Teatr22

Dyrektar teatra opiery i baleta: Nie vyklučaju, moža, bałhary abo ukraincy buduć śpiavać na konkursie ŭ Minsku pa-biełarusku

U Biełarusi pakul nie źjaŭlajucca tvory, pavodle jakich było b cikava stavić śpiektakli, zajaviŭ na pres-kanfierencyi 17 listapada ŭ Minsku dyrektar Nacyjanalnaha akademičnaha Vialikaha teatra opiery i baleta Uładzimir Hrydziuška. 

Hetu temu dyrektar zakranuŭ, adkazvajučy na pytańnie ab tym, čamu na mižnarodnym Kaladnym opiernym forumie letaś u Minsku amal nie hučała biełaruskaja mova. 

Pavodle słoŭ Hrydziuški, «nacyjanalny status teatra praduhledžvaje najaŭnaść u siońniašnim repiertuary samych znakavych tvoraŭ zamiežnaj, ruskaj kłasiki». «I, biezumoŭna, biełaruskaj kłasiki, jana była, jość i budzie pry ŭmovie, kali buduć pisać kampazitary, kali buduć libretysty, jakija buduć razhladać heta pytańnie taksama», — skazaŭ jon. 

«Kali štości novaje źjavicca, značyć, budziem pisać, rabić, asensoŭvać. Jość u nas i «Sivaja lehienda» pavodle Karatkieviča, jość i «Dzikaje palavańnie karala Stacha», a bolš, na žal, niama. Pakul nie było ničoha takoha, što vyklikała b vialikuju cikavaść i ŭ nas, i ŭ pastanoŭščykaŭ, i ŭ hledačoŭ. Źjavicca štości — stvorym.

Voś źjaviłasia vydatnaja muzyka Uładzimira Kuźniacova, i stvaryŭsia balet «Vitaŭt». Jość vielmi šykoŭnaja muzyka Hlebava — chutka źjavicca balet «Maleńki prync», u chutkim časie na mastackim saviecie my razhledzim sceničnaje vyrašeńnie hetaha śpiektakla». 

Hrydziuška padkreśliŭ, što teatr pravodzić šmat inšych mierapryjemstvaŭ, na jakija zaprašajucca salisty — vychadcy ź Biełarusi, jakija časta «śpiavajuć na biełaruskaj movie ŭ tym liku».

«U kožnaha jość prava śpiavać na toj movie, na jakoj jon žadaje. Hvałtam my zajmacca nie budziem, kali b tak adbyłosia, my b ničoha nie atrymali, akramia jak adarvańnia ad našaha teatra i mastactva»,

— ličyć jon. 

Pavodle ŭmoŭ majučaha adbycca konkursu vakalistaŭ, jaki ŭpieršyniu projdzie ŭ miežach V Minskaha mižnarodnaha Kaladnaha opiernaha forumu, skazaŭ dyrektar teatra, udzielniki volnyja vybrać, na jakoj z troch moŭ im vykonvać tvory: biełaruskaj, ruskaj ci italjanskaj. 

«Chto jakuju movu vybiare, na takoj i budzie śpiavać. Ja nie vyklučaju taho, što chtości z našych partnioraŭ za miažoj budzie śpiavać na biełaruskaj movie. Moža być, heta buduć bałhary, moža, ukraincy, u lubym vypadku, umovy konkursu heta rabić dazvalajuć»,

— skazaŭ Hrydziuška.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim32

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim

Usie naviny →
Usie naviny

Čały: Łukašenka hatovy pierastupić cieraz asabistuju nianaviść dziela šancu raskałoć emihracyju8

Pa darozie sa Šviecyi ŭ Biełaruś mašyna zhubiła minimum 300 tysiač kiłamietraŭ prabiehu — ciapier jaje pradajuć za $15 tysiač7

Bankrutuje zavod kampazitnych kanstrukcyj. U jaho chacieli ŭkłaści 220 miljonaŭ jeŭra

Płastyčnamu chirurhu ź Biełarusi vynieśli ŭ Maskvie abvinavaŭčy prysud i adpraŭlajuć u kałoniju3

U Mahilovie padletak paškodziŭ viertalot, jaki pryvieźli dla ekspazicyi Muzieja Słavy2

Ukraincy źniščyli dva rasijskija samaloty na aeradromie pad Vałhahradam, jašče dva paškodžanyja2

Tramp zajaviŭ, što vyratavaŭ viarchoŭnaha lidara Irana ad «haniebnaj śmierci»7

Pucin: Zachad choča pachavać Rasiju, ale jany sami chutka zdochnuć17

Pamior Kłark Ułafsan — hieroj historyi, jakaja dała śvietu paniaćcie «stakholmski sindrom»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim32

Na mitynhu ŭ Vilni zatrymali pravakatara. A Cichanoŭski zajaviŭ pra namier dabivacca sustrečy ź Zialenskim

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić