U Vialikabrytanii znajšli mužčynu z tryma pienisami — i jon moh pra heta nie viedać
Brytanskija navukoŭcy padčas anatamičnaha daśledavańnia cieła 78‑hadovaha mužčyny vyjavili nadzvyčaj redkuju asablivaść — u jaho było try pienisy. Heta ŭsiaho druhi apisany ŭ miedycynskaj litaratury vypadak. Z padrabiaznaściami znajomić The New York Post.

Niezvyčajnuju znachodku zrabili ŭ 2024 hodzie ŭ adnoj ź miedycynskich ustanoŭ Anhlii, kali navukoŭcy vyvučali cieła čałavieka, jaki zaviaščaŭ jaho navucy. Padčas uskryćcia jany vyjavili, što ŭ pamierłaha, akramia asnoŭnaha pałavoha orhana, byli jašče dva dadatkovyja. Havorka idzie pra formu redkaj pryrodžanaj anamalii — palifaliju, kali ŭ čałavieka raźvivajecca bolš za adzin pienis.
Palifalija sustrakajecca prykładna ŭ adnaho z 5—6 miljonaŭ novanarodžanych. Adnak kankretna tryfalija — najaŭnaść troch pienisaŭ — apisvałasia ŭ navukovaj litaratury tolki adnojčy za bolš jak čatyry stahodździ (z 1606 pa 2023 hod). U pieršym vypadku dva dadatkovyja orhany byli raźmieščanyja zvonku — u vobłaści pachviny i mašonki ŭ trochmiesiačnaha niemaŭlaci — i byli chirurhična vydalenyja biez uskładnieńniaŭ.
U brytanskim vypadku situacyja była inšaj. Dva dadatkovyja pienisy znachodzilisia ŭnutry mašonki i źniešnie nijak siabie nie vyjaŭlali. Vonkavyja pałavyja orhany mužčyny vyhladali zvyčajna. Mienavita tamu daśledčyki ličać, što ni sam čałaviek, ni jaho daktary, chutčej za ŭsio, nie viedali pra isnavańnie hetaj asablivaści.
U artykule ŭ Journal of Medical Case, navukoŭcy tłumačać, što palifalija farmujecca jašče ŭnutry ŭłońnia. Padčas raźvićcia płodu harmon dyhidratestasteron (DHT) adyhryvaje klučavuju rolu ŭ farmiravańni prastaty i pienisa. U dadzienym vypadku, miarkujecca, adbyłosia patrojnaje raźvićcio tak zvanaha hienitalnaha buharka — struktury, ź jakoj farmujucca źniešnija pałavyja orhany. U vyniku źjaviŭsia adzin asnoŭny pienis i dva mienšyja «reštkavyja» orhany.
Pavodle aŭtaraŭ daśledavańnia, spačatku ŭretra (mačavy kanał) raźvivałasia ŭ adnym z dadatkovych pienisaŭ. Ale pakolki toj nie sfarmavaŭsia poŭnaściu, kanał źmianiŭ kirunak i kančatkova raźviŭsia ŭ asnoŭnym orhanie. Treci ž pienis staŭ, faktyčna, reštkaj patrojnaha hienitalnaha začatka.

Toj fakt, što dadatkovyja orhany byli schavanyja ŭ mašoncy, prymušaje daśledčykaŭ dapuskać: padobnyja anamalii mohuć sustrakacca čaściej, čym ličycca, ale zastavacca niezaŭvažanymi.
Miedycyna viedaje i inšyja varyjacyi pałavoha raźvićcia. Naprykład, interseks-stany — kali čałaviek naradžajecca z repraduktyŭnaj abo pałavoj anatomijaj, jakaja nie ŭpisvajecca całkam u katehoryi «mužčynskaja» abo «žanočaja». Pavodle acenak, interseks-rysy majuć 1—2% ludziej. Hetyja vypadki vyvučanyja lepš, čym palifalija, ale ŭsio jašče zastajucca niedastatkova daśledavanymi.
U minułym u mnohich krainach dzieciam ź interseks-asablivaściami časta pravodzili chirurhičnyja apieracyi, kab pryvieści anatomiju da mužčynskaj abo žanočaj madeli. Siońnia padychod pastupova źmianiajecca: kali niama pramych miedycynskich pakazańniaŭ, usio čaściej zaklikajuć adkładać takija ŭmiašańni da taho momantu, kali čałaviek zmoža sam pryniać rašeńnie.
U vypadku z 78‑hadovym brytancam usie jaho anatamičnyja asablivaści zachavalisia da samaj śmierci. Pavodle miascovych praviłaŭ, asabistyja źviestki pra donara nie raskryvajucca. Viadoma tolki, što jaho rost składaŭ kala 183 santymietraŭ i jon byŭ «siarednie-bujnoha» ciełaskładu.
Daśledčyki miarkujuć, što na praciahu žyćcia mužčyna moh sutykacca z peŭnymi ŭskładnieńniami, źviazanymi z hetaj anamalijaj, — naprykład, ź infiekcyjami mačavych šlachoŭ, erektylnaj dysfunkcyjaj abo prablemami z fiertylnaściu. U spravazdačy adznačajecca, što jon raniej pieranios apieracyju z nahody pachvinnaj hryžy, jakaja mahła patrabavać ustanoŭki katetara.
Z ulikam asablivaściaŭ jaho anatomii heta mahło być składanaj praceduraj i patencyjna stać padstavaj dla vyjaŭleńnia anamalii. Adnak kali navat daktary i zaŭvažyli niešta niezvyčajnaje, nijakich chirurhičnych umiašańniaŭ, źviazanych z tryma pienisami, praviedziena nie było.
Takim čynam, adzin z samych redkich anatamičnych fienomienaŭ u historyi miedycyny zastavaŭsia tajamnicaj na praciahu ŭsiaho žyćcia čałavieka — i adkryŭsia tolki paśla jaho śmierci.
Kamientary
Voś jon mnahačlen.