Pad Bierazinom piensijanier žorstka zabiŭ łasia i prybiŭ jahony čerap z rahami na drevie
70‑hadovy žychar Bierazina žorstkim sposabam zabiŭ darosłaha samca ź vialikimi rahami i schavaŭ jaho miasa na svaim leciščy. Ale ŭsia sprava nieŭzabavie vyjšła najaŭ, paviedamlaje Śledčy kamitet.

Jak paviedamiŭ Śledčy kamitet, mužčyna viedaŭ ściežki, pa jakich łasi chodziać da karmušak. U vieraśni jon zrabiŭ samarobnuju piatlu ź mietaličnaha trosa, zamacavaŭ jaje na drevie prykładna na dvuch mietrach vyšyni pobač sa svaim leciščam u vioscy Rudnia.
Praź niekalki dzion jon znajšoŭ u pastcy vialikaha łasia, jaki zabłytaŭsia ŭ piatli rahami, i zabiŭ jaho. Miasa skłaŭ u marazilnikach doma, skuru i kości vykinuŭ u mielijaracyjny kanał, a čerap z rahami zamacavaŭ na drevie jak trafiej.
Padazreńnie adnosna piensijaniera źjaviłasia ŭ kastryčniku. Supracoŭniki Biarezinskaj mižrajonnaj inśpiekcyi achovy žyviolnaha i raślinnaha śvietu zatrymali jaho sa zbrojaj i bojeprypasami. Mužčyna sprabavaŭ pierapravić miasa ŭ les, kab schavać dokazy złačynstva, ale jahony tajnik znajšli.
Naniesienyja straty pryrodzie byli acenienyja ŭ 12 600 rubloŭ. Viadoma, što raniej mužčyna ŭžo pryciahvaŭsia da administracyjnaj i kryminalnaj adkaznaści. Ciapier jamu časova abmiežavali prava na vyjezd z krainy, śledstva praciahvajecca.
Ciapier čytajuć
Sumleńnie, kachańnie, koły piekła i halivudski finał. U siamji budaŭnika i biblijatekarki z Pružanskaha rajona Ihara i Julii Łaptanovičaŭ aryštavali spačatku jaho, paśla — jaje, a paśla i babulu
Kamientary