Zdaroŭje

Bolš za pałovu infarktaŭ i insultaŭ možna praduchilić — navukoŭcy

Vialikaje daśledavańnie pakazała, što piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć raźvićcio kožnaha druhoha zachvorvańnia sardečna-sasudzistaj sistemy. Pytańniem zastajecca, što jość pryčynaj druhoj pałovy vypadkaŭ.

sierdiečno-sosudistaja sistiema sardečna-sasudzistaja sistema the cardiovascular system
Ilustracyjnaje fota. Krynica: Getty Images

Mižnarodnaje daśledavańnie, praviedzienaje Univiersiteckaj balnicaj Hamburh-Epiendorf i Centram inavacyj u halinie achovy zdaroŭja, pakazała, što takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak sardečny prystup, ateraskleroz abo insult, možna było b paźbiehnuć bolš čym u pałovy pacyjentaŭ.

Vyniki daśledavańnia apublikavanyja ŭ «Miedycynskim časopisie Novaj Anhlii».

Navukoŭcy praanalizavali danyja 112 kahortnych daśledavańniaŭ, jakija achapili 1,5 miljona čałaviek (54,1% — žančyny) ź siarednim uzrostam 54,4 hoda z 34 krain.

Vyniki pakazali, što zališniaja vaha, hipiertanija, padvyšany ŭzrovień chalesterynu, kureńnie i cukrovy dyjabiet majuć pramuju suviaź z bolš čym pałovaj vypadkaŭ sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ.

Tak, na praciahu 10 hadoŭ jany abumovili raźvićcio hetaha typu zachvorvańniaŭ u 57% mužčyn i 53% žančyn. Śmiarotnaść u 10-hadovaj pierśpiektyvie skłała 22% siarod mužčyn i 19% siarod žančyn.

Navukoŭcy adznačajuć, što atrymanyja vyniki byli niečakanymi, tak jak da hetaha ličyłasia, što nazvanyja piać faktaraŭ ryzyki abumoŭlivajuć 75% sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ. Novyja vysnovy asabliva važnyja, bo śviedčać ab nieabchodnaści praviadzieńnia dalejšych daśledavańniaŭ dziela pošuku tłumačeńnia dla druhoj pałovy vypadkaŭ.

U kožnym razie, jak adznačajuć daśledčyki, atrymanyja vyniki śviedčać ab nieabchodnaści surjoznaha staŭleńnia da praviadzieńnia prafiłaktyčnych mierapryjemstvaŭ.

Zdarovy ład žyćcia, a taksama kantrol i lačeńnie nazvanych faktaraŭ ryzyki mohuć praduchilić raźvićcio takich sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ, jak ateraskleroz ci sardečnaja niedastatkovaść.

Asabliva heta datyčyć karekciroŭki vysokaha cisku, jaki jość raspaŭsiudžanaj pryčynaj sardečnych prystupaŭ i insultaŭ.

Čytajcie jašče:

«Cichi zabojca». Jak abaranić siabie ad trambozu

Hetyja simptomy mohuć śviedčyć ab sardečnaj niedastatkovaści

Panizić arteryjalny cisk dapamohuć prostyja praktykavańni

Kamientary

Ciapier čytajuć

Muzyka Cim Suładze: Roźnica 30 hadoŭ — toje, što adpaviadaje maim ujaŭleńniam pra adnosiny38

Muzyka Cim Suładze: Roźnica 30 hadoŭ — toje, što adpaviadaje maim ujaŭleńniam pra adnosiny

Usie naviny →
Usie naviny

Vy taksama časta čujecie huł u vušach, jakoha inšyja nie čujuć? Navukoŭcy znajšli tłumačeńnie3

Zialenski: Na žal, rasijski bok znoŭ vybiraje vajnu1

50 čałaviek jechali na hruzaviku praz pustyniu Sachara. Hruzavik złamaŭsia, i amal usie pamierli ad smahi1

U Brazilii 37‑hadovaja žančyna vydavała siabie za 12‑hadovuju i traplała ŭ pryjomnyja siemji, dzie žyła za čužy košt7

Kiroŭca, jaki ŭlacieŭ na šalonaj chutkaści ŭ padziemny pierachod u Kijevie, pierad tym spravakavaŭ čatyry DTZ1

Łukašenka ŭ Hrodnie zhadaŭ pra Cichanoŭskuju va Ukrainie i raskazaŭ pra ciažkuju dolu biełaruskich daktaroŭ na Zachadzie29

Mahiloŭskija studenty zrabili adkryćcio, raźbirajučy daŭniuju archieałahičnuju kalekcyju1

Zahinuŭ kałmycki Hieroj Rasii, jaki letaś prasłaviŭsia, dakładvajučy Pucinu pra pośpiechi13

«Vyhladaje jak žart». U biełaruski śpisali 3740 BYN za 6 chvilin u roŭminhu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Muzyka Cim Suładze: Roźnica 30 hadoŭ — toje, što adpaviadaje maim ujaŭleńniam pra adnosiny38

Muzyka Cim Suładze: Roźnica 30 hadoŭ — toje, što adpaviadaje maim ujaŭleńniam pra adnosiny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić