Zdaroŭje

U čym karyść kłubnic i ŭ jakich abjomach ich varta jeści

Červień — čas kłubnic. Jahady pa krainie skuplajuć tonami, a za raz niekatoryja zjadajuć kiłahramy — ź viarškami, śmiatanaj i biez. Onliner pahutaryŭ z nutrycyjołaham Julijaj Ajzienman i daviedaŭsia, u čym karyść kłubnic, kolki možna źjeści za raz i z čym spałučać.

Usie fota: pixabay.com

Jakaja karyść?

Pa-pieršaje, pa składzie jany zusim biasškodnyja, a pa-druhoje, vy atrymoŭvajecie masu karysnych rečyvaŭ.

— Kłubnicy składajucca z vady i roznych prostych vuhlavodaŭ nakštałt hlukozy i fruktozy. Akramia taho, hetyja jahady źmiaščajuć klatčatku i vałokny, karysnyja dla kišečnika, — kaža Julija Ajzienman. — U dadatak u jahadach jość mnostva antyaksidantaŭ, jakija spryjajuć adnaŭleńniu abmienu rečyvaŭ.

I čym jahada čyrvaniejšaja, tym u jaje składzie bolš tych samych antyaksidantaŭ.

Jość u kłubnicach i vitamin S, nieabchodny dla zdaroŭja sardečna-sasudzistaj sistemy i narmalnaha arteryjalnaha cisku, kalij i folijevaja kisłata. Jana, u svaju čarhu, važnaja dla pravilnaha dzialeńnia kletak i nadzvyčaj nieabchodnaja ciažarnym žančynam, jakim hiniekołahi jaje dadatkova prapisvajuć. Jana źnižaje ryzyku raźvićcia patałohij pry farmavańni płoda. U cełym hetaja jahada spryjaje zdaroŭju sardečna-sasudzistaj sistemy, narmalizuje ŭzrovień cukru ŭ arhaniźmie.

U Biełarusi jeści śviežuju harodninu i sadavinu ceły hod składana, tamu niama ničoha drennaha ŭ tym, kab letam spažyvać šmat jahad.

Zhodna ź niekatorymi daśledavańniami, kłubnicy praduchilajuć raźvićcio katarakty, ślepaty, jakaja prahresuje, a jašče spryjajuć prafiłaktycy rakavych zachvorvańniaŭ.

Ich, darečy, možna jeści dyjabietykam, bo jany nie sadziejničiuć rezkamu pavyšeńniu ŭzroŭniu cukru ŭ kryvi i ŭvachodziać u dyjetyčnaje mieniu.

A ŭ jakich abjomach varta spažyvać?

Kałaryjnaść jahady nievysokaja — usiaho tolki 32 kkał na 100 h praduktu. Heta mienš, čym u maliny (53 kkał), čarešni (52 kkał), durnic (35 kkał), ažyn (43 kkał) i čarnic (57 kkał).

— Składana skazać, ci možna pierajeści kłubnic. Ale naŭrad ci chtości za dzień ich moža spažyvać kiłahramovymi dozami, — razvažaje Julija. — Mnie navat zdajecca, što i paŭkiłahrama hetych jahad źmiaścić u siabie dosyć ciažka.

Ci varta ich jość u spałučeńni sa śmiatanaj ci viarškami?

Kali vy imkniaciesia pachudzieć, to z takim łasunkam treba być aściarožnymi.

— Sami pa sabie kłubnicy kałaryjnymi nie zjaŭlajucca. Ale kali da ich dadać dosyć tłustyja śmiatanu i viarški, to kałaryjnaść značna pavysicca, i z takoj stravaj lepš za ŭsio nie pierabirać, — tłumačyć nutrycyjołah. — Akramia taho, mnohija dadajuć cukar, što taksama pavialičvaje kałaryjnaść praduktu.

Jašče adzin lubimy pradukt — kłubničny kampot. Heta, biezumoŭna, smačny napoj, ale treba razumieć, što vitamin S źniščajecca pry ŭździejańni tempieratury, i kali žadajecie atrymlivać maksimalnuju karyść ad jahad, to lepš ich jeści ŭ śviežym vyhladzie. Abo adrazu paśla razmarozki — u takim vyhladzie karysnyja ŭłaścivaści zachoŭvajucca.

A ci jość niepieranosnaść kłubnic?

Ludziej, u jość jakich alerhija na hetyja jahady, chapaje. U tym liku siarod dziaciej.

— Tamu, kali vy ŭpieršyniu dajacie dzieciam jaje pakaštavać, rabicie heta z aściarožnaściu, — raić śpiecyjalist.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Usie naviny →
Usie naviny

Jak minimum 17 rasijskich dronaŭ zalatali ŭ Biełaruś u minułym miesiacy, adzin ź ich upaŭ

«Heta byŭ važny dośvied, jaki nidzie bolš nie atrymaješ». Eks-palitviazień Akichira Hajeŭski-Chanada raskazaŭ pra svajo źniavoleńnie

Tramp: Padumaju nad tym, kab departavać Maska z ZŠA. I nackuju na jaho DOGE16

Z 1 lipienia USAID aficyjna spyniaje akazvać zamiežnuju dapamohu10

U Oršy vaśmihadovy chłopčyk vypaŭ ź siomaha paviercha

Biełaruska raskazała, kolki zapłaciła, kab chutčej dajechać da Polščy na aŭtobusie2

U Jeŭrasajuzie zabaranili avijakampanijam brać płatu za ručnuju pakłažu3

Minski mietrapaliten vypadkova źliŭ prapahandysckuju mietadyčku7

«Łukašenka nikoli ničoha nie baicca». Chrenin zajaviŭ, što vučeńni «Zachad-2025» i nie źbiralisia pravodzić na miažy z NATA9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Pamiatajecie vypusknika instytuta FSB, jaki raskatvaŭ pa Hrodnie sa ściaham Navarosii? Ciapier jon staŭ varšaŭskim biznesmienam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić