Śviet

Plažam va ŭsim śviecie pahražaje źniknieńnie

Plažy pa ŭsim śviecie mohuć źniknuć z-za erozii ŭźbiarežžaŭ, piša vydańnie Financial Times.

Fota ilustracyjnaje

Razbureńnie bierahoŭ adbyvajecca praz toje, što ziamla pastupova zmyvajecca moram abo akijanam. Heta naturalny praces, ale jaho paskarajuć štormy, vialikija prylivy i rost uzroŭniu mora, źviazany z hłabalnym paciapleńniem i aktyŭnym rastavańniem ledavikoŭ.

U roznych krainach — ad ZŠA da Ispanii i Aŭstralii — ułady šukajuć sposaby, jak zachavać uźbiarežžy. Naprykład, u amierykanskim horadzie Rodant (Paŭnočnaja Karalina) za apošnija hady mora ŭžo «źjeła» 11 damoŭ, i štohod tam źnikaje da 4,5 mietraŭ plažu. Na jaho adnaŭleńnie spatrebicca kala $40 miljonaŭ.

U Barsiełonie štohod źnikaje 30 tysiač kubamietraŭ piasku — heta prykładna 12 alimpijskich basiejnaŭ. Situacyju paharšajuć bury i zabudova ŭzdoŭž uźbiarežža. Ekśpierty papiaredžvajuć: navat pry pryniaćci mieraŭ niekatoryja plažy mohuć źniknuć nazaŭsiody.

Kala 10% usiaho nasielnictva Ziamli žyvie ŭ miežach 5 kiłamietraŭ ad mora, tamu strata plažaŭ moža vyklikać surjoznyja nastupstvy.

Akramia taho, pad pahrozaj znachodzicca i najbujniejšaja karałavaja sistema ŭ śviecie — Vialiki Barjerny ryf kala Aŭstralii. Jon stračvaje karały praz pavyšeńnie tempieratury vady i parušeńnie simbijozu z vodaraściami, što vyklikaje ich abieskolervańnie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»15

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»

Usie naviny →
Usie naviny

Stała viadoma, jak skłaŭsia los iranskaj žančyny, jakaja ŭ znak pratestu raspranułasia va ŭniviersiteckim dvoryku16

Kiroŭca, jaki kiravaŭ mikraaŭtobusam ź biełaruskimi turystami ŭ Hruzii, nie mieŭ adpaviednych pravoŭ6

Viasnoj pad Hrodnam źbirajucca adkryć «Stary horad»2

Niemaŭla na Homielščynie nazvali Dabrynia Mikicič9

Hetyja krainy publična padtrymlivajuć Infancina, a hetyja — suprać

Rasijski piensijanier zahinuŭ na vajnie. Zatoje jaho siastry-biełaruscy pašancavała — atrymała adnu piatuju «Łady»

Čamu ŭ minskim mietro dźviery vahona časta začyniajucca pierad samym nosam pasažyraŭ? Adkazvaje mašynist2

Łukašenka zajaviŭ, što złaviŭ 54‑kiłahramovaha soma na Prypiaci. U papiaredniaj bajcy hety ž som važyŭ 57 kh12

Try krainy Jeŭropy rychtujuć ułasny farmat mirnych pieramoŭ pa Ukrainie2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»15

«Jana hadami ciarpieła, a paśla adzin raz udaryła muža nažom — hetaha chapiła, kab zabić»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić