Mierkavańni1515

Što biełaruskaha ŭ Maksa Karža

Maks Korž sabraŭ poŭny stadyjon «Dynama». 

I voś užo kolki dzion u sacyjalnych sietkach nie ścichaje dyskusija: dyk Korž biełaruski śpiavak? Jość u im niešta biełaruskaje? Ci jon całkam denacyjanalizavany i śpiavaje dla padobnaj publiki?

Pačniom z apošniaha: naŭrad ci Karža słuchaje denacyjanalizavanaja publika. Heta było dobra vidać pa minskim kancercie. Ja asabista pabačyŭ ściahi Biełarusi (abodva varyjanty), Ukrainy (ich było, zdajecca, bolš za ŭsio), Rasii, Łatvii, Estonii, Kazachstana, Uźbiekistana, Słavakii, Bałharyi, Izraila. Ludzi nie prosta tak biaruć ściah na kancert, jany im hanaracca, hanaracca svajoj prynaležnaściu da peŭnaj krainy ci nacyi.

Ciapier ułasna pra biełaruskaść Karža. Kab źniać usie pytańni, to na hety momant Korž śpiavaje tolki pa-rasijsku. Jon pačynaŭ jak biełaruskamoŭny repier. U internecie zachavalisia jaho śpievy pa-biełarusku «Kraina maraŭ» i «Tata Łuniniec».

«My vierniemsia siudy, pierabudujem usio,
Jak my žadajem: płošču Lenina ŭ płošču Kalinoŭskaha,
Vulicu Savieckuju ŭ vulicu Skaryny,
Skvier Husoŭskaha, park Łastoŭskaha».

Heta taksama Korž. Adnak viadomaść u jakaści biełaruskamoŭnaha vykanaŭcy Korž nie zajmieŭ. Jon niečakana strelnuŭ u 2013 hodzie, kali zapisaŭ «Žiť v kajf» i «Niebo pomožiet nam». I tut cikava prasačyć evalucyju Karža ŭ bok biełaruskaści.

Kali jašče ŭ klipie «Žiť v kajf» muzyka razam ź siabram padarožničajuć na mašynie z rasijskimi numarami, to dalej Korž usio čaściej pačynaje padkreślivać, što jon mienavita biełarus.

Jak? To ŭ klipie źjavicca bieł-čyrvona-bieły ściah z Pahoniaj («Kontrolnyj»), to sam Korž ź siabrami razmaŭlaje pa-biełarusku («Słovo pacana»), to padručnik biełaruskaj movy nibyta vypadkova trapić u kadr («Małyj povzrośleł»), to śpiavak sprabuje viarnuć siabra ź Sibiry ŭ Minsk («Hory po koleno»), to chłopiec źjavicca ŭ bajcy «Kraj dužych» («Šantaž»). Vidavočna, što ŭsio heta nie vypadkovyja simvały i znaki.

Pieśniu «Optimist» uvohule možna ličyć znakavaj dla Minska kanca 2010-ch ź jaje tusoŭkami na Zybickaj i Kastryčnickaj, z pračynańniem vuličnaj kultury.

Jość jašče šykoŭnaje videa, jak Korž, hulajučy pa Minsku, vypadkova bačyć u aknie ŭ Trajeckim pradmieści vystup Lavona Volskaha. Maleńkaja, paŭpadvalnaja zała, dzie Volski pad hitaru zaciahvaje «Prostyja słovy, prostyja rečy». I Korž, stojačy pa inšy bok, padpiavaje svajmu kolišniamu kumiru.

A jašče heta vydatna prykład miascovaha patryjatyzmu. Na kancert na «Dynama» Korž pryjšoŭ u bajcy futbolnaha kłuba «Łuniniec», jaki ŭžo 20 hadoŭ jak nie isnuje. A jašče Korž niekali ŭ inście vykładaŭ vidosy, dzie havoryć pa-biełarusku z łuninieckimi babkami.

Maks Korž žyvie ŭ minskaj Hrušaŭcy. Jon nikudy nie źjazdžaje. Na «Dynama» jon skazaŭ, što choča žyć tolki tut, bo «na Zachadzie niama dušy, a na Uschodzie niama paradku». I jaho słovy byli pryniatyja ź vialikim natchnieńniem.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha116

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha

Usie naviny →
Usie naviny

Dziaŭčyna źniała na videa kampościer u aŭtobusie Bresta. U kamientarach haračaja sprečka — z-za minčukoŭ11

Čały praanalizavaŭ detali ŭkrainskaj apieracyi «Pavucińnie» i pryjšoŭ da niečakanaj vysnovy15

Tramp nakiroŭvaje Nachvardyju ŭ Łos-Andželesie, dzie iduć pratesty suprać palavańnia na mihrantaŭ20

Maładoha vypusknika Akademii MUS asudzili pa redkim artykule — za «parušeńnie achovy dziaržaŭnych sakretaŭ»6

Rasija zajaviła ab uvarvańni ŭ Dnieprapiatroŭskuju vobłaść. Ekśpierty paćvierdzili bai ŭ niekalkich sotniach mietraŭ ad miažy rehijona1

«Usie my budziem žyć horš, biadniej, z adkatam na 30-40 hadoŭ nazad». Jak śviet niezvarotna idzie da zusim inšaj realnaści23

«Adzin raz za sto hadoŭ prajechaŭ na transparcie». Žycharu Mahilova ŭ aŭtobusie dali reštu rasijskimi manietami3

Vučniaŭ, jakija z matam parvali ekzamienacyjnyja bilety pa historyi Biełarusi, prymusili vybačacca kala manumienta Pieramohi54

Natalla Padolskaja zładziła viasielle ŭ druhi raz. U hości pryjšli Z-artysty i navat Piaskoŭ27

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha116

«Vajna ŭsio śpiša». Biełaruskim udzielnikam hiej-prajda ŭ Vilni pahražali raspravaj ad imia biełaruskich vajaroŭ za vykarystańnie bieła-čyrvona-biełaha ściaha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić