Top-10 najlepšych śpiektaklaŭ, kudy varta schadzić udvaich
Piać varyjantaŭ, kab zaprasić dziaŭčynu, i piać varyjantaŭ dla pachodu ŭ teatr z chłopcam.
Kožny dzień u staličnych teatrach možna ŭbačyć ź dziesiatak śpiektaklaŭ.
Jak vybrać siarod ich najlepšyja?Jak nie pamylicca ŭ vybary, kali žadaješ zaprasić u teatr dziaŭčynu ci chłopca? «Budźma» źviarnułasia da dvuch zaŭziatych teatrałaŭ — Paŭliny Krynickaj i Adolfa Bykoŭskaha — z prapanovaj vyłučyć svoj varyjant piaci lepšych pastanovak.
Kudy schadzić ź dziaŭčynaj? —
Viersija Adolfa Bykoŭskaha
№ 1. Jak utajmavać fieministku?
«Utajmavańnie svavolnicy»,dramatyčny tvor u žanry miuzikła pavodle pjesy U.Šekśpira
Nacyjanalny akademičny teatr imia M.Horkaha
Što takoje «hora ad rozumu»? Heta zakachacca ŭ fieministku. Ujavicie, što vam pašancavała prabavić viečar mienavita z takoj dziaŭčynaj, vielmi razumnaj, ale nadzvyčaj kateharyčnaj i svavolnaj. Vy hłyboka zadumalisia pra toje, jak zrabić budučuju žonku chatniaj (ahulnaviadoma, što razmaŭlać pra Kanta cikaviej na kuchni), pasłuchmianaj (kali vy skazali, što Kant bližejšy da iściny, čym Hiehiel, značyć, tak jano i jość) i całkam pakorlivaj (kab jana adrazu zhadziłasia, što Kant stvaraŭ tolki knihi kulinarnych receptaŭ)?
Prahlad śpiektakla zabivaje adrazu niekalki zajcoŭ. Pietručya, brutalny hieroj Siarhieja Čekieresa, navučyć mužčyn prostym srodkam dasiahnuć poŭnaha kantrolu nad žančynaj. Kataryna, hierainia Vieraniki Plaškievič, pierakanaje žančyn, što być ščaślivaj možna tolki tady, kali va ŭsim słuchacca muža. A jašče
za try hadziny śpiektakla hierainia pieratvorycca z «mymry», strašniejšaj za jakuju byvaje tolki atamnaja vajna, u pryhažuniu, abjekt zachapleńnia ŭsich mužčyn ŭ partery i zajzdraści vašaj dziaŭčyny.Ciapier znajomaj fieministcy zusim nie abaviazkova hladzieć sieryjał «Nie rodiś krasivoj», kab daviedacca pra srodki čaroŭnych pieraŭvasableńniaŭ. Tamu ŭ budučyni televizar naležyć tolki vam!
№ 2. Niakrasaŭ, ty nie mieŭ racyju!
«Adel»pavodle pjesy Jaŭhiena Tahanava
Respublikanski teatr biełaruskaj dramaturhii
Na maju dumku, horšymi za fieministak časam mohuć być tolki vypusknicy fiłfaka (fieministka ź fiłfaka — sapraŭdy hrymučaja sumieś!). Jany čamuści patrabujuć ad mužčyn načytanaści i dobraha viedańnia kłasiki. Kali ja liču, što «Mumu» — heta šedeŭr Ivana Turhienieva, dyk navošta, skažycie mnie, čytać jaho inšyja tvory («Vajnu i mir», «Złačynstva i pakarańnie» abo «Cichi Don»)? Prahlad śpiektakla «Adel» dazvolić pachisnuć fiłfakaŭskuju fanaberystaść.
Kali vy pamiatajecie, mienavita Niakrasaŭ (aŭtar nieśmiarotnaha tvora pra dzieda Mazaja i zajcaŭ) pisaŭ pra žančyn: «Konia na skaku ostanovit, v horiaŝuju izbu vojdiot». Nie viedaju, jak nakont draŭlanaj chaty (cehłaj treba było abkłaści, i ŭsie prablemy!), ale z kaniom (abo kabyłaj) prablem bolej niama. Prynamsi, u śpiektakli RTBD.
Adel — mianuška kabyły, jakaja naležyć Chryścinie,I spyniaje jaje, a faktyčna ratuje dziaŭčynu tolki Zacharaŭ, niemaładzieńki i nie nadta bahaty historyk. Nieŭzabavie Chryścina zadumajecca, za kaho ž joj vychodzić zamuž. A pavieryŭ by Zacharaŭ Niakrasavu — ničoha b nie atrymałasia.25-hadovaj niavieście biznesoŭca. Spałochaŭšysia, Adel, na jakoj viercham, zrazumieła, siadzić Chryścina, imčyć napierad. Što budzie dalej, strašna padumać…
№ 3. «Silva» — krok da prymireńnia
«Silva»,apiereta Imre Kalmana
Biełaruski akademičny muzyčny teatr
Čas ad času pamiž mužčynam i žančynaj mohuć uźniknuć sprečki i nieparazumieńni, paśla čaho zakachanyja mohuć navat nie bačycca peŭny čas. Chto tut vinavaty, možna nie ŭdakładniać. Ale krok nasustrač zaŭsiody pavinnyja rabić my, mužčyny. «Silva», kłasičnaja apiereta «numar adzin», idealna padychodzić dla naładžvańnia ŭzajemaadnosin paśla niepraciahłaha rasstańnia. Hałoŭnaja hierainia, śpiavačka Silva, — hanarlivaja pryhažunia, jana ž niaščasnaja achviara, suprać jakoj isnuje zmova ahresiŭnaha mužčynskaha śvietu. Žančyny časam lubiać adčuvać siabie niaščasnymi i pakryŭdžanymi. Dazvolcie trapić u zvykłuju atmaśfieru i pasłuchać najlepšyja apieretačnyja «chity» (ad dueta «Pomniš li ty?» da kupletaŭ Boni «Biez žienŝin žiť nielzia na śvietie»). A ŭ finale, kali hałoŭnyja hieroi buduć razam, abaviazkova paprasicie prabačeńnia. U takija momanty žančyny nahadvajuć nas samich padčas vyjhryšu lubimaj kamandy i hatovyja daravać usio!
№ 4. Niejtralizavać budučuju ciešču? Misija vykanalna!
«Karaleva pryhažości»pavodle pjesy Marcina MakDonacha
Novy dramatyčny teatr
Narešcie «bukietny» pieryjad płaŭna nabližajecca da zaviaršeńnia. Čas padumać pra viasielle. Ale ŭźnikaje adna prablema: maci dziaŭčyny, jakaja nie vykazvaje asablivaha entuzijazmu z hetaj nahody. Jak źmienšyć jaje ŭpłyŭ, a ŭ budučyni dasiahnuć poŭnaj niezaležnaści ad cieščy? Śpiektakl «Karaleva pryhažości» dapamoža vyrašyć abiedźvie zadačy.
Moryn kaliści ličyłasia hałoŭnaj pryhažuniaj u irłandskim Linejnie.
Ciapier joj 40 hadoŭ, jana nie zamužam, a jaje maci Meh, jakaja nie choča zastavacca adna, šmat robić, kab zrabić niemahčymymi ŭsie stasunki Moryn z mužčynami.Dachodzić da taho, što jana spalvaje listy, adrasavanyja dačce, i chavaje ad jaje zaprašeńnie na spatkańni.
Jak razumny čałaviek vašaja dziaŭčyna ŭsie paraleli zrazumieje sama.
№ 5. Los syna — pad pahrozaj!
«Eśfir»pavodle pjesy Ludmiły Ulickaj
Nacyjanalny dramatyčny teatr imia M.Horkaha
Sapraŭdnyja mužčyny zaŭždy dumajuć pra ŭłasnych dziaciej (chaj sabie i budučych) i kłapociacca pra ich los (tamu imknucca nie ŭdzielničać u ich vychavańni, kab nie pieraškodzić). Jak viadoma, hałoŭnaja niebiaśpieka, jakaja moža pahražać u žyćci vašamu budučamu synu, — trapić pad žanočy kantrol. Syna papiaredžvać rana.
* * *
Kudy schadzić z chłopcam?
Viersija Paŭliny Krynickaj
№ 1. Kachańnie-«pierazahruzka»
«Latučaja myš»,apiereta Iahana Štrausa
Biełaruski akademičny muzyčny teatr
Chłopcy, chłopcy! Kali vy zalacajeciesia da dziaŭčyny, vy hatovyja skazać tysiaču kamplimientaŭ, patroić prybytki biznesoŭcaŭ, što zajmajucca prodažam punsovych ruž, i na słovach pieratvaryć žyćcio ŭ kvietki. Ale jak tolki paśla viasiella projdzie niekalki hadoŭ, vam usio robicca niecikavym, i azart palaŭničaha honić vas da maładzieńkich durnic, a žonkam zastajecca… Nie, nie siadzieć skłaŭšy ruki, a zmahacca za svajo ščaście! Naprykład,
Razalinda, hierainia apierety «Latučaja myš», pieraapranajecca ŭ nieznajomku. I prymušaje Hienrycha, ułasnaha niaviernaha muža, znoŭ zakachacca ŭ jaje.Tamu niachaj vaš chłopiec navat nie sprabuje paŭtarać jaho los. Darečy, naviedvańnie śpiektakla prymusić jaho kłapacicca pra svoj zrok. Bo kali b Hienrych svoječasova naviedvaŭ akulista, to, na žal, paznaŭ by pieraapranutuju Razalindu adrazu.
№ 2.
«Złoŭleny sietkaj»pavodle p'sy Reja Kuni
Nacyjanalny akademičny teatr imia M.Horkaha
Jak mała ŭ śviecie mužčyn, jakija mohuć zrazumieć krochkuju i čullivuju žanočuju dušu! Raniej viedała tolki dvuch takich čałaviek — Januša Višnieŭskaha, aŭtara «Adzinoty ŭ siecivie», i svajho chłopca, pakul my nie pačali žyć razam. Ciapier da ich liku dadaŭsia treci — anhličanin Rej Kuni. Pra jaho kažuć jak pra aŭtara kasavych kamiedyj. Niapraŭda! Śpiektakl «Złoŭleny sietkaj», što idzie ŭ Ruskim teatry, — manifiest u abaronu žančyn, himn u ich honar!
Hałoŭny hieroj, taksist Džon Śmit, uvieś čas padmanvaje žančyn i dumaje, što kantraluje situacyju.Zvadzicie svajho chłopca na śpiektakl: chaj uśviadomić, što heta ŭ nas, žančyn, usio pad kantrolem!
№ 3. Himn žanočaj intuicyi
«Kniaź Ihar»,opiera Alaksandra Baradzina
Nacyjanalny akademičny teatr opiery i baleta Biełarusi
Padčas razmovaŭ mužčyny lubiać iranizavać z žanočaj intuicyi. Dakazać im advarotnaje niemahčyma. Lepš usio patłumačyć z dapamohaj… opiery. Adnojčy kniaź Ihar (nie, nie toj, jaki z ahniom i miačom adpraviŭsia na draŭlan, a jaho daloki spadčyńnik) vyrašyŭ pajści z pachodam na połaŭcaŭ.
Intuicyja jaho žonki Jarasłaŭny padkazała: ničym dobrym taki pachod nie skončycca! Čaho jana tolki nie rabiła: i ź niemaŭlom da Ihara vybiahała, i zaćmieńnie arhanizavała (jakim čynam — maleńki žanočy sakret) — nul reakcyi.A čym usio skončyłasia? Pałonam i hańbaj. Daviarajcie žančynam! Padrabiaznaści — na opiernaj scenie.
№ 4. Jak nie zrabicca rabyniaj?
Balet Mikałaja
«Šachierazada»
Nacyjanalny akademičny teatr opiery i baleta Biełarusi
Časam mnie zdajecca, što ŭ 1861 hodzie nichto tak i nie admianiŭ pryhonnaje prava. A kali i admianiŭ, dyk tolki dla mužčyn. Bo žančyny dahetul vymušanyja pravodzić žyćcio ŭ čatyroch ścienach (pavodle vypadkovaha supadzieńnia — kuchonnych). Kali vaš chłopiec žadaje ŭ budučyni pieratvaryć vas u pakorlivuju chatniuju haspadyniu, schadzicie razam na balet «Šachierazada». Tolki namiaknicie jamu na paraleli, bo mužčyny zvyčajna niezdahadlivyja.
Pryhažunia Zabieida (=vy sami) zastajecca ŭ haremie (=doma) adna, bo muž (=vaš chłopiec) źjazdžaje na palavańnie (=sychodzić na karparatyŭ). I što robić Zabieida? Rassłablajecca i adpačyvaje biez muža ŭ mužčynskim atačeńni.Vašaja hałoŭnaja zadača — vyvieści chłopca z zały za dziesiać chvilin da finału baleta. Što zrobić muž Zabieidy, jamu lepš nie viedać. Paviercie, paśla «Šachierazady» svaboda vam harantavanaja!
№ 5 Papiaredžańnie pra mužčynskuju niaŭdziačnaść
«Sychodziŭ muž ad žonki»pavodle pjesy S.Złotnikava
Nacyjanalny dramatyčny teatr imia M.Horkaha
Kolki vaŭka ni karmi, a jon usio roŭna ŭ les hladzić. Pavodziny mužčyn — najlepšaja ilustracyja takoj prymaŭki.
Viera Maksimaŭna vychadziła svajho muža Miciu paśla vajny, usio žyćcio kłapaciłasia pra jaho i stvarała ŭsie ŭmovy dla tvorčaści (jon litaraturaznaŭca, jaki vyvučaje tvorčaść Lva Tałstoha).Raptam jon znachodzić u kamodzie luboŭny list da Viery Maksimaŭny, napisany nieviadomym, nie moža daravać i vyrašaje syści z domu. Hety śpiektakl — test dla vašaha abrańnika. Kali jon budzie spačuvać Viery Maksimaŭnie, jašče nie ŭsio stračana (abo vy prosta znajšli vialikaha chitruna). Hetaja pastanoŭka — taksama papiaredžańnie. Usio, što było raniej, nie ličycca, a da minułaha nie raŭnujuć. Inakš — z rečami i na vychad!
-
U Homielskim dramatyčnym teatry — kadravyja čystki. Znoŭ praz «palityku»
-
«Budzie śmiešna i baluča»: «Kupałaŭcy» prezientujuć zaŭtra novy śpiektakl. U hałoŭnych rolach — Manajeŭ, Biełachvościk, Harcujeva
-
«Rašeńnie pryjšło zvonku». Što adbyvajecca ŭ viciebskim teatry, dzie ŭ śpiektakli prahučała «Žyvie Fłandryja!» i pačałasia čarada zvalnieńniaŭ?
Kamientary