Mierkavańni

Mierkavańnie: Abviaščaj siabie pažyćciovym nie abviaščaj…

U padziejach apošnich dzion u Kazachstanie źviartaje na siabie ŭvahu, jak lohka i niazmušana byŭ pazbaŭleny vysokaj pasady šmathadovy kiraŭnik krainy Nursułtan Nazarbajeŭ. Prezident Kasym-Žamart Takajeŭ prosta zajaviŭ, što ciapier staršynia Rady biaśpieki — jon sam, dy i ŭsio na hetym. A miž tym u aficyjnych dakumientach było vyrazna prapisana, što Nazarbajeŭ nie prosta kiraŭnik hetaha orhana, a kiraŭnik pažyćciovy. Paviedamleńniaŭ ža pra jahonuju śmierć nie pastupała. Siensacyja, vyklučny vypadak? Dy nie, chutčej zakanamiernaść, piša ŭ Fejsbuku historyk Alaksandr Paškievič.

Fota: LyazaTretyakova / depositphotos.com

U suśvietnaj historyi było niamała vypadkaŭ, kali aŭtarytarnyja lidary, stamiŭšysia vykonvać rytuały pa paćviardžeńni svajoj lehitymnaści praz rehularnaje pieraabrańnie na vysokija pasady ci to nasielnictvam, ci to pradstaŭničym orhanam, prapisvali ŭ zakonach ci kanstytucyjach svaje pažyćciovyja paŭnamoctvy. I što, paśla taho jany spakojna kiravali da śmierci i pamirali za pracoŭnym stałom?

Statystyka śviedčyć pra zusim advarotnaje.

Za apošnija 200 hadoŭ pažyćciovymi prezidentami aficyjna siabie abviaščali 17 čałaviek, pieradusim u Afrycy, Azii i Łacinskaj Amierycy. Ź ich pamierli pry zachavańni paŭnamoctvaŭ tolki šaściora, to-bok usiaho 35%.

Dy i z hetych šaścioch troje, to-bok pałova, kiravali vielmi daŭno, jašče ŭ XIX stahodździ. A ŭ XX i XXI dabyć prezidentami, jak było praduhledžana zakonami, da samaj śmierci ŭdałosia tolki haicianskamu dyktataru Fransua Dziuvalje (pamior u 1971 hodzie, pieradaŭšy ŭładu ŭ spadčynu synu), kamunistyčnamu lidaru Juhasłavii Iosipu Broz Cita (1980) i ekstravahantnamu Turkmienbašy Saparmuradu Nijazavu (2006).

Što rabiłasia z astatnimi? Najčaściej jany zrynalisia svaimi ŭłasnymi paplečnikami, a to i blizkimi svajakami ŭ chodzie vajskovych ci cyvilnych pieravarotaŭ, časam tracili ŭładu ŭ vyniku narodnych vystupleńniaŭ.

Ale jakim by šlacham heta ni adbyvałasia, pra ich «harantavany zakonami» status nichto pry hetym nie ŭspaminaŭ i nie łamaŭ hałavu, jak by hety jurydyčny niuans abyści.

I ŭ hetym niama aničoha dziŭnaha. Pry svaim ułasnym kiravańni kožny z hetych samaŭładnych pravicielaŭ sam staviŭsia da Kanstytucyi i zakonaŭ jak da pustych papierak, jakija nijak nie źviazvali ruki jamu samomu.

A kali nie vykonvaješ ułasnyja zakony sam, to ci možna čakać hetaha navat ad svaich paplečnikaŭ, nie kažučy pra palityčnych apanientaŭ? «Časam nie da zakonaŭ» — zbroja dvusiečnaja.

Tamu i sproby aŭtakrataŭ samastojna, u adnabakovym paradku prapisać sabie lubimamu niejkija piśmovyja harantyi na budučyniu — sprava marnaja. U situacyi, kali «Akieła pramachnuŭsia», heta anitrochi nie ratuje.

«Stary, sychodź!» Raskazvajem pra kult asoby Nazarbajeva, suprać jakoha paŭstali kazachi

Mierkavańnie: Varta Nazarbajevu było svoječasova syści, i jon zastaŭsia b u historyi pazityŭnym piersanažam

Takajeŭ prybraŭ Nazarbajeva z pasady kiraŭnika Rady biaśpieki 

Kamientary

Ciapier čytajuć

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek4

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijskaja turystka stała pavodzić siabie jak trochhadovaje dzicia: jana kuryć rasčosku i pje łaśjon4

Ała Puhačova vysoka adazvałasia pra Džachara Dudajeva. Kadyraŭ bušuje18

Dastaŭka ježy Rebox.by časova spyniła dziejnaść

Topavuju jurystku ź Minska asudzili pa «narodnym» 342-m artykule6

DTZ na Minščynie: vosiem čałaviek špitalizavanyja

Hienkonsulstva Ispanii ŭ Maskvie adnaviła pryjom zajaŭ na vizy

Archieołahi znajšli ŭ Smalensku kniažacki choram XII stahodździa. Takija ž znachodzili ŭ Połacku i Hrodnie1

Adna ź lidarak apazicyi Hruzii zatrymanaja za nadpis «Rasijskaja mara» na pieradvybarčym baniery kiroŭnaj partyi1

Izrail pačaŭ nastup na horad Haza

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek4

Da «Dnia narodnaha adzinstva» pamiłavali 25 čałaviek

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić