ES vyrašyŭ z 2027 hoda spynić davać prytułak vajennaabaviazanym ukraincam
Krainy Jeŭrapiejskaha sajuza damovilisia padoŭžyć jašče na hod — da 4 sakavika 2028 hoda — dziejańnie režymu časovaj abarony dla ŭkrainskich biežancaŭ. Heta zabiaśpiečyć «jasnaść i pradkazalnaść dla ŭsich, chto ratujecca ad vajny», havorycca ŭ zajavie Rady ES, piša The Moscow Times.

Razam z tym krainy błoku «pahadzilisia, što časovaja abarona pavinna davacca tolki tym, chto vykanaŭ svaje voinskija abaviazki pierad Ukrainaj».
Admova ŭ vydačy časovaj abarony vajennaabaviazanym ukraincam budzie prymianiacca tolki da novych zajaŭnikaŭ paśla 4 sakavika 2027 hoda — da hetaha času buduć dziejničać ciapierašnija praviły.
Kab atrymać taki status u ES, čałaviek pavinien budzie paćvierdzić vykanańnie svaich voinskich abaviazkaŭ, adznačajecca ŭ dakumiencie. Naprykład, pradjaviŭšy pašpart sa štampam ab vyjeździe, pastaŭlenym ukrainskimi ŭładami, jaki paćviardžaje, što zajaŭnik pakinuŭ krainu na zakonnych padstavach i, adpaviedna, vykanaŭ hetyja abaviazki. Abo pradstaviŭšy inšy dakumient, jaki paćviardžaje vyzvaleńnie ad ich abo ich vykanańnie.
Paśla rasijskaha ŭvarvańnia ŭ 2022 hodzie status časovaj abarony ŭ krainach ES atrymali kala 4,3 miljona ŭkraincaŭ, jakija ŭciakli ad vajny. Adnak ź minułaha hoda rezka pavialičyłasia kolkaść maładych mužčyn, jakija pierajechali ŭ Jeŭropu, paśla taho jak urad Ukrainy letam 2025 hoda źmiakčyŭ praviły ich vyjezdu, spadziejučysia, što svaboda pieramiaščeńnia dapamoža viarnuć tych, chto vyjechaŭ raniej abo zmoh pakinuć krainu ŭ apošnija hady.
Tolki za pieršyja try miesiacy paśla źmianieńnia pravił bolš za 121 tysiaču ŭkrainskich mužčyn pryjechali ŭ Polšču, mnohija ź ich paśla pierajechali ŭ Hiermaniju, adznačała polskaja hazieta Rzeczpospolita. Kala 50 tysiač ź ich paśla padali zajavy na atrymańnie časovaj abarony. Naprykancy minułaha hoda kancler Hiermanii Frydrych Mierc navat prasiŭ Uładzimira Zialenskaha spynić hety patok.
Jak adznačała Rada ES, rychtujučy ciapierašnija abmiežavańni, urady niekatorych krain vykazali zaniepakojenaść tym, što «ŭsio bolšuju dolu siarod tych, chto niadaŭna prybyŭ, składajuć mužčyny pryzyŭnoha ŭzrostu». Pry hetym Uzbrojenyja siły Ukrainy praciahvajuć sutykacca z surjoznymi prablemami pry kamplektavańni vojska. Značnuju častku asabovaha składu pa-raniejšamu składajuć tyja, chto pajšoŭ abaraniać krainu ad rasijskaj ahresii jašče ŭ pačatku vajny.
Ciapier čytajuć
Biełaruś užo nie tolki pra palitviaźniaŭ. Z čym Śviatłana Cichanoŭskaja pajechała na adzin z hałoŭnych forumaŭ pa biaśpiecy ŭ ZŠA i što tam rabiŭ Siarhiej Cichanoŭski
Kamientary