Hramadstva77

Maryna Adamovič: Načalnik turemnaj balnicy skazaŭ, što kali ja chaču, to mahu zabrać Mikołu dadomu

U intervju LRT.lt Maryna Adamovič raspaviała, jak daviedałasia pra vyzvaleńnie muža, u jakim stanie ciapier znachodzicca palityk i jak prachodzić jaho reabilitacyja.

Šukała jaho paŭsiul

11 vieraśnia 2025 hoda Mikałaja Statkieviča — adnaho z najbolš viadomych pradstaŭnikoŭ biełaruskaj apazicyi i byłoha kandydata ŭ prezidenty — vyzvalili razam ź jašče 51 źniavolenym paśla sustrečy pradstaŭnika prezidenta ZŠA Džona Koŭła z Alaksandram Łukašenkam.

Adnak pry sprobie prymusovaj departacyi Statkievič admoviŭsia pakidać terytoryju krainy. Na praciahu niekalkich hadzin palityka možna było bačyć praz kamiery videanazirańnia, ustalavanyja na pahranpierachodzie «Kamienny Łoh» ź biełaruskaha boku.

Praź niekalki hadzin jaho paviali ŭ nieviadomym kirunku ludzi ŭ cyvilnym. Paśla hetaha suviaź ź Mikałajem znoŭ pierarvałasia, a jaho dakładnaje miescaznachodžańnie zastavałasia nieviadomym až da samaha viečara 19 lutaha.

«Ja šukała Mikałaja paŭsiul i ŭsimi dastupnymi mnie sposabami — až da suda. Sud pastanaviŭ, što maje patrabavańni paviedamić, dzie znachodzicca Mikałaj, nieabhruntavanyja. I tady ŭ mianie zastaŭsia adzin sposab — «ekśpierymientalny». Ja adpraviła ŭ Hłybokaje banderol. Praz tydzień jaje zabrali z pošty. Jak ciapier stała zrazumieła, zabrali jaje tady, kali Mikałaja tam užo amal miesiac nie było.

To-bok maja nadzieja i aściarožnaja radaść paru dzion tamu byli źviazanyja tolki z tym, što Mikałaj «na starym miescy». I majo žadańnie było adno — znajści jaho i dapamahčy ŭsim, čym tolki možna. A suśviet viarnuŭ mnie jaho samoha — žyvym i dadomu», — napisała Maryna Adamovič u sacyjalnaj sietcy Facebook.

Biez dakumientaŭ i biez razumieńnia statusu

Mikałaj Statkievič viarnuŭsia dadomu 19 lutaha, ale, pa słovach žonki, jon da hetaha času zastajecca biez aficyjnych papier, što pieraškadžaje paŭnavartasnamu lačeńniu.

«Mikałaj apynuŭsia doma ŭviečary 19 lutaha. Biez pašparta, bieź jakich-niebudź dakumientaŭ, biez epikryzu abo jakoj-niebudź vypiski ź miedycynskich dakumientaŭ, biez razumieńnia statusu. Heta stvaraje vialikija prablemy dla apieratyŭnaha akazańnia miedycynskaj dapamohi. Mahu tolki skazać, što siońnia jon vyhladaje i adčuvaje siabie lepš, čym u toj momant, kali ja ŭbačyła jaho ŭ turemnaj balnicy ŭpieršyniu za 3 hady i amal 8 miesiacaŭ», — raspaviadaje Maryna Adamovič.

Jana adznačaje, što surjoznyja prablemy sa zdaroŭjem u Mikałaja pačalisia ŭ studzieni — tady jaho ekstranna špitalizavali.

Insult, a dakładniej infarkt mozha, adbyŭsia 21 studzienia. Pa słovach Mikałaja, u toj ža viečar jaho pryvieźli ŭ Minsk, u balnicu. Mikałaj vielmi ŭdziačny daktaram za prafiesijanalizm. Siońnia bolšaść funkcyj arhanizma adnoŭlenyja», — kaža žonka.

«Ale jon raskazaŭ, što z momantu, kali jaho viarnuli ŭ kałoniju paśla sproby vyvieźci ź Biełarusi, jamu pierastali vydavać vostra nieabchodnyja jamu leki albo zamianiali ich na, miakka kažučy, małaefiektyŭnyja. Naprykład, zamiest «Ryvaraksabana» (Ksarełta) vydavali zvyčajny aśpiryn. Rabicie vysnovy sami. Uvieś hety čas ja šukała jaho, u tym liku dla taho, kab jon nie zastavaŭsia bieź nieabchodnych lekaŭ, jakija ja adpraŭlała ŭ kałoniju», — dadaje jana.

Dom, spakoj, prahułki

Pa słovach Maryny, zaraz praces reabilitacyi ŭskładnieny šeraham prablem.

«Siońnia ŭ nas niama ničoha, na što možna abapiercisia: ni razumieńnia pravavoha statusu i mahčymaści vyjechać na reabilitacyju, ni miedycynskich dakumientaŭ, ni navat pašparta. Tamu zaraz heta dom, spakoj, prahułki, jakasnaja ježa i samyja nieabchodnyja leki, što paraiŭ doktar, jaki jaho lačyŭ», — raspaviadaje žonka palityka.

Jana pryznajecca, što z-za prablem z maŭleńniem adnaŭleńnie prachodzić niaprosta, i kamunikacyja pakul dajecca ź ciažkaściu.

«Heta pakul vielmi składana, asabliva z ulikam taho, jak šmat važnaha nam treba skazać adno adnamu za tyja amal šeść hadoŭ i jak važna Mikałaju vyhavarycca i być pačutym, a mnie — pačuć jaho», — kaža Maryna.

Havoračy pra pieršyja dni paśla viartańnia dadomu, žonka palityka adznačaje, što, niahledziačy na pieražytaje, hałoŭnaje adčuvańnie zaraz — radaść i pačućcio adzinstva.

«Heta vielmi radasnaje pačućcio, asabliva kali vy znoŭ i znoŭ pierakonvajeciesia, što ničoha nie źmianiłasia, što vy pa-raniejšamu razam i hladzicie ŭ adzin bok i što hetych amal šaści hadoŭ jak byccam i nie było — zdajecca, što ŭvieś hety čas vy byli razam», — padkreślivaje jana.

Zajava na imia hałoŭnaha doktara

Pra toje, što muž vychodzić na volu, Maryna daviedałasia raptoŭna — usio vyrašyłasia litaralna za ličanyja chviliny.

«Roŭna za piać chvilin da taho, jak heta adbyłosia, kali načalnik turemnaj balnicy skazaŭ, što kali ja chaču, to mahu zabrać Mikałaja dadomu, kab jon praciahvaŭ adnaŭlacca ŭ chatnich umovach. Ja spytała: «Što dla hetaha ad mianie treba?» Akazałasia, što — zajava na imia načalnika balnicy z prośbaj «vyzvalić dla reabilitacyi ŭ chatnich umovach», — padkreślivaje žančyna.

«Voś tak usio prosta. Zabrać muža z turemnaj balnicy, režymnaha abjekta, možna pa zajavie na imia hałoŭnaha doktara, dakładniej — načalnika balnicy. Zrešty, ja ŭžo znajomaja z aficyjnaj viersijaj jaho vyzvaleńnia», — dadaje jana.

Havoračy pra padziei na miažy i admovu pakinuć Biełaruś, Maryna padkreślivaje, što razumieła, jakim budzie jaho vybar, i pryniała jaho.

«Ja nie sumniavałasia ŭ tym, što pry sprobie departacyi jon prymie mienavita takoje rašeńnie, i mnie było tryvožna i strašna. Ale ja padtrymlivała i budu padtrymlivać jaho zaŭsiody. «Čałaviečyja kaštoŭnaści vartyja taho, kab čałaviek byŭ hatovy za ich zapłacić», — heta jaho pierakanańnie. Jon byŭ hatovy da luboj cany. Zaraz my razam, i my damo rady», — padsumoŭvaje žonka palityka Maryna Adamovič.

Mikałaj Statkievič nieadnojčy sutykaŭsia z represijami. U 2004 hodzie jon byŭ aryštavany paśla ŭdziełu ŭ akcyi pratestu suprać praviadzieńnia refierendumu, jaki dazvoliŭ Alaksandru Łukašenku bałatavacca na treci termin. Tady palityka prysudzili da troch hadoŭ pazbaŭleńnia voli ŭmoŭna.

U 2010-m, paśla prezidenckich vybaraŭ i razhonu demanstracyi ŭ Minsku, Statkieviča znoŭ zatrymali. U 2011 hodzie sud pryhavaryŭ jaho da šaści hadoŭ kałonii ŭzmocnienaha režymu. Jon vyjšaŭ na volu tolki ŭ žniŭni 2015-ha, paśla taho jak ułady abjavili ab jaho pamiłavańni, choć sam palityk prašeńnia ab pamiłavańni nie padpisvaŭ.

Kamientary7

  • Anatol Starkou
    23.02.2026
    Mova nie viernicca. Nie chaču kazać bolš. Hałoŭnaje Mikoła doma.
  • Alaksandr
    23.02.2026
    Chutčejšaha adnaŭleńnia nakolki heta mahčyma, hieroj Biełarusi!
  • Zdaroŭja!!!
    23.02.2026
    Zdaroŭja mocnaha, spadar Mikoła!

Ciapier čytajuć

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski29

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Usie naviny →
Usie naviny

Hetaj nočču roźnica tempieratur składała amal 20 hradusaŭ

Łukašenka anansavaŭ pravierku «ŭsich ludziej u pahonach» na prafprydatnaść24

Sieviaryniec: U administracyi SIZA pierakošvała tvary ad adnoj zhadki proźvišča Cichanoŭskaha11

Jak ukrainskaje zbožža źnikaje z akupavanych terytoryj i jakuju rolu ŭ schiemie hraje Biełaruś. Raskazvaje «Biełpoł»1

Były palitviazień Siarhiej Ivancoŭ: Ja pračynaŭsia ad hrukatańnia ŭłasnych kaściej 

Śpiecpradstaŭnik Pucina pra finał Alimpijady: Zbornaja ZŠA pieramahła svoj budučy 52‑i štat. Adzin z apošnich chakiejnych matčaŭ pamiž ZŠA i Kanadaj6

Maryna Adamovič: Načalnik turemnaj balnicy skazaŭ, što kali ja chaču, to mahu zabrać Mikołu dadomu7

«Ciapier jany hramadzianie Rasii». Što kaža baćka, jaki źvioz dziaciej biełaruski ŭ Łuhansk2

Čałaviekam, jakoha zastrelili la rezidencyi Trampa ŭ Fłarydzie, akazaŭsia chłopiec, jaki zachaplaŭsia malavańniem paloŭ dla holfa3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski29

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić