Navuka i technałohii66

Štučny intelekt stvaryŭ univiersalnuju vakcynu ad usich karanavirusaŭ

Daśledčyki z Kiembrydžskaha ŭniviersiteta paśpiachova zaviaršyli pieršuju fazu kliničnych vyprabavańniaŭ univiersalnaj vakcyny suprać karanavirusaŭ, raspracavanaj z dapamohaj štučnaha intelektu.

Pryščepka ad kavida. Ilustracyjnaje fota. Fota: Sb.by

Navukoŭcy nie tolki stvaryli sintetyčny «supierantyhien», ale i vyrašyli dźvie hałoŭnyja łahistyčnyja prablemy pandemii: novy preparat nie patrabuje zachoŭvańnia ŭ zvyšnizkich tempieraturach i ŭvodzicca ŭ cieła čałavieka biez dapamohi ihołki.

Jak zaŭvažyŭ biełaruski navukova-papularny telehram-kanał cybulinka, vyniki pracy brytanskich navukoŭcaŭ nad preparatam pEVAC-PS byli niadaŭna apublikavanyja ŭ aŭtarytetnym miedycynskim časopisie Journal of Infection. Raspracoŭščyki prapanujuć pryncypova novy padychod u baraćbie sa śmiarotnymi virusami.

Navošta nam novaja vakcyna?

Za apošnija dvaccać hadoŭ śviet sutyknuŭsia z tryma bujnymi ŭspyškami karanavirusaŭ: SARS u 2002-m, MERS u 2012‑m i SARS-CoV-2 (COVID-19), jaki źmianiŭ žyćcio płaniety ŭ 2020 hodzie.

Prablema sučasnych vakcyn u tym, što jany stvarajucca pad kankretnyja štamy. Virus chutka muciruje, źjaŭlajucca novyja varyjanty, i farmaceŭtyčnyja kampanii vymušanyja ŭvieś čas «dahaniać» chvarobu, abnaŭlajučy preparaty.

Akramia taho, u papulacyjach kažanoŭ cyrkuluje vializnaja kolkaść inšych sarbiekavirusaŭ, jakija ŭ luby momant mohuć pierakinucca na čałavieka i vyklikać novuju pandemiju.

Kab razarvać hetaje koła, daśledčyki vyrašyli stvaryć pansarbiekavirusnuju vakcynu — preparat, zdolny zmahacca z cełaj vialikaj hrupaj virusaŭ adrazu, uklučajučy tyja, što jašče nie pierajšli da čałavieka.

«Achilesava piata» virusa i DNK-technałohii

U asnovie preparata pEVAC-PS lažyć technałohija DIOSynVax. Zamiest taho kab brać za asnovu adzin kankretny virus, ałharytmy praanalizavali hienietyčny kod dziasiatkaŭ roznych karanavirusaŭ. Štučny intelekt šukaŭ ich «achilesavu piatu» — kansiervatyŭnyja, abo niaźmiennyja, učastki šypapadobnaha białku. Virus nie moža źmianić ich padčas mutacyj, bo jany krytyčna važnyja dla jaho vyžyvańnia.

Na hetaj bazie kampjutar sprajektavaŭ sintetyčny «supierantyhien». Jon musić navučyć imunitet raspaznavać nie tolki ŭžo viadomyja varyjanty kavidu, ale i budučyja mutacyi, a taksama virusy kažanoŭ.

Jašče adna inavacyja kryjecca ŭ formie dastaŭki. U adroźnieńnie ad papularnych mRNK-vakcyn, jakija patrabujuć zachoŭvańnia ŭ marazilnikach pry zvyšnizkich tempieraturach, novy preparat źjaŭlajecca DNK-vakcynaj.

Heta robić jaho termastabilnym, što idealna padychodzić dla krain ź nizkim uzroŭniem dachodu i haračym klimatam, dzie padtrymlivać nieabchodnuju tempieraturu vielmi składana.

Bolš za toje, vakcyna źjaŭlajecca bieziholnaj. U chodzie vyprabavańniaŭ jana ŭvodziłasia ŭnutryskurna z dapamohaj śpiecyjalnaj strujnaj pryłady PharmaJet Tropis, jakaja pad vysokim ciskam litaralna «prastrelvaje» preparat skroź skuru. Heta źnižaje abjom nieabchodnaj dozy, zdymaje prablemu ŭtylizacyi miedycynskich adchodaŭ i robić praces bolš kamfortnym dla pacyjentaŭ.

Vyniki pieršaj fazy: biaśpiečna, ale jość niuans

U pieršaj fazie kliničnych vyprabavańniaŭ pryniali ŭdzieł 39 zdarovych dobraachvotnikaŭ va ŭzroście ad 18 da 50 hadoŭ. Hałoŭnaj metaj hetaha etapu była pravierka biaśpieki. I tut vakcyna pakazała siabie vydatna: jana dobra pieranosiłasia va ŭsich čatyroch testavych daziroŭkach bieź jakich-niebudź surjoznych pabočnych efiektaŭ.

Ale što tyčycca zdolnaści vyklikać mahutny imunny adkaz, navukoŭcy ŭ svaim artykule maksimalna sumlennyja — vyniki akazalisia davoli ścipłymi. I hetamu jość łahičnaje tłumačeńnie. Reč u tym, što ŭsie dobraachvotniki ŭžo mieli pa dźvie-try pryščepki ad kavidu, a mnohija paśpieli pieražyć jašče i chvali štamu «Amikron». Ich bazavy imunitet i ŭzrovień antyciełaŭ i tak byli vielmi vysokimi, tamu nazirać rezki skačok niejtralizujučych antyciełaŭ mienavita ad novaj vakcyny było technična składana.

Tym nie mienš, daśledčykaŭ vielmi abnadzieiŭ mikračypavy analiz kryvi pacyjentaŭ. Jon pakazaŭ, što vakcyna zrabiła mienavita toje, što ad jaje patrabavałasia: jana prymusiła imunnuju sistemu vypracoŭvać antycieły, nakiravanyja dakładna na tyja samyja niaźmiennyja ŭčastki virusa, jakija štučny intelekt zakłaŭ u jaje dyzajn.

Što dalej?

Pieršaja faza dakazała hałoŭnaje — kancepcyja sintetyčnaha ŭniviersalnaha antyhiena, stvoranaha mašynaj, pracuje ŭ čałaviečym arhaniźmie i źjaŭlajecca biaśpiečnaj. Bieziholnaja DNK-technałohija taksama paćvierdziła svaju zručnaść.

Ciapier navukoŭcam treba budzie dapracavać formułu dla druhoj fazy vyprabavańniaŭ, kab zrabić imunny adkaz bolš mahutnym. Kali hetyja etapy zavieršacca paśpiachova, čałaviectva atrymaje nadziejny instrumient nie tolki suprać biaskoncych mutacyj COVID-19, ale i suprać hipatetyčnaj infiekcyi, jakaja moža pryjści ź dzikaj pryrody ŭ budučyni.

Kamientary6

  • it from
    14.06.2026
    A eto nakont vyprabavańniaŭ na ludziach, što nie rabili pryščepak?
    I što nam uciuchvali, što pryščepka ad kavidu jak ad hrypu pavinna być štohadovaj?
  • it from
    14.06.2026
    dilemma, maskalam biez cara rečaisnaść nie zdajecca realnaj
  • 67
    14.06.2026
    vrači v poliklinikach Biełarusi hovorili, jeśli chotitie žiť, privivki ot kovid nie diełajtie, tak kak sostav ich chz iz čieho

Ciapier čytajuć

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U Francyi šaściarych hruzinaŭ asudzili za luboŭ da ruskaj kłasiki2

U Homieli piensijanier paŭstahodździa zachoŭvaŭ revalvier uzoru 1895 hoda. Na jaho danios syn5

«Lepš vykinuć, čym addać?» Fiermier pakazaŭ, jak vykidaje kłubnicy, i vyklikaŭ abureńnie17

«Ja 400 dalaraŭ addała, kab ich patrucić, a ludzi hadujuć!» Kim ludzi zamianiajuć katoŭ i sabak praz alerhiju

«Kitajanka» abiacała navučyć žychara Dobruša dobra zarablać. Ale zarabiła tolki sama

«Saŭdepaŭski adpačynak pa košcie piaci zorak u Turcyi». Biełaruska vyklikała dyskusiju, raskrytykavaŭšy sanatoryj na Naračy12

U Šumilinskim rajonie da škoły pryjšło miedźviedziania VIDEA1

Ofis Cichanoŭskaj: Pavodziny Charysavaj nielha apraŭdać ciskam34

Tramp zajaviŭ, što pahadnieńnie ZŠA ź Iranam płanujecca padpisać u niadzielu1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ12

Biełarusy na pieršym miescy ŭ rehijonie pa śmiarotnaści ad chvarob serca i sasudaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić