Navuka i technałohii22

Astranomy ŭpieršyniu znajšli malekułu cukru ŭ pyłavoj chmary Mlečnaha Šlachu

U mižzorkavaj prastory ŭpieršyniu vyjavili erytrułozu — raznavidnaść cukru, jakaja sustrakajecca ŭ malinie i vykarystoŭvajecca ŭ srodkach dla aŭtazaharu. Heta adkryćcio moža dapamahčy navukoŭcam lepš zrazumieć, jak u Suśviecie farmirujucca malekuły, nieabchodnyja dla ŭźniknieńnia žyćcia.

Madel źniešniaha vyhladu Mlečnaha Šlachu. Fota: Wikimedia Commons

Pamiž zorkami znachodziacca nie tolki haz i kaśmičny pył. Jak paviedamlaje Associated Press, mižnarodnaja hrupa astranomaŭ vyjaviła ŭ mižzorkavym asiarodździ erytrułozu — raznavidnaść cukru, jakaja na Ziamli sustrakajecca ŭ malinie i vykarystoŭvajecca ŭ srodkach dla aŭtazaharu.

Malekułu znajšli padčas vyvučeńnia vialikaha hazavaha vobłaka pablizu centra Mlečnaha Šlachu. Jaje vyjavili z dapamohaj dvuch radyjoteleskopaŭ u Ispanii, a zatym identyfikavali, paraŭnaŭšy atrymanyja sihnały z łabaratornymi ŭzorami. Vyniki daśledavańnia apublikavanyja ŭ časopisie Nature Astronomy.

Cukry — heta nie tolki krynica enierhii dla žyvych arhanizmaŭ. Niekatoryja ź ich uvachodziać u skład DNK i inšych žyćciova važnych malekuł. Tamu navukoŭcy imknucca vyśvietlić, jak jany ŭtvarajucca ŭ kosmasie i ci mahli mienavita takija rečyvy stać asnovaj dla ŭźniknieńnia žyćcia.

Erytrułoza sama pa sabie nie ličycca nieabchodnaj dla žyćcia. Adnak jana lohka pieratvarajecca ŭ inšy cukar, jaki, jak miarkujuć navukoŭcy, moh adyhrać klučavuju rolu ŭ zaradžeńni žyćcia na Ziamli. Pry hetym heta adna z samych składanych cukrovych malekuł, kali-niebudź vyjaŭlenych u mižzorkavaj prastory.

Heta nie pieršaja takaja znachodka. Kala 25 hadoŭ tamu ŭ centry Mlečnaha Šlachu ŭžo vyjavili inšy składany cukar — «svajaka» zvyčajnaj cukrozy. A ŭzor hruntu, dastaŭleny na Ziamlu z asteroida Bienu misijaj NASA Osiris-Rex, utrymlivaŭ niekalki cukroŭ, u tym liku toj, što ŭvachodzić u skład DNK.

Novaje adkryćcio dadaje arhumientaŭ na karyść hipotezy, što asnoŭnyja «cahlinki žyćcia» ŭžo prysutničali ŭ vobłaku hazu i pyłu, ź jakoha paśla sfarmavałasia Soniečnaja sistema, a nie byli zaniesieny kamietami ci asteroidami paźniej.

Aŭtary daśledavańnia płanujuć praciahnuć pošuki inšych cukroŭ u mižzorkavaj prastory. Na ich dumku, kali takija malekuły znajšlisia ŭ adnym rehijonie Hałaktyki, to jany mohuć być šyroka raspaŭsiudžanyja i ŭ inšych jaje kutkach. Heta aznačaje, što chimičnyja pieradumovy dla ŭźniknieńnia žyćcia mohuć isnavać nie tolki ŭ našaj Soniečnaj sistemie, ale i ŭ mnohich inšych častkach Suśvietu.

Kamientary2

  • adkul?
    14.07.2026
    Žabinka ci Haradzieja? Hałoŭnaje, kab nie Razań
  • Kvakienburh, bieraściejskaja
    15.07.2026
    Voś kali znojduć pieršuju malekułu samahonki z našaha žabinkoŭskaha cukru - heta budzie sapraŭdnaja siensacyja )

Ciapier čytajuć

Usie naviny →
Usie naviny

Rasijski deputat Dziarždumy Vital Miłonaŭ raskazaŭ, što zabivaŭ na vajnie suprać Ukrainy5

Pucin zajaviŭ, što nikoli ničoha nie bajaŭsia9

Sud u Siryi zavočna prysudziŭ Bašara Asada da śmiarotnaha pakarańnia

My niapravilna vybirajem čas ježy

Łukašenka zadumaŭsia, jak ažyvić naradžalnaść, kab my nie źnikli jak nacyja38

Cichanoŭskaja pra Milinkieviča: Jaho addanaść Biełarusi natchniała4

«Śledčy hetamu łukašystu skazaŭ: hałoŭnaje, pryznaj vinu ŭ zdradzie dziaržavie — i adpuścim ciabie na chimiju»1

Kolki buduć kaštavać školnyja padručniki ŭ novym navučalnym hodzie

Z sajtam Bypol niešta dziŭnaje: spačatku pakazvałasia rekłama dziciačaha charčavańnia, a ciapier sajt niedastupny3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamior Alaksandr Milinkievič32

Pamior Alaksandr Milinkievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić