Navuka i technałohii88

Taŭščynioju ŭsiaho 1,8 milimietra, a kulu spyniaje. U čym sakret?

Navukoŭcy stvaryli kulenieprabivalny materyjał, u try razy macniejšy za kieŭłar.

Ilustracyjny zdymak. Krynica: Vecteezy.com

Jašče ŭ 1960‑ch navukoŭcy raspracavali vysokatryvały palimier ź siamiejstva poliamidaŭ. Mienavita jon staŭ asnovaj dla stvareńnia materyjału, viadomaha va ŭsim śviecie jak kieŭłar. Struktura palimieru ŭjaŭlaje saboj sietku z doŭhich i vielmi tryvałych malekularnych łancužkoŭ. Kali kula traplaje ŭ takuju sietku, jana «łović» jaje i raśsiejvaje enierhiju ŭdaru pa ŭsioj svajoj pavierchni.

Ale ŭ kieŭłaru jość słabaje miesca. Pad uździejańniem ekstremalnaj siły malekularnyja łancužki, ź jakich składajecca materyjał, pačynajuć «raspaŭzacca», što źnižaje jaho tryvałaść i abmiažoŭvaje achoŭnyja ŭłaścivaści.

Jak paviedamlaje New Scientist, kitajskija navukoŭcy šeść hadoŭ šukali sposab vyrašyć hetuju prablemu. I rašeńnie znajšłosia ŭ śviecie nanatechnałohij. Jany vyrašyli dadać u strukturu aramidnych vałoknaŭ (padobnych da tych, što ŭ kieŭłary) vuhlarodnyja nanatrubki.

Hetyja mikraskapičnyja trubki, jakija ŭ tysiačy razoŭ tančejšyja za čałaviečy vołas, pry hetym niejmavierna tryvałyja. U novym materyjale jany pracujuć jak mikraskapičny karkas, vyraŭnoŭvajučy malekuły asnoŭnaha vałakna i nie dajučy im «raspaŭzacca» navat pry mahutnym udary.

Vyniki vyprabavańniaŭ pakazali: kab spynić standartnuju kulu, jakaja lacić z chutkaściu 300 m/s, dastatkova ŭsiaho 1,8 mm novaj tkaniny (try płasty). Dla paraŭnańnia, kieŭłaru dla taho samaha spatrebicca płast nie mienš za 4 mm.

Navat adzin płast novaj tkaniny 0,6 mm utoŭščki zdolny źnizić chutkaść kuli z 300 m/s da 220 m/s.

Pakul što materyjał nosić składanuju navukovuju nazvu «kampazit z vuhlarodnych nanatrubak i hieteracykličnaha aramidu», ale vynachodniki abiacajuć prydumać jamu bolš hučnaje imia.

Ekśpierty adznačajuć, što novuju technałohiju možna lohka intehravać u isnujučyja pramysłovyja pracesy. Heta robić jaje vielmi pierśpiektyŭnaj dla chutkaha i masavaha ŭkaranieńnia nie tolki ŭ vytvorčaść bolš lohkich i tonkich broniekamizelek, ale i dla ŭmacavańnia brani aŭtamabilaŭ, viertalotaŭ i samalotaŭ.

Kamientary8

  • B im mie
    18.11.2025
    Prapanuju nazvać KZVNIHA. Sučasna i, hałoŭnaje, pa-biełarusku.
  • Josik
    18.11.2025
    Kulu spynić, ale jaki mocny ŭdar atrymaje ščaślivy ŭłaśnik, jakija nastupstvy buduć.
  • Baradzied
    18.11.2025
    Josik, połomannyje riebra, travmy vnutrieńnich orhanov, ohromnyje siniaki.

Ciapier čytajuć

Impart ludziej: Biełaruś hadami plažyła Jeŭropu za mihrantaŭ, ciapier sama džhaje tym ža šlacham

Impart ludziej: Biełaruś hadami plažyła Jeŭropu za mihrantaŭ, ciapier sama džhaje tym ža šlacham

Usie naviny →
Usie naviny

Eks-palitviaźnia Ihara Karnieja zaprašajuć u Biełaruś, kab viarnuć adzin rubiel3

Syn apošniaha šacha. Chto taki Reza Piechlevi, čyje imia vykrykvajuć paŭstancy irancy3

U Iranie padčas pratestaŭ zahinuli ŭžo bolš za 50 čałaviek1

Ukraina i ZŠA mohuć padpisać u Davosie pahadnieńnie ab adnaŭleńni na 800 młrd dalaraŭ

Doktar patłumačyŭ, jakija srodki nie dapamohuć vašym sustavam9

Zatrymać siońnia naftavy tankier amierykancam dapamahli ŭłady Vieniesueły. Tramp imi zadavoleny9

Tramp moža dać kožnamu žycharu Hrenłandyi pa 100 tysiač dalaraŭ za dałučeńnie da ZŠA23

«Ty ź inšaha ciesta». Jak zastavacca biełarusami za miažoj samim i hadavać imi dziaciej23

Adkul biarucca nazvy cykłonaŭ? I čamu mienavita «Uli»?1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Impart ludziej: Biełaruś hadami plažyła Jeŭropu za mihrantaŭ, ciapier sama džhaje tym ža šlacham

Impart ludziej: Biełaruś hadami plažyła Jeŭropu za mihrantaŭ, ciapier sama džhaje tym ža šlacham

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić