu debiutavała na ČS, praŭda, pravalna — prajhrała ŭsie matčy ŭ hrupie z ahulnym likam 0:14.
«Elehantnaść — heta sposab nasić svaju historyju. Hetaja praca — danina pavahi «Leapardam» 1974 hoda i duchu kanhalezskich tradycyj», — patłumačyŭ stvaralnik kaściumaŭ.
Leapard — hałoŭny simvał krainy, jaki źmieščany navat na dziaržaŭnym hierbie. Prynt upryhožvaje i formu zbornaj ad brenda Umbro. Luboŭ da plamistaha drapiežnika maje hłybokija karani.
Histaryčna miascovyja nośbity ŭłady nasili škury leapardaŭ, kab pakazać svaju moc i šlachietnaść.
Znakamituju leapardavuju šapku praktyčna nikoli nie zdymaŭ były dyktatar Mabutu Sese Seko, jaki kiravaŭ krainaj bolš za 30 hadoŭ.

Siarod miascovych žycharoŭ doŭhi čas isnavali lehiendy pra ludziej-piarevaratniaŭ, jakija nočču pieratvarajucca ŭ leapardaŭ, i navat dziejničali adpaviednyja tajemnyja siekty.
Dla DR Konha heta druhi čempijanat śvietu ŭ historyi.
Kamientary
"Hladzicie, čyrnasuryja. ČARNASKURYJA!!!"
Ludiej-pierviertov. Eto nie lehiendy.