Dziesiać haradoŭ, šeść krain.

Polšča, Hiermanija, Hruzija, Litva, Łatvija, Estonija — biełaruski postpank-hurt «Pietla Pristrastija» z 1 červienia jedzie ŭ kancertny tur pa Jeŭropie. Pra heta paviedamlaje hurt u svaich sacsietkach.
«Viaziem novy sinhł «Kvant», jaki vyjdzie chutkim časam», — anansujuć vychad novaj pieśni muzykanty.
Raskład tura na dadzieny momant vyhladaje nastupnym čynam:
- 1 červienia — Varšava — Proxima
- 2 červienia — Krakaŭ — Zaścianek
- 3 červienia — Urocłaŭ — Stary Klasztor
- 4 červienia — Poznań — Pod Minogą
- 6 červienia— Bierlin — Badehaus
- 8 červienia— Tbilisi — Sine
- 9 červienia — Batumi — Circus Club
- 12 červienia — Vilnia — Kablys Club
- 13 červienia — Ryha — Laska V21
- 15 červienia — Talin — Kanamaja Fest
Kvitki ŭ prodažy musiać źjavicca ŭ paniadziełak, 13 traŭnia, na petliatour.com.

«Pietla Pristrastija» — biełaruski postpank-hurt, zasnavany ŭ 2004 hodzie ŭ Minsku vakalistam Illom Čarapko—Samachvałavym i basistam Cimafiejem Savickim. U skład hurta ŭvachodzić piać čałaviek, na rachunku kalektyvu šeść poŭnafarmatnych albomaŭ. Šosty albom «Nie toj čałaviek» byŭ vydadzieny ŭ 2021 hodzie.
«Pietla Pristrastija» zaŭsiody — chaj i vielmi mudrahielista — apisvała pahanuju realnaść vakoł. Na albomie «Nie toj čałaviek» rezkaść vyviedziena na maksimum. Takoj bieznadziejnaj i adčajnaj kružełki sioleta jašče nie vychodziła», — pisaŭ pra płytku ahladalnik «Afiši» Mikałaj Aŭčyńnikaŭ. Apošni sinhł hurt vydaŭ u 2023 hodzie — jon nazyvajecca «Žyćcio jak žach».
Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary