Navuka i technałohii88

Taŭščynioju ŭsiaho 1,8 milimietra, a kulu spyniaje. U čym sakret?

Navukoŭcy stvaryli kulenieprabivalny materyjał, u try razy macniejšy za kieŭłar.

Ilustracyjny zdymak. Krynica: Vecteezy.com

Jašče ŭ 1960‑ch navukoŭcy raspracavali vysokatryvały palimier ź siamiejstva poliamidaŭ. Mienavita jon staŭ asnovaj dla stvareńnia materyjału, viadomaha va ŭsim śviecie jak kieŭłar. Struktura palimieru ŭjaŭlaje saboj sietku z doŭhich i vielmi tryvałych malekularnych łancužkoŭ. Kali kula traplaje ŭ takuju sietku, jana «łović» jaje i raśsiejvaje enierhiju ŭdaru pa ŭsioj svajoj pavierchni.

Ale ŭ kieŭłaru jość słabaje miesca. Pad uździejańniem ekstremalnaj siły malekularnyja łancužki, ź jakich składajecca materyjał, pačynajuć «raspaŭzacca», što źnižaje jaho tryvałaść i abmiažoŭvaje achoŭnyja ŭłaścivaści.

Jak paviedamlaje New Scientist, kitajskija navukoŭcy šeść hadoŭ šukali sposab vyrašyć hetuju prablemu. I rašeńnie znajšłosia ŭ śviecie nanatechnałohij. Jany vyrašyli dadać u strukturu aramidnych vałoknaŭ (padobnych da tych, što ŭ kieŭłary) vuhlarodnyja nanatrubki.

Hetyja mikraskapičnyja trubki, jakija ŭ tysiačy razoŭ tančejšyja za čałaviečy vołas, pry hetym niejmavierna tryvałyja. U novym materyjale jany pracujuć jak mikraskapičny karkas, vyraŭnoŭvajučy malekuły asnoŭnaha vałakna i nie dajučy im «raspaŭzacca» navat pry mahutnym udary.

Vyniki vyprabavańniaŭ pakazali: kab spynić standartnuju kulu, jakaja lacić z chutkaściu 300 m/s, dastatkova ŭsiaho 1,8 mm novaj tkaniny (try płasty). Dla paraŭnańnia, kieŭłaru dla taho samaha spatrebicca płast nie mienš za 4 mm.

Navat adzin płast novaj tkaniny 0,6 mm utoŭščki zdolny źnizić chutkaść kuli z 300 m/s da 220 m/s.

Pakul što materyjał nosić składanuju navukovuju nazvu «kampazit z vuhlarodnych nanatrubak i hieteracykličnaha aramidu», ale vynachodniki abiacajuć prydumać jamu bolš hučnaje imia.

Ekśpierty adznačajuć, što novuju technałohiju možna lohka intehravać u isnujučyja pramysłovyja pracesy. Heta robić jaje vielmi pierśpiektyŭnaj dla chutkaha i masavaha ŭkaranieńnia nie tolki ŭ vytvorčaść bolš lohkich i tonkich broniekamizelek, ale i dla ŭmacavańnia brani aŭtamabilaŭ, viertalotaŭ i samalotaŭ.

Kamientary8

  • B im mie
    18.11.2025
    Prapanuju nazvać KZVNIHA. Sučasna i, hałoŭnaje, pa-biełarusku.
  • Josik
    18.11.2025
    Kulu spynić, ale jaki mocny ŭdar atrymaje ščaślivy ŭłaśnik, jakija nastupstvy buduć.
  • Baradzied
    18.11.2025
    Josik, połomannyje riebra, travmy vnutrieńnich orhanov, ohromnyje siniaki.

Ciapier čytajuć

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj34

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Usie naviny →
Usie naviny

Rahačoŭskaja ci hłybockaja, kałduny ci draniki, Hrodna ci Brest? Aryna Sabalenka adkazała na pryncypovyja dla biełarusa pytańni15

Udava ź Indyi kaža, što trapiła ŭ biadu ŭ Biełarusi i jaje trymajuć u niejkim karoŭniku12

U parku žyvioł la Baranavičaŭ možna paabdymacca z kapibaraj za 100 rubloŭ3

«Boh vielmi hanarycca pracaj, jakuju ja zrabiŭ». Tramp vylecieŭ na Suśvietny ekanamičny forum u Davosie10

Śviatłana Cichanoŭskaja zaviała treds. Što joj pišuć biełarusy?15

Rasijskaja rakieta SPA trapiła ŭ žyły dom u Adyhiei10

Premjer Kanady: Stary suśvietny paradak nie vierniecca, siarednim dziaržavam treba trymacca razam4

Pad Barsiełonaj syšoŭ z rejek ciahnik, zahinuŭ mašynist, dziasiatki ludziej paranieny2

Prahnoz nadvorja ad Hidramietcentra Rasii samy niajakasny siarod kankurentaŭ. A jakija madeli pradkazvajuć nadvorje najlepš?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj34

«Ja prosta prašu kavałak lodu». Tramp skazaŭ, što nie budzie zachoplivać Hrenłandyju siłaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić