Navuka i technałohii88

Taŭščynioju ŭsiaho 1,8 milimietra, a kulu spyniaje. U čym sakret?

Navukoŭcy stvaryli kulenieprabivalny materyjał, u try razy macniejšy za kieŭłar.

Ilustracyjny zdymak. Krynica: Vecteezy.com

Jašče ŭ 1960‑ch navukoŭcy raspracavali vysokatryvały palimier ź siamiejstva poliamidaŭ. Mienavita jon staŭ asnovaj dla stvareńnia materyjału, viadomaha va ŭsim śviecie jak kieŭłar. Struktura palimieru ŭjaŭlaje saboj sietku z doŭhich i vielmi tryvałych malekularnych łancužkoŭ. Kali kula traplaje ŭ takuju sietku, jana «łović» jaje i raśsiejvaje enierhiju ŭdaru pa ŭsioj svajoj pavierchni.

Ale ŭ kieŭłaru jość słabaje miesca. Pad uździejańniem ekstremalnaj siły malekularnyja łancužki, ź jakich składajecca materyjał, pačynajuć «raspaŭzacca», što źnižaje jaho tryvałaść i abmiažoŭvaje achoŭnyja ŭłaścivaści.

Jak paviedamlaje New Scientist, kitajskija navukoŭcy šeść hadoŭ šukali sposab vyrašyć hetuju prablemu. I rašeńnie znajšłosia ŭ śviecie nanatechnałohij. Jany vyrašyli dadać u strukturu aramidnych vałoknaŭ (padobnych da tych, što ŭ kieŭłary) vuhlarodnyja nanatrubki.

Hetyja mikraskapičnyja trubki, jakija ŭ tysiačy razoŭ tančejšyja za čałaviečy vołas, pry hetym niejmavierna tryvałyja. U novym materyjale jany pracujuć jak mikraskapičny karkas, vyraŭnoŭvajučy malekuły asnoŭnaha vałakna i nie dajučy im «raspaŭzacca» navat pry mahutnym udary.

Vyniki vyprabavańniaŭ pakazali: kab spynić standartnuju kulu, jakaja lacić z chutkaściu 300 m/s, dastatkova ŭsiaho 1,8 mm novaj tkaniny (try płasty). Dla paraŭnańnia, kieŭłaru dla taho samaha spatrebicca płast nie mienš za 4 mm.

Navat adzin płast novaj tkaniny 0,6 mm utoŭščki zdolny źnizić chutkaść kuli z 300 m/s da 220 m/s.

Pakul što materyjał nosić składanuju navukovuju nazvu «kampazit z vuhlarodnych nanatrubak i hieteracykličnaha aramidu», ale vynachodniki abiacajuć prydumać jamu bolš hučnaje imia.

Ekśpierty adznačajuć, što novuju technałohiju možna lohka intehravać u isnujučyja pramysłovyja pracesy. Heta robić jaje vielmi pierśpiektyŭnaj dla chutkaha i masavaha ŭkaranieńnia nie tolki ŭ vytvorčaść bolš lohkich i tonkich broniekamizelek, ale i dla ŭmacavańnia brani aŭtamabilaŭ, viertalotaŭ i samalotaŭ.

Kamientary8

  • B im mie
    18.11.2025
    Prapanuju nazvać KZVNIHA. Sučasna i, hałoŭnaje, pa-biełarusku.
  • Josik
    18.11.2025
    Kulu spynić, ale jaki mocny ŭdar atrymaje ščaślivy ŭłaśnik, jakija nastupstvy buduć.
  • Baradzied
    18.11.2025
    Josik, połomannyje riebra, travmy vnutrieńnich orhanov, ohromnyje siniaki.

Ciapier čytajuć

Koŭł: My abmierkavali mahčymuju pajezdku Łukašenki ŭ ZŠA10

Koŭł: My abmierkavali mahčymuju pajezdku Łukašenki ŭ ZŠA

Usie naviny →
Usie naviny

U Ždanovičach pad Minskam buduć budavać kaścioł z haściavym domam

Paśla taho jak stali zabivać iranskich kiraŭnikoŭ, Pucin amal nie źjaŭlajecca ŭ Kramli5

«Heta prosta cud, što ja palacieła». Pasažyrka samalota z Dubaja stała na bok biełarusaŭ, jakija prosiać kampiensacyju ad apieratara3

Biełaruski muzyka zhubiŭ u Varšavie svoj pašpart, ale znajšoŭ inšy — nieznajomaj žančyny. A ŭžo jana dapamahła znajści jahony5

U Łojeŭskim rajonie viarnuli ŭ rodnaje nieba vyratavanaha miascovaj piensijanierkaj busła

MARH zapatrabavała ad chakiejnaha «Dynama» tłumačeńniaŭ, čamu ŭ ich rezka padaražali kvitki3

Fejsbuk u Biełarusi pamiraje, tyktok samy masavy, VK i «Adnakłaśniki» stahnujuć, a tredsy vybuchova rastuć4

Rasijski hazavoz, padbity ŭ Mižziemnym mory, pahražaje ekałahičnaj katastrofaj5

U Kapylskim rajonie čatyrochhadovy chłopčyk zahinuŭ, pravaliŭšysia ŭ kanalizacyju

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł: My abmierkavali mahčymuju pajezdku Łukašenki ŭ ZŠA10

Koŭł: My abmierkavali mahčymuju pajezdku Łukašenki ŭ ZŠA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić