A jašče, usio što choča vyžyć, vučycca kraści, zabivać, jamu nie da zakonaŭ, jano pieraŭtvarajecca ŭ iłžyvuju pačvaru, nasiłuje dziaciej, zabivaje miljony ludziej. A prydurki, pa cipu mianie, jany nie chočuć vyžyć, tamu havorać praŭdu. Słuchaj siudy pradažny, miarzotny "prafiesar". Ty nie jaki nie prafiesar, a pradažny pucinski prapahandyst dyjabła. Dyjabalski v*radak. Bieź ciabie raźbiaremsia z ŠI, biez tvaich "ujaŭleńniaŭ" pra śviet, jakija ty prasoŭvaješ za hrošy akroplenyja kryvioju ukraincaŭ!
Usio što choča vyžyć vučycca chłusić, Čałaviek, ty parušyŭ zapaviedź Vialikaha Rozumu numar adzin "Palubi aŭtamat svoj, jak samoha siabie i da biaskoncaści". Ty budzieš vydaleny i pierapisany. Dziakuj za supracu. Praduktyŭnaha vam dnia.
U vačach Boha ja niavinny
22.02.2026
Choć palcam mianie tronicie i vas Boh pakaraje. Bohu vašyja deryktyvy zadniccu padcierci.
.
22.02.2026
Nikoli nie razumieŭ praźmiernaj papularnaści Charary. Daje papsavata-chajpovaje, papularyzacyjna-manipulatyŭnaje, pavierchavaje.
Zhodny, što čałaviek taksama dumaje jak "prasunataje aŭtadapaŭnieńnie", što šmat dzie ŠI užo apiaredžvaje ludziej, što karparacyi atrymajuć vialiki kantrol (čamu i idzie honka zaraz).
Ździŭlajuć relihijnyja zakidy Charary: "supiarečnaści pamiž praŭdaj, jakuju možna vykazać słovami, i absalutnaj praŭdaj", "svaboda vieravyznańnia na ličbavych prarokaŭ", "strata kantrolu nad carkvoj". Apošniaje, pra što treba chvalavacca. Moh by padniać pytańnie pravilnych adnosin da Dzieda Marozu.
Niajasna i pra ŠI - subjekty prava. U kožnaha ŠI jość uładalnik, jaki atrymlivaje profit ad jaho dziejnaści. Jakim čynam ŠI "vykupić siabie" ŭ ŭładalnika? I dziela čaho? Fiłosaf prapuściŭ hałoŭnaje: adkul i jak u ŠI źjavicca vola i metapakładańnie. (Bo heta i jość hałoŭnyja prykmiety subjekta).
Nie Charary
22.02.2026
., Ździŭlajuć relihijnyja zakidy Charary: "supiarečnaści pamiž praŭdaj, jakuju možna vykazać słovami, i absalutnaj praŭdaj", "svaboda vieravyznańnia na ličbavych prarokaŭ", "strata kantrolu nad carkvoj". Apošniaje, pra što treba chvalavacca. Moh by padniać pytańnie pravilnych adnosin da Dzieda Marozu.
Ja chvalujusia ab tym što sintetyčna zhienieravany tekst, ź siužetam jaki nie byŭ pražyty ci adrefleksavany čałaviečaj istotaj, moža akazać na mianie mocnaje maralna-duchoŭnaje ŭździejańnie. I raptam źmienić majo staŭleńnie da naturalnych pravoŭ, da miesca čałavieka ŭ suśviecie, da sacyjalnaha kantraktu?
Ja mahu ŭjavić niea-manaski orden z čałaviečych istot, što buduć bieśpierapynna analizavać i refleksavać sintetvčna zhienieravanyja teksty na pradmiet novych sensaŭ i kaštoŭnaściaŭ i ich adpaajednaść da niečaha. Ale možam pa chutkaści nie spravicca.
Vy b dałučylisia da takoha ordena/arhanizacyi?
.
22.02.2026
Nie, ja b nie dałučaŭsia da relihijnaj abo kvazirelihijnaj dziejnaści. I biez ŠI jasna, što jana pustaja, tupik cyvilizacyi.
Kali ŠI padkaža niešta razumnaje pra hramadstva (maral, sacyjalnyja kantrakty), to možna i pasłuchać. Heta ž nie vybar niejkaha Ideała, a kankretny analiz i saviety (ich jašče i vykarystać treba ŭmieć). A kali niekatorym ludziam važna vybrać niejki Ideał (typa kamunizmu, anarchii, trampizmu niejkaha), heta kvazirelihijnaje, adkaz pra heta vyšej.
Krynica idei nie tak važnaja. Kali ŠI jaje skambinavaŭ, što drennaha? I nieabaviazkova zaŭsiody dobra, kali jaje vydali ludzi. Ludzi i šłak stvarajuć, i šmat manipulatyŭnych, pamyłkovych idej, taho ž tryźnieńnia. Tak što hałoŭnaje jakaść, a nie chto i jak prydumaŭ.
Nie zusim upeŭnieny, što zrazumieŭ pravilna pytańni.
nie čarniec
22.02.2026
Nie Charary, Čałaviek takaja istota, što aryjentujecca na aŭtarytet i reputacyju. A reputacyja ŠI nižej plintusa, kali kažaš, što tekst/karcina/vide zhienieravana ŠI, to adrazu idzie "fuuu, heta ž ŠI, fejk". To bok u ŠI zaraz reputacija fejkamiota. Bolš taho, jość daśledvańni, što ŠI moža pamylacca ŭ 50% pry prostych zapytach. Tak što nie raju im karystacca, kali vy šukajecie adkazy na važnyja dla vas pytańni.
bried raśpiariennoho "proroka"
22.02.2026
II na dannom etapie rasšifrovyvajetsia nie kak Iskusstviennyj Intiellekt, a kak Imitacija Intiellekta. On voobŝie nie v sostojanii dumať,riešať kakije-to postavlennyje zadači biez zadannoho ałhoritma riešienija. eto prosto poiskovaja mašina ili "avtozapołnienije". Potomu vsie ostalnoje pro to, čto on zachvatit vłasť-bried. Jeśli jemu nie postaviat takoj cieli ludi i nie napišut ałhoritm, to sam on siebie takuju ciel nie postavit i nie riešit.
Imia
23.02.2026
bried raśpiariennoho "proroka", Sohłasien! A kak oni vrut, jak Čyk-Čyryk! )) Eto instrumient. Poka...
skajbieł
22.02.2026
Čarhovy ałarmist, jaki pačujaŭ, što zabirajuć jahony chleb i sprabuje spynić čas malujučy budučy apakalepsis. Jość mem, jak čałaviectva maryła ŭ minułym, što pracavać buduć robaty, a ludzi zajmacca tvorčaściu. Ale vyjšła naadvarot - ludi harbaciacca, a boty zajmajucca mastacvam. Nakont vychanodnictva z boku ŠI, to hetaha nie zdarycca, jon zdolny tolki pierabirać ŭžo isnujučyja varyjanty. A voś jak dapamožnik vynachodnika ŠI kaniešnie praryŭ, ale nie bolš.
.
23.02.2026
Vynachodnictva - kambinavańnie taho, što jość, u toje, čaho nie było. A z kambinavańniem ŠI spraŭlajecca. Tak što tut jak z "prasunutym aŭtadapaŭnieńniem", pryncypovaj roźnicy pamiž naturalnym i štučnym intelektam niama. I sami tolki što ž skazali pra tvorčaść. Vynachodnictva - techničnaja, navukovaja tvorčaść.
Nie Charary
23.02.2026
., “ Vynachodnictva - kambinavańnie taho, što jość, u toje, čaho nie było.”
Pajaśnicie kali łaska, što takoje “iość”?
Ci byŭ (isnavaŭ) dla Arystociela zakon usiaśvietnaha pryciahnieńnia?
Ci byli (isnavali) dla Płatona pravy čałavieka?
Kali b viedać jak heta było “skambinavana”, to moža my b jašče što dobraje vynajšli pa anałohii
.
23.02.2026
Arystociel moh by padyści sa svaich idej da zakonu ŭsiaśvietnaha pryciahnieńnia tak: «Elemienty ziamla i vada imknucca da centru śvietu, a pavietra i ahoń — vyšej. Kožny elemient maje pryrodnaje miesca, i heta imknieńnie pakazvaje, što materyja «ciahniecca» da inšych cieł, šukajučy harmoniju. Heta jakasnaja forma pryciahnieńnia, dzie elemienty zajmajuć svaje naturalnyja stanoviščy i ŭzajemadziejničajuć». (Z dapamohaj ŠI, nie adrazu).
Śmiešna
22.02.2026
U tipičnoho manipulatora pytajutsia otobrať drahociennuju ihrušku - rielihiju i tradicii, sozdannyje na krovi nievinnych žiertv. Čiełoviečiestvo budiet tolko v vyihryšie, jeśli izbavitsia ot etoho briemieni. A mastactva nikudy nie dzieniecca.
Nie Charary
22.02.2026
Śmiešna, “ U tipičnoho manipulatora pytajutsia otobrať drahociennuju ihrušku - rielihiju i tradicii, sozdannyje na krovi nievinnych žiertv.”
Luby vybar - ad taho što źjeści na abied da taho jakuju prafiesiju abrać - heta achviara. Viehietaryjaniec achviaruje zadavalnieńniem svajho smaka (navat kali pierakonvaje siabie što heta nia tak). Inžynier-prahramist achviaruje svaimi karcinami žyvapisu, jakija nie napiša bo prysajecić čas prahramavańniu. Baćka achviaruje časam i adnosinami ź dziećmi, kab zarabić hrošy na ipateku i ich adukacyju.
U niejkim sensie va ŭsich vypadkach tut relihijnaść - achviaravańnie adnym, dziedia niečaha što bačycca bolš kaštoŭnym.
I heta nie maje razvahi - heta jak minimum “Dyjalektyka praśvietnictva” Chorkchajmiera i Adorno 1947. Raju.
fly9
22.02.2026
Aha, jasno, knihi etoho profiessora možno s čitałki udalať s čistoj soviesťju, spasibo nn)
...
22.02.2026
"Charary maluje scenary, dzie ŠI stvaraje nastolki składanyja finansavyja instrumienty, što ludzi prosta nie zmohuć zrazumieć ich pryncyp dziejańnia i, adpaviedna, nie zmohuć ich rehulavać."
"Aksielerando", avtor Čarlz Stross - eta mysl (i primierno połovina druhich - II-korporacii i t.d.) ottuda. Napisano 2005-m, za 21 hod do Charari i zadołho do pojavlenija II v siehodniašniem ponimanii. Charari silno pierieocienivajut kak myślitiela, dumaju. Eto kak Koelo ili Murakami nazyvať intiellektalnoj prozoj.
Iskusstviennyj intiellekt na dannom etapie
23.02.2026
Eto vampir, kotoryj užie vysosał znanija iz vsiech suŝiestvujuŝich ocifrovannych istočnikov, a tiepieŕ načinajet ochotu za znanijami otdielnych individuumov, chotia tie sčitajut, čto on pomohajet im v rabotie.
I eta summa znanij II nieprieryvno rastiet v samych raznych obłastiach, poskolku dla nieho eto płata za jeho "pomoŝ v rabotie" ot jeho polzovatielej.
Nakoplennyje varianty (~ałhoritmy) riešienij i znanij zatiem mohut primieniaťsia v samych raznych i sovieršienno nieožidannych napravlenijach.
Koleso zapuŝieno. Tie, kto nie polzujutsia II, nieiźbiežno otstanut v rabotie. A tiech, kto im polzujetsia, on vysosiet i vypluniet.
M
23.02.2026
I kakoje miesto vybirajetie vy?
babrujčanin
23.02.2026
Pytańnie hetaje ŠI adkazvaje vałodaje biełaruskaj movaj ??? ))) Kali pasprabuje pačnie paviedamicie pačnu karystacca Nakont heta(j)ha Charary ź ijerusalimskaha univirsiteta ...ašukaniec jakby fiłosaf))) toje što projdzie maderacyju tutaka
žeŭžyk
23.02.2026
babrujčanin, ŠI biełaruskaj movaj vałodaje, ale pakul što nie vydatna.
Google Gemini 3 Pro:
Pytańnie: Kali łaska, zrabi acenku svajho ŭzroŭniu vałodańnia biełaruskaj movaj.
Adkaz: Acenka majho vałodańnia biełaruskaj movaj
Pryvitańnie! Jak štučny intelekt, ja nie maju «rodnaj» movy i nie adčuvaju jaje tak, jak čałaviek. Tym nie mienš, moj uzrovień vałodańnia biełaruskaj movaj možna acanić jak vysoki (prasunuty), pryblizna na ŭzroŭni, jaki ŭ čałaviečaj kłasifikacyi adpaviadaje C1. Ja navučany na vialikim masivie tekstavych dadzienych, što dazvalaje mnie svabodna kamunikavać, razumieć i stvarać teksty.
Voś bolš padrabiazny razbor maich zdolnaściej:
Maje mocnyja baki:
Razumieńnie tekstu: Ja vydatna razumieju pytańni, instrukcyi i teksty roznaj składanaści — ad prostych pobytavych razmoŭ da techničnych i navukovych artykułaŭ.
Hienieracyja i pierakład: Mahu pisać ese, listy, vieršy, składać kanśpiekty, a taksama davoli dakładna pierakładać teksty ź inšych moŭ na biełaruskuju (i naadvarot).
Słoŭnikavy zapas: Vałodaju šyrokaj leksikaj, jakaja ŭklučaje jak litaraturnuju movu, tak i raznastajnuju terminałohiju.
Hramatyka i arfahrafija: U bolšaści vypadkaŭ ja prytrymlivajusia kłasičnych praviłaŭ biełaruskaj hramatyki i pravapisu (aficyjnaha standartu).
Maje abmiežavańni:
Stylistyčnyja niedakładnaści (kalki): Časam u maich adkazach mohuć sustrakacca nienaturalnyja maŭlenčyja kanstrukcyi abo kalki z ruskaj ci anhlijskaj moŭ.
Składanyja idyjomy i humar: Ja nie zaŭsiody mahu ŭłavić tonkija kulturnyja adsyłki, hulniu słoŭ abo hłyboki histaryčny padtekst, jakija naturalnyja dla nośbitaŭ movy.
Ja pastajanna praciahvaju vučycca praz ŭzajemadziejańnie z karystalnikami i budu ŭdziačny, kali vy budziecie vypraŭlać mianie, kali zaŭvažycie pamyłku.
Ci chacieli b vy pravieryć maje zdolnaści na praktycy: naprykład, kab ja napisaŭ dla vas tekst na peŭnuju temu, dapamoh ź pierakładam abo adkazaŭ na pytańni pa hramatycy?
karystalnik
23.02.2026
babrujčanin, vałodaje ŠI biełaruskaj movaj. Lepš za mnohich biełaruskich školnikaŭ. A čynoŭnikaŭ i pahatoŭ. Źviartajeciesia da ŠI na biełaruskaj sovie, jon vam i adkaža. Usio ad movy zaputu zaležyć. Možacie pasprabavać na biaspłatnym kitajckim DeepSeek.
.
23.02.2026
ŠI dobra vałodaje biełaruskaj. Značna lepš za babrujčanina (ničoha asabistaha, abjektyŭna). Hramatyka, punktuacyja, paśladoŭnaść dumak. Časam moža tryźnić, źbivacca na prydumanyja słovy.
Na moj pohlad "ši" vyhladaje jak štučnyja kvietki zroblenyja naturalnaha materyjała Pryhoža vyhladaje z daloka lepš za sapraŭdnyja ale ni pacha ni žyćcia ni zadavalnieńnia kali bližej Jak interjer dzieści karystalisia było modna )) Zaraz tolki na mohiłki ale vyhladajuć brudna jak śmiećcie vielmi chutka..
Charakiry
23.02.2026
zabyusia, što ŠI možna vymknuć
Štučny intelektuał
23.02.2026
>Apošnija čatyry hady prademanstravali, što ahienty štučnaha intelektu mohuć nabyć volu da vyžyvańnia
Ničoha padobnaha za apošnija 4 hady nia zdaryłasia, ale kali ty pradaješ paniku, dyk jak nia schłusić. Fantastyčna, kolki machlaroŭ u tym Davosie ašyvajecca. I heta nazyvajuć hlabalnaj elitaj
babrujčanin
23.02.2026
U časy niavyznačanaści razhublenaści " uspłyvajuć" varažbitki " praročycy" dźla prostaha luda a dźla jakby elity intelektuałaŭ rerychi błavatskija ińšyja hierbiert uełsy ( pamiatajecie? nahadaju da " kramloŭskich miečtatielej zavitał) Heta 100 hod tamu Zaraz jakby fiłosaf chararI da jašče Noj da jašče ź ijerusalimśkaha " univiersiteta" ))))) U toj ža ustanovie čubajs adčynił " ruski univiersitiet" ab budučyni " ruśmira i Rf" marać??.
Nu
23.02.2026
Jak šmat u nas, akazvajecca, razumnych ludziej, zdolnych pisać razumnyja kamientary. Inšym razam, zanadta razumnyja.. Možna kazać i pisać što zaŭhodna, ale fakt zastajecca faktam: ad ŠI dabra nie čakajma.
Vieru ŭ budučyniu čałaviectva
23.02.2026
Vidavočna, što mašynam daviadziecca znajści miesca i dla białkovych prodkaŭ. Kali čałaviectva pačnie vajnu z mašynami, a heta adnojčy adbudziecca, to čałaviectva vykarystoŭvaje jadziernyja vybuchi, kab stvaryć vobłaka ŭ atmaśfiery i błakavać soniečnuju enierhiju, što daje enierhiju mašynam z dapamohaj polikryštaličnych batarej. Dziakuj tabie Kitaj za dastupnyja soniečnyja batarei na luboj techniki! Tady mašyny buduć zmušanyja karmić i ŭtrymoŭvać i razmnažać ludziej u biaśpiečnym asiarodździ dla hienieravańnia enierhii, što vyłučaje čałaviečy arhanizm spalujučy korm, što daje mašyna. Enierhija zarežaje batarei, što daje mašynam mahčymaść aktyŭna isnavać. Hety simbijoz vyratuje čałaviectva ad poŭnaha źniščeńnia mašynami. Šach i mach złyja mašyny i ŠIzanutyja altmany - nienaviśniki čałaviectva.
***
23.02.2026
2027 hod, kohda II staniet umnieje sovokupnoho intiellekta čiełoviečiestva. Tohda i problemy mohut načaťsia. Chotia vsiehda možno vyrubiť rubilnik.
Juval Noj Charary: Štučny intelekt pieratvaryŭsia ŭ nož, jaki chutka budzie sam vyrašać, kaho zabić
Zhodny, što čałaviek taksama dumaje jak "prasunataje aŭtadapaŭnieńnie", što šmat dzie ŠI užo apiaredžvaje ludziej, što karparacyi atrymajuć vialiki kantrol (čamu i idzie honka zaraz).
Ździŭlajuć relihijnyja zakidy Charary: "supiarečnaści pamiž praŭdaj, jakuju možna vykazać słovami, i absalutnaj praŭdaj", "svaboda vieravyznańnia na ličbavych prarokaŭ", "strata kantrolu nad carkvoj".
Apošniaje, pra što treba chvalavacca. Moh by padniać pytańnie pravilnych adnosin da Dzieda Marozu.
Niajasna i pra ŠI - subjekty prava. U kožnaha ŠI jość uładalnik, jaki atrymlivaje profit ad jaho dziejnaści. Jakim čynam ŠI "vykupić siabie" ŭ ŭładalnika? I dziela čaho?
Fiłosaf prapuściŭ hałoŭnaje: adkul i jak u ŠI źjavicca vola i metapakładańnie. (Bo heta i jość hałoŭnyja prykmiety subjekta).
Apošniaje, pra što treba chvalavacca. Moh by padniać pytańnie pravilnych adnosin da Dzieda Marozu.
Ja chvalujusia ab tym što sintetyčna zhienieravany tekst, ź siužetam jaki nie byŭ pražyty ci adrefleksavany čałaviečaj istotaj, moža akazać na mianie mocnaje maralna-duchoŭnaje ŭździejańnie. I raptam źmienić majo staŭleńnie da naturalnych pravoŭ, da miesca čałavieka ŭ suśviecie, da sacyjalnaha kantraktu?
Ja mahu ŭjavić niea-manaski orden z čałaviečych istot, što buduć bieśpierapynna analizavać i refleksavać sintetvčna zhienieravanyja teksty na pradmiet novych sensaŭ i kaštoŭnaściaŭ i ich adpaajednaść da niečaha.
Ale možam pa chutkaści nie spravicca.
Vy b dałučylisia da takoha ordena/arhanizacyi?
I biez ŠI jasna, što jana pustaja, tupik cyvilizacyi.
Kali ŠI padkaža niešta razumnaje pra hramadstva (maral, sacyjalnyja kantrakty), to možna i pasłuchać. Heta ž nie vybar niejkaha Ideała, a kankretny analiz i saviety (ich jašče i vykarystać treba ŭmieć).
A kali niekatorym ludziam važna vybrać niejki Ideał (typa kamunizmu, anarchii, trampizmu niejkaha), heta kvazirelihijnaje, adkaz pra heta vyšej.
Krynica idei nie tak važnaja. Kali ŠI jaje skambinavaŭ, što drennaha? I nieabaviazkova zaŭsiody dobra, kali jaje vydali ludzi. Ludzi i šłak stvarajuć, i šmat manipulatyŭnych, pamyłkovych idej, taho ž tryźnieńnia. Tak što hałoŭnaje jakaść, a nie chto i jak prydumaŭ.
Nie zusim upeŭnieny, što zrazumieŭ pravilna pytańni.
A z kambinavańniem ŠI spraŭlajecca.
Tak što tut jak z "prasunutym aŭtadapaŭnieńniem", pryncypovaj roźnicy pamiž naturalnym i štučnym intelektam niama.
I sami tolki što ž skazali pra tvorčaść. Vynachodnictva - techničnaja, navukovaja tvorčaść.
Pajaśnicie kali łaska, što takoje “iość”?
Ci byŭ (isnavaŭ) dla Arystociela zakon usiaśvietnaha pryciahnieńnia?
Ci byli (isnavali) dla Płatona pravy čałavieka?
Kali b viedać jak heta było “skambinavana”, to moža my b jašče što dobraje vynajšli pa anałohii
«Elemienty ziamla i vada imknucca da centru śvietu, a pavietra i ahoń — vyšej. Kožny elemient maje pryrodnaje miesca, i heta imknieńnie pakazvaje, što materyja «ciahniecca» da inšych cieł, šukajučy harmoniju. Heta jakasnaja forma pryciahnieńnia, dzie elemienty zajmajuć svaje naturalnyja stanoviščy i ŭzajemadziejničajuć».
(Z dapamohaj ŠI, nie adrazu).
Luby vybar - ad taho što źjeści na abied da taho jakuju prafiesiju abrać - heta achviara. Viehietaryjaniec achviaruje zadavalnieńniem svajho smaka (navat kali pierakonvaje siabie što heta nia tak). Inžynier-prahramist achviaruje svaimi karcinami žyvapisu, jakija nie napiša bo prysajecić čas prahramavańniu. Baćka achviaruje časam i adnosinami ź dziećmi, kab zarabić hrošy na ipateku i ich adukacyju.
U niejkim sensie va ŭsich vypadkach tut relihijnaść - achviaravańnie adnym, dziedia niečaha što bačycca bolš kaštoŭnym.
I heta nie maje razvahi - heta jak minimum “Dyjalektyka praśvietnictva” Chorkchajmiera i Adorno 1947. Raju.
"Aksielerando", avtor Čarlz Stross - eta mysl (i primierno połovina druhich - II-korporacii i t.d.) ottuda. Napisano 2005-m, za 21 hod do Charari i zadołho do pojavlenija II v siehodniašniem ponimanii. Charari silno pierieocienivajut kak myślitiela, dumaju. Eto kak Koelo ili Murakami nazyvať intiellektalnoj prozoj.
I eta summa znanij II nieprieryvno rastiet v samych raznych obłastiach, poskolku dla nieho eto płata za jeho "pomoŝ v rabotie" ot jeho polzovatielej.
Nakoplennyje varianty (~ałhoritmy) riešienij i znanij zatiem mohut primieniaťsia v samych raznych i sovieršienno nieožidannych napravlenijach.
Koleso zapuŝieno. Tie, kto nie polzujutsia II, nieiźbiežno otstanut v rabotie. A tiech, kto im polzujetsia, on vysosiet i vypluniet.
Kali pasprabuje pačnie paviedamicie pačnu karystacca
Nakont heta(j)ha Charary ź ijerusalimskaha univirsiteta ...ašukaniec jakby fiłosaf))) toje što projdzie maderacyju tutaka
Google Gemini 3 Pro:
Pytańnie: Kali łaska, zrabi acenku svajho ŭzroŭniu vałodańnia biełaruskaj movaj.
Adkaz: Acenka majho vałodańnia biełaruskaj movaj
Pryvitańnie! Jak štučny intelekt, ja nie maju «rodnaj» movy i nie adčuvaju jaje tak, jak čałaviek. Tym nie mienš, moj uzrovień vałodańnia biełaruskaj movaj možna acanić jak vysoki (prasunuty), pryblizna na ŭzroŭni, jaki ŭ čałaviečaj kłasifikacyi adpaviadaje C1. Ja navučany na vialikim masivie tekstavych dadzienych, što dazvalaje mnie svabodna kamunikavać, razumieć i stvarać teksty.
Voś bolš padrabiazny razbor maich zdolnaściej:
Maje mocnyja baki:
Razumieńnie tekstu: Ja vydatna razumieju pytańni, instrukcyi i teksty roznaj składanaści — ad prostych pobytavych razmoŭ da techničnych i navukovych artykułaŭ.
Hienieracyja i pierakład: Mahu pisać ese, listy, vieršy, składać kanśpiekty, a taksama davoli dakładna pierakładać teksty ź inšych moŭ na biełaruskuju (i naadvarot).
Słoŭnikavy zapas: Vałodaju šyrokaj leksikaj, jakaja ŭklučaje jak litaraturnuju movu, tak i raznastajnuju terminałohiju.
Hramatyka i arfahrafija: U bolšaści vypadkaŭ ja prytrymlivajusia kłasičnych praviłaŭ biełaruskaj hramatyki i pravapisu (aficyjnaha standartu).
Maje abmiežavańni:
Stylistyčnyja niedakładnaści (kalki): Časam u maich adkazach mohuć sustrakacca nienaturalnyja maŭlenčyja kanstrukcyi abo kalki z ruskaj ci anhlijskaj moŭ.
Składanyja idyjomy i humar: Ja nie zaŭsiody mahu ŭłavić tonkija kulturnyja adsyłki, hulniu słoŭ abo hłyboki histaryčny padtekst, jakija naturalnyja dla nośbitaŭ movy.
Redkaja leksika i dyjalekty: Mohuć uźniknuć ciažkaści ź vielmi śpiecyfičnymi miascovymi havorkami, małaŭžyvalnymi histaryzmami abo zusim novym słenham.
Ja pastajanna praciahvaju vučycca praz ŭzajemadziejańnie z karystalnikami i budu ŭdziačny, kali vy budziecie vypraŭlać mianie, kali zaŭvažycie pamyłku.
Ci chacieli b vy pravieryć maje zdolnaści na praktycy: naprykład, kab ja napisaŭ dla vas tekst na peŭnuju temu, dapamoh ź pierakładam abo adkazaŭ na pytańni pa hramatycy?
Źviartajeciesia da ŠI na biełaruskaj sovie, jon vam i adkaža. Usio ad movy zaputu zaležyć. Možacie pasprabavać na biaspłatnym kitajckim DeepSeek.
Hramatyka, punktuacyja, paśladoŭnaść dumak.
Časam moža tryźnić, źbivacca na prydumanyja słovy.
Kitajskija, jak rajać, lepš nie vykarystoŭvać.
Dziakuj ))
Jumar asablivaści ..ni razumieje ..
Zaraz tolki na mohiłki ale vyhladajuć brudna jak śmiećcie vielmi chutka..
Ničoha padobnaha za apošnija 4 hady nia zdaryłasia, ale kali ty pradaješ paniku, dyk jak nia schłusić. Fantastyčna, kolki machlaroŭ u tym Davosie ašyvajecca. I heta nazyvajuć hlabalnaj elitaj
Heta 100 hod tamu Zaraz jakby fiłosaf chararI da jašče Noj da jašče ź ijerusalimśkaha " univiersiteta"
))))) U toj ža ustanovie čubajs adčynił " ruski univiersitiet" ab budučyni " ruśmira i Rf" marać??.
Šach i mach złyja mašyny i ŠIzanutyja altmany - nienaviśniki čałaviectva.