Hramadstva3030

«Nie zmahli paabiedać nidzie! Turystyčnaje miesca!» Biełaruska nie zmahła nidzie ŭ Miry pajeści

Biełaruska zavitała ŭ Mirski zamak i ciapier aburajecca, što pajechała stul hałodnaj.

Znakamity Mirski zamak — adna z hałoŭnych vizitovak Biełarusi. Naviedvalniki, što pryjazdžajuć u pasiołak samastojna, sutykajucca z tym, što ŭ razhar letniaha siezona ŭ histaryčnym miescy niemahčyma banalna kupić ježu.

«My nie zmahli pajeści!!!! Usie kafe i navat restaran začynienyja na śpiecabsłuhoŭvańnie ekskursijnych aŭtobusaŭ. Vielizarnaja kolkaść ludziej chadziła pa ŭsim pasiołku i pytalisia adzin u adnaho: «Dzie pajeści?», «U tym baku adkryta štości?». Dziasiatki ludziej pryjechali «svaim chodam», i ŭsie hetyja ludzi nie zmahli paabiedać NIDZIE!!!! Turystyčnaje miesca! Kava tolki ŭ Jeŭraopcie na vyjeździe ź Mira», — napisała aŭtarka.

Biełaruska dadaje, što nidzie i nikoli nie sustrakałasia z takoj situacyjaj.

Mnohija čytačy ŭ kamientarach adznačyli, što sami z takim sustrakalisia raniej, i, jak vyśviatlajecca, navat praz hady infrastruktura najpapularniejšaha miesca zastajecca ŭ zarodkavym stanie. «Ničoha nie źmianiłasia, byli tam hadoŭ 10 tamu — usio toje ž samaje». «Letam heta pastajannaja historyja ŭžo dziesiacihodździe».

Hieahrafija «hałodnych» turaŭ: ad Połacka da Biełaviežskaj puščy

Biełarusy pačali dzialicca ŭłasnym dośviedam, i, akazałasia, što Mir — daloka nie adzinaja prablemnaja kropka na turystyčnaj mapie Biełarusi. Śpiecabsłuhoŭvańnie arhanizavanych hrup, viasielli i karparatyvy letam całkam paralizujuć hramadskaje charčavańnie dla zvyčajnych vandroŭnikaŭ.

«Takaja ž historyja ŭ minułym hodzie pryklučyłasia z nami ŭ Połacku. Kudy ni suńsia — usiudy śpiecabsłuhoŭvańnie ekskursij. Pryjšłosia iści ŭ «Kapieječku» i pa-bamžacku na łavačcy kala padjezda pierakusić».

«My z takim sutyknulisia ŭ Biełaviežskaj puščy. Nam prosta skazali: idzicie jeści ŭ inšaje kafe, u nas broń (dva kafe byli zakryty). Ledź vyprasiła ŭ ich na vynas dranikaŭ».

«Ja z padobnym sutyknułasia ŭ Lidzie. Vyrašyła naviedać zamak… A tam treba zahadzia zakazvać… Lida — horad maleńki, i miescaŭ dla prystojnaha pryjomu ježy nie šmat».

«Byli ŭ anałahičnaj situacyi ŭ Navahrudku, u Miorach, u Žodzinie…», «Takaja ž situacyja i ŭ Miry, i ŭ Zasłaŭi, i ŭ inšych papularnych miastečkach».

«Biełaruski turyzm, jak jon jość. Servisu vakoł turystyčnych abjektaŭ u nas prosta nul». «Voś tamu niama žadańnia jeździć pa Biełarusi. Ceny — piekła, servisu — 0. Heta nazyvajecca raźvićcio turyzmu».

«Turystyčnaja pryvabnaść», — kazali čynoŭniki».

U vyniku, jak vynikaje z kamientaroŭ, adzinym uratavańniem dla Mira i inšych turystyčnych miescaŭ dla adzinokich vandroŭnikaŭ pakul zastajucca vuličnyja šapiki ź blinami, kali jany pracujuć, i tradycyjnyja biełaruskija «ssabojki» z termasami, jakija daśviedčanyja vandroŭniki ciapier biaruć z saboj navat pry pajezdcy na top-abjekty krainy. 

«Ja zaŭsiody biaru z saboj termas z čajem ci kavaj i pierakus rozny… Navučanaja ŭžo. Lepš sieści i spakojna pierakusić svajoj pravieranaj ježaj. I abydziecca heta ŭ 100 razoŭ tańniej».

«Dziakuj zapraŭkam «Biełarusnafta»: biez pafasu, ale nadziejna možna pierakusić».

«Jakaść ježy ŭ kafe ŭ turystyčnych miescach prosta ahidnaja. Zaŭsiody biarom ssabojku i źjazdžajem u pryhožaje miesca abjekta».

Kamientary30

  • %
    15.06.2026
    Biezumoŭna, infrastruktura ŭ nas nijakaja, i tak było zaŭsiedy, ad savieckaha času nul źmienaŭ.
    Ale ja asabista i nie pajšoŭ by u tyja kafe navat kab jany i byli. Za šalenyja košty niezrazumieła što jeści ... Nie, zaŭsiedy biaru svaje
  • 3%
    15.06.2026
    „Lubimaja" v ciurmie. Asvabadzicie ijo.
  • Nk
    15.06.2026
    Ničoha niezvyčajnaha. Takoje naziraju ŭžo 20 hadoŭ u Biełarusi.
    Byŭ vypadak kali płanavali paabiedać u Hłybokim, ale 2 kaviarni byli začynienyja, a ŭ astatnich 3 - "śpiecabsuhoŭvańnie". U vyniku pajeli tolki ŭ Brasłavie. :)

    Darečy, heta datyčycca tolki abiedaŭ. Paviačerać ci paśniedać praściej.

    Kali spyniaŭsia ŭ samim zamku da 2020 hodu, to dniem tam proćma narodu, ale viečaram 99% turystaŭ źjazžaje i Mir stanovicca vielmi pryvablivym. Miescaŭ, dzie možna smačna i tanna pajeści chapaje.

    Ščyra nie razumieju tut abureńnia. U maleńkich miastečkach heta zaŭsiody pytańnie, šmat dzie ŭ Eŭropie.
    I heta nie aznačaje, što miescaŭ tam niama. Heta značyć, što zaraz stała zašmat turystaŭ. Usim miesca nie chapaje. Vierahodna, chutka budzie bolš miescaŭ.

    Nichto nie abaviazany vas tam karmić, vaši čakańni - heta vašyja prablemy. Što ŭ Viersali, što ŭ Malbarku, što ŭ Mirie ciažka znajści miesca pajeści, u turystyčnyja "časy pik".

Ciapier čytajuć

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana3

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Usie naviny →
Usie naviny

«Sa šlachietnaj dušoj, ale nievierahodna ścipły». Viadomyja biełarusy ŭspaminajuć Milinkieviča1

Jak biełarusy adpačyli na kruiznym łajniery za 7300 jeŭra5

U Miadzieli vyraścili hihancki pamidor11

Pamier dapamohi na dziaciej da troch hadoŭ zrobiać roznym dla ŭsich siemjaŭ11

U Hrodzienskim zaaparku ŭpieršyniu naradziłasia ptušania palarnych soŭ3

Biełaruska dva hady zdymała kvateru ŭ Polščy, a potym atrymała rachunak na vosiem tysiač jeŭra5

Novy prarektar pa biaśpiecy pratrymaŭsia ŭ Hrodzienskim dziaržaŭnym univiersitecie ŭsiaho dzieviać miesiacaŭ1

Z-za ŭdaru drona nie pracuje punkt propusku na biełaruska-rasijskaj miažy2

Milinkievič pakinuŭ u spadčynu paśla siabie kancepcyju, jakaja zastajecca žyćciazdolnaj i aktualnaj. Piša Mikoła Buhaj13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana3

Što viadoma pra Maksima Palanskaha i Mikałaja Śvirydava — biełaruskich alpinistaŭ, jakija źnikli ŭ harach Kyrhyzstana

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić