Zdaroŭje11

Praryŭ u lačeńni chvaroby Alchiejmiera: novy preparat zapavolvaje raźvićcio simptomaŭ, ale moža być niebiaśpiečnym

Miljony pacyjentaŭ z chvarobaj Alchiejmiera atrymali nadzieju na vyzdaraŭleńnie. Usio dziakujučy novamu leku, jaki, kali hladzieć na vyniki vyprabavańniaŭ, upieršyniu daŭ mahčymaść zapavolić raźvićcio chvaroby.

Fota: vecteezy.com

Novy preparat maje nazvu lekaniemab i ŭvodzicca ŭnutryvienna raz na dva tydni. Zhodna z vynikami vyprabavańniaŭ, hety lek za 18 miesiacaŭ prymianieńnia zapavoliŭ raźvićcio źnižeńnia pamiaci na 27%, piša The Times.

Lekaniemab vypraŭlaje patałahičnyja źmieny ŭ mozhu, bo jon znachodzić i vydalaje ź jaho taksičny białok amiłoid. Jon nazapašvajecca ŭ ludziej z chvarobaj Alchiejmiera i ciesna źviazany ź jaje raźvićciom.

Daśledavańnie, jakoje ŭžo nazyvajuć pavarotnym i histaryčnym, pradstavili ŭ paniadziełak na vialikaj kanfierencyi viadučych navukoŭcaŭ śvietu ŭ San-Francyska. Ekśpierty ličać jaho vyniki adnym z najvialikšych praryvaŭ apošniaha času, jaki aznačaje «pačatak kanca» chvaroby Alchiejmiera i ŭsialaje sapraŭdny aptymizm u dačynieńni da taho, što z demiencyjaj možna zmahacca, a z časam možna budzie i pieramahać.

Lekaniemab zapavolvaje raźvićcio chvaroby, a nie spyniaje jaje, ale ŭsio adno heta pieršy ŭ historyi preparat, jaki daje mahčymaść niejak zapavolić paharšeńnie kahnityŭnych zdolnaściej pry demiencyi. Navukoŭcy kažuć, što vynachodnictva jaho adkryvaje šlach da novych etapaŭ u lačeńni chvaroby Alchiejmiera, jakija ŭ vyniku pryviaduć da zdolnaści całkam jaje vylečvać.

Chutka preparat mohuć uchvalić dla vykarystańnia ŭ klinikach, i jon moža źjavicca na zachodnich rynkach užo ŭ nastupnym hodzie. Inšaja reč, lekaniemab maje i surjoznyja pabočnyja efiekty. U 20% udzielnikaŭ vyprabavańniaŭ na KT mozhu byli vidać prykmiety acioku mozhu i mikraskapičnyja krovaźlićci. Miedyja paviedamlajuć pra dźvie śmierci pacyjentaŭ, što brali ŭdzieł u vyprabavańniach, tamu pakul kančatkova nieviadoma, nakolki preparat biaśpiečny.

Čytajcie taksama:

Śniacca kašmary pa načach? Heta moža być rańniaj prykmietaj demiencyi

Što pahladzieć. «Apošnija dni Ptalemieja Hreja» — jak addać usio za miesiac zvyčajnaha žyćcia

Štučny intelekt moža być zdolny dyjahnastavać demiencyju za adzin dzień

Kamientary1

  • Hieorhij
    30.11.2022
    Było b niadrenna napisać, chto zrabiŭ heta praryŭ 

Ciapier čytajuć

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali8

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Usie naviny →
Usie naviny

Aryna Sabalenka vyjšła da minčukoŭ u atačeńni vaśmi achoŭnikaŭ VIDEA30

«Dumka, što niepadaloku niešta ŭzarvali, tryvožyć». Biełarusy, jakija žyvuć u Rasii, raskazali pra ciapierašniuju atmaśfieru tam5

U Minsku chutka adkryjecca 30‑ty restaran Mak.by. U hetym rajonie jaho jašče nie było2

Ukraincy zatapili kala Novarasijska rasijski pamiežny karabiel3

U šviejcarskich Alpach zahinuŭ biełarus1

U Bierlinie 68‑hadovaha elektryka abvinavacili ŭ dziasiatkach zhvałtavańniaŭ. Achviary navat nie viedali, što ź imi adbyłosia4

«Ja nie maju mahčymaści ŭbačyć cieła syna i raźvitacca ź im pa-ludsku». Maci Cichana Klukača zapisała zvarot da jaho kamandziraŭ7

Pamior adzin z najstarejšych śviataroŭ Hrodzienskaj jeparchii — Mikałaj Hlad1

Navukoŭcy: žančyny dasiahajuć «krytyčnaj kropki» fiertylnaści prykładna ŭ 49 hadoŭ6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali8

Mužčyna ŭ minskim mietro łapaŭ dziaŭčat, z vyhladu padletkaŭ, i pakazvaŭ im pachabnyja žesty. Jaho zatrymali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić