prinimajtie zaprieŝiennyje "osobo opasnyje" psichodieličieskije vieŝiestva tipa ŁSD ili psiłocibina. Dokazano, čto oni uvieličivajut niejronnuju śviaź.
Budź Tupym
29.06.2025
Vasilij, Uvy, eti niejronnyje śviazi mało komu nužny, osobienno Hosudarstvu, poetomu rasširienija soznanija ili probuždienije - "osobo opasnoje". Ili kak hovorił Mauzer - Budź Tupym Kali chočaš vyžyć.
Liri Timoti: "No isśledovanija vlijanija psichodielikov na soznanije čiełovieka provodili nie tolko my, no i druhije hruppy psichiatrov i psichołohov. Naprimier, v ekśpierimientie, provodimom psichiatrom Oskarom Džanihierom i psichołohom Uiljamom Makhłotlinom s hruppoj iz 194 ispytujemych, 73 čiełovieka prinimali ŁSD kak elemient psichotierapievtičieskoj prohrammy, a 121 čiełoviek vyzvałsia učastvovať dobrovolno. V ožidanijach vsiech učastnikov ekśpierimienta sovieršienno nie dominirovała rielihioznaja ustanovka. Tiem nie mienieje, byli połučieny śledujuŝije riezultaty: Povyšiennyj intieries k voprosam morali, etiki – 35%; Povyšiennyj intieries k druhim univiersalnym konciepcijam (smysł žiźni) – 48%; Pierieocienka ciennostiej – 48%. ŁSD nado ispolzovať dla: Samopoznanija – 75%; Priobrietienija novych cielej v žiźni – 58%; Oblehčienija vzaimoponimanija mieždu lud́mi – 42%. V dvuch druhich isśledovanijach (Ditmana i dr., a takžie Sevidža i dr.), ispolzovałaś ta žie ankieta, pozvolavšaja proviesti vpośledstvii miežekśpierimientalnoje sravnienije. Ditmai i Sevidž – psichiatry, no kliničieskaja orijentirovannosť vo vtorom ekśpierimientie była boleje rielihioznoj (vo vriemia psichodieličieskoho sieansa subjektam pokazyvali rielihiozno-ritualnyje priedmiety). V ekśpierimientie Ditmana prinimało učastije 74 subjekta, a v ekśpierimientie Sevidža – 96 subjektov. Summarnyje riezultaty dvuch ekśpierimientov takovy: Punkt ankiety Ditmai (%) Sevidž (%) Rielihioznyj opyt 32 85 Osoznanije Boha, vysšiej siły (vysšiej riealnosti) Dovolno trudno poniať, počiemu eti riezultaty ihnorirujutsia tiemi, kto jakoby po rodu svojej diejatielnosti zanimajetsia duchovnym rostom i rielihioznym raźvitijem ludiej. Eti dannyje jeŝie boleje intieriesny potomu, čto ukazannyje ekśpierimienty provodiliś v 1962 hodu."
Nasamreč
29.06.2025
Ci adroźnivajecca žanočy mozh ad mužčynskaha? - na hałoŭnaje pytańnie ŭ pačatku artykuła adkaz amal nie dadzieny, tamu daju: 1.U siarednim mozh mužčyny pa masie bolšy na vosiem adsotkaŭ za mozh žančyny; 2.U siarednim mužčyna mieńš emacyjanalna robić razumovyja vyniki, tamu jany zvyčajna bolš łahičnyja i pravilnyja za žanočyja, bo žančyna bolš karystajecca emocyjami ŭ svaich vynikach, i tamu jaje vyniki mieńš łahičnyja i mieńš pravilnyja za mužčynskija. Heta ž spryjaje tamu, što doŭhaterminovaje płanavańnie u mužčyny jaŭna lepš za žanočaje, kali mužčynski rozum nie zatumanien ałkaholem ci inšymi padobnymi rečami.
Žvir
29.06.2025
Nasamreč, žančyny razumniejšyja, ja praviaraŭ. Asabliva žančyny PU Azyi, vy tolki-tolki padumali, a jany ŭžo razumiejuć pra što !
"Bolš suviaziej pamiž paŭšarjami, što moža vieści da lepšaj intehracyi emacyjanalnaj i łahičnaj častak asoby". Tak kancepcyja funkcyjanalnaha padzialeńnia paŭšarjaŭ na "emacyjnaje" i "łahičnaje" nie paćvierdziłasia ž. Ale dahetul hulaje ŭ razvažańniach.
Astatniaje słušna. U sučasnym śviecie treba ŭmieć prymušać mozh nie lenavacca, bo šmat chto złoŭžyvaje toj lanotaj (prapahanda, machlary). Śviet našmat składaniej za śviet małpy, dzie viedy pra pravilnuju ježu i mikrasocyum mohuć być vyvučany i nie źmianiajucca ŭsio žyćcio.
Newson
29.06.2025
Vopros - a ona v principie, mohła by vyskazať niepopularnuju mysl o raźnicie v intiellektualnyz sposobnostiaz mužčin i žienŝin? Koniečno, niet - inačie potieria raboty i td. Sootvietstvienno, apriori naučnoj ob́jektivnosti niet i takije naučnyje isśledovanija vsiehda budut vydavať priedskazujemyj riezultat - "i vašim i našim"
Maksim Dizajnier
29.06.2025
Nu koniečno adroźnivajecca. Posmoritie v okno, tie, kto v Minskie. Vo čto matriarchat prievratił eizń połkovnika. Vmiesto tieatrov, konciertov i vystavok - Evraopty s horoj chriučieva, i kołobki odni s kolaskami v trieťjem triechhodičnom diekrietie połzajut.
Ci adroźnivajecca žanočy mozh ad mužčynskaha i što vyznačaje ŭzrovień intelektu? Niejrabijołah adkazvaje na roznyja pytańni pra mozh
Ili kak hovorił Mauzer - Budź Tupym
Kali chočaš vyžyć.
Liri Timoti:
"No isśledovanija vlijanija psichodielikov na soznanije čiełovieka provodili nie tolko my, no i druhije hruppy psichiatrov i psichołohov. Naprimier, v ekśpierimientie, provodimom psichiatrom Oskarom Džanihierom i psichołohom Uiljamom Makhłotlinom s hruppoj iz 194 ispytujemych, 73 čiełovieka prinimali ŁSD kak elemient psichotierapievtičieskoj prohrammy, a 121 čiełoviek vyzvałsia učastvovať dobrovolno. V ožidanijach vsiech učastnikov ekśpierimienta sovieršienno nie dominirovała rielihioznaja ustanovka. Tiem nie mienieje, byli połučieny śledujuŝije riezultaty:
Povyšiennyj intieries k voprosam morali, etiki – 35%;
Povyšiennyj intieries k druhim univiersalnym konciepcijam (smysł žiźni) – 48%;
Pierieocienka ciennostiej – 48%.
ŁSD nado ispolzovať dla:
Samopoznanija – 75%;
Priobrietienija novych cielej v žiźni – 58%;
Oblehčienija vzaimoponimanija mieždu lud́mi – 42%.
V dvuch druhich isśledovanijach (Ditmana i dr., a takžie Sevidža i dr.), ispolzovałaś ta žie ankieta, pozvolavšaja proviesti vpośledstvii miežekśpierimientalnoje sravnienije. Ditmai i Sevidž – psichiatry, no kliničieskaja orijentirovannosť vo vtorom ekśpierimientie była boleje rielihioznoj (vo vriemia psichodieličieskoho sieansa subjektam pokazyvali rielihiozno-ritualnyje priedmiety). V ekśpierimientie Ditmana prinimało učastije 74 subjekta, a v ekśpierimientie Sevidža – 96 subjektov. Summarnyje riezultaty dvuch ekśpierimientov takovy:
Punkt ankiety Ditmai (%) Sevidž (%)
Rielihioznyj opyt 32 85
Osoznanije Boha, vysšiej siły (vysšiej riealnosti)
Dovolno trudno poniať, počiemu eti riezultaty ihnorirujutsia tiemi, kto jakoby po rodu svojej diejatielnosti zanimajetsia duchovnym rostom i rielihioznym raźvitijem ludiej. Eti dannyje jeŝie boleje intieriesny potomu, čto ukazannyje ekśpierimienty provodiliś v 1962 hodu."
1.U siarednim mozh mužčyny pa masie bolšy na vosiem adsotkaŭ za mozh žančyny;
2.U siarednim mužčyna mieńš emacyjanalna robić razumovyja vyniki, tamu jany zvyčajna bolš łahičnyja i pravilnyja za žanočyja, bo žančyna bolš karystajecca emocyjami ŭ svaich vynikach, i tamu jaje vyniki mieńš łahičnyja i mieńš pravilnyja za mužčynskija. Heta ž spryjaje tamu, što doŭhaterminovaje płanavańnie u mužčyny jaŭna lepš za žanočaje, kali mužčynski rozum nie zatumanien ałkaholem ci inšymi padobnymi rečami.
Vynik vyšejapisanaha daŭno napisany ŭ Novym Zapaviecie: "Chaču taksama, kab vy viedali, što kožnamu mužu hałava – Chrystos, žoncy hałava – muž, a Chrystu hałava – Boh." - heta Słova Božaje.
Tak kancepcyja funkcyjanalnaha padzialeńnia paŭšarjaŭ na "emacyjnaje" i "łahičnaje" nie paćvierdziłasia ž.
Ale dahetul hulaje ŭ razvažańniach.
Astatniaje słušna.
U sučasnym śviecie treba ŭmieć prymušać mozh nie lenavacca, bo šmat chto złoŭžyvaje toj lanotaj (prapahanda, machlary). Śviet našmat składaniej za śviet małpy, dzie viedy pra pravilnuju ježu i mikrasocyum mohuć być vyvučany i nie źmianiajucca ŭsio žyćcio.