Premjerny pakaz amierykanskaha miuzikła «Viestsajdskaja historyja» projdzie 23 i 24 maja na scenie Biełaruskaha dziaržaŭnaha akademičnaha muzyčnaha teatra (BDAMT).
«Praca nad hetaj pieršaj u Biełarusi licenzijnaj pastanoŭkaj amierykanskaha miuzikła zaniała dva hady napružanaj pracy mnohich ludziej, u liku jakich — talenavityja artysty BDAMT», — adznačajecca ŭ paviedamleńni pasolstva ZŠA.
Adbudziecca 50 pakazaŭ «Viestsajdskaj historyi» ŭ Minsku i inšych haradach Biełarusi, takich jak Homiel, dzie śpiektakl zapłanavany na 13 červienia. Miescy i daty praviadzieńnia śpiektaklaŭ buduć abjaŭlacca na praciahu hoda.
U miežach padtrymki hetaha prajekta pasolstva ZŠA finansavała kuplu ŭ amierykanskaha pravaŭładalnika licenzii na pastanoŭku i pakaz terminam na adzin hod, dapamahło teatru ŭ pošuku zacikaŭlenych u pastanoŭcy «Viestsajdskaj historyi» amierykanskich śpiecyjalistaŭ.
«Dziakujučy pasolstvu ŭ Biełaruś sa ZŠA zmahli pryjechać chareohrafy Poł Emiersan i Džejsan Ihnasija, jakija zajmalisia adboram artystaŭ i nastupnymi repietycyjami z trupaj, a taksama amierykanski dyryžor Filip Simans, jaki budzie dyryžyravać na premjery. Pasolstva taksama pieradało ŭ dar teatru pierkusijnyja instrumienty i mikrafony, jakija buduć vykarystany na śpiektaklach», — adznačajecca ŭ paviedamleńni.
Padčas pracy pa pastanoŭcy «Viestsajdskaj historyi» byli ažyćcioŭleny i inšyja prajekty. U červieni 2011 hoda Filip Simans udzielničaŭ u arhanizavanym BHAMT kancercie «Šedeŭry suśvietnaj opiery pad adkrytym niebam», a chareohrafy i tancory amierykanskaj «Kompani Je» — u sumiesnaj prahramie «Načnoje bradviejskaje šou», składzienaje z uryŭkaŭ viadomych bradviejskich miuzikłaŭ. «Načnoje bradviejskaje šou» budzie pakazana ŭ Breście 6 červienia, u Minsku —
-
U Homielskim dramatyčnym teatry — kadravyja čystki. Znoŭ praz «palityku»
-
«Budzie śmiešna i baluča»: «Kupałaŭcy» prezientujuć zaŭtra novy śpiektakl. U hałoŭnych rolach — Manajeŭ, Biełachvościk, Harcujeva
-
«Rašeńnie pryjšło zvonku». Što adbyvajecca ŭ viciebskim teatry, dzie ŭ śpiektakli prahučała «Žyvie Fłandryja!» i pačałasia čarada zvalnieńniaŭ?
Kamientary