Śviet

Studzień 2026 hoda ŭvajšoŭ u piaciorku samych ciopłych pieršych miesiacaŭ hoda ŭ śviecie. Jak heta ni dziŭna dla biełarusaŭ

Studzień 2026 hoda staŭ piatym samym ciopłym studzieniem na płaniecie za ŭsiu historyju nazirańniaŭ. Pra heta paviedamlaje infarmacyjnaje ahienctva EFE.

Zdymak ilustracyjny. Fota: Lookby.media

U studzieni 2026 hoda ŭ śviecie byŭ zafiksavany piaty samy ciopły studzień za ŭvieś pieryjad nazirańniaŭ. Pra heta paviedamiła Słužba pa źmienie klimatu prahramy nazirańnia Ziamli Jeŭrasajuza Copernicus.

Siaredniaja tempieratura pavietra na pavierchni płaniety skłała 12,95°C. Heta na 0,51°C vyšej za siaredni pakazčyk za 1991—2020 hady i na 1,47°C vyšej za ŭzrovień daindustryjalnaha pieryjadu (1850—1900).

Pry hetym studzień 2026 hoda byŭ tolki na 0,28°C chaładniejšy za samy ciopły studzień u historyi nazirańniaŭ, jaki zafiksavali ŭ 2025 hodzie.

Niahledziačy na ahulnaje paciapleńnie, u druhoj pałovie miesiaca značnyja terytoryi Paŭnočnaj kuli sutyknulisia, naadvarot, z mocnymi marazami. Chałodnaje nadvorje achapiła Paŭnočnuju Amieryku, Jeŭropu i Sibir praź źmienu ŭ palarnaj strumiennaj płyni, što dazvoliła arktyčnamu pavietru praniknuć u siarednija šyroty. U vyniku Jeŭropa pieražyła samy chałodny studzień z 2010 hoda: siaredniaja tempieratura tam skłała −2,34°C, što značna nižej za klimatyčnuju normu.

U toj ža čas u mnohich inšych rehijonach śvietu tempieratury byli vyšejšyja za siarednija, asabliva ŭ Arktycy, na zachadzie Paŭnočnaj Amieryki, u paŭdniovaj častcy Paŭdniovaj Amieryki, Paŭnočnaj Afrycy, Centralnaj Azii, Aŭstralii i Antarktydzie.

Studzień taksama vyznačyŭsia kantrastami ŭ kolkaści apadkaŭ. U mnohich častkach Zachodniaj, Paŭdniovaj i Uschodniaj Jeŭropy naziralisia intensiŭnyja daždžy, što vyklikała pavodki i škodu, u tym liku na Pireniejskim paŭvostravie, u Italii, na Bałkanach, u Irłandyi i Vialikabrytanii. U toj ža čas u Centralnaj i Paŭnočnaj Jeŭropie, a taksama ŭ Skandynavii i Isłandyi było sušej, čym zvyčajna.

U Paŭdniovaj kuli anamalnaja śpioka pryviała da ekstremalnych źjaŭ. U Aŭstralii, Čyli i Patahonii ŭspychnuli maštabnyja lasnyja pažary, jakija pryviali da čałaviečych achviar. Akramia taho, mocnyja daždžy na poŭdni Afryki naprykancy miesiaca vyklikali surjoznyja pavodki, asabliva ŭ Mazambiku, što mieła ciažkija nastupstvy dla nasielnictva.

Pradstaŭnica Copernicus Samanta Biordžes adznačyła, što studzień jašče raz pakazaŭ: klimatyčnaja sistema moža adnačasova prynosić mocnyja marazy ŭ adnym rehijonie i ekstremalnuju śpioku ŭ inšym. Jana padkreśliła, što va ŭmovach praciahłaha hłabalnaha paciapleńnia asabliva važnymi stanoviacca miery adaptacyi i pavyšeńnie ŭstojlivaści hramadstva da klimatyčnych ryzyk.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski32

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Usie naviny →
Usie naviny

Major z Hrodzienskaj vobłaści skraŭ u pałka amal miljon rubloŭ i sieŭ u turmu1

Vienhryja nie razbłakuje pryniaćcie 20‑ha pakieta sankcyj da adnaŭleńnia pracy trubapravoda «Družba»3

Hanna Złatkoŭskaja i jaje siamja bolš za sutki praviali ŭ vienskim aeraporcie. Ci zapłaciać im kampiensacyju?6

Markava znoŭ spytali, ci płanuje Mininfarm pašyrać biełaruskuju movu na telebačańni25

Najhoršaje miesca dla zachoŭvańnie rovaraŭ u Minsku FOTAFAKT2

U Minsku zatrymlivali ŭsiu siamju vydaŭcoŭ Bahdanovičaŭ1

Hetaj nočču roźnica tempieratur składała amal 20 hradusaŭ

Łukašenka anansavaŭ pravierku «ŭsich ludziej u pahonach» na prafprydatnaść25

Sieviaryniec: U administracyi SIZA pierakošvała tvary ad adnoj zhadki proźvišča Cichanoŭskaha12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski32

«Łukašenka mnie skazaŭ: «Chočaš — možaš adkazać nam, udaryć pa Mazyry, pa zavodzie» — Zialenski

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić