Navošta čytać jahonyja miemuary, kali ŭsim viadomy jahony karjerny šlach i dziejnaść ? Spravy kažuć pra ŭsio, i nia treba nijakaj liryčna-litaraturnaj abhortki, kab marnavać na jaje čas i tłumić sabie joju hłuzdy.
Dfg
17.07.2026
Dyk pisaŭ chtoś inšy, voś i adna vada
A
17.07.2026
Za 30 let on užie vsio zabył. Miemuary nado pisať po śviežim śledam.
Aleś
17.07.2026
Napominajet aniekdot: myši kołoliś i płakali, no prodołžali žrať kaktus.
Mienia nie chvatiło pročiesť dažie etot tiekst. I nie potomu, čto nie lublu čitať, skorieje naoborot.
No vot niuans. Avtor opisyvajet avtora miemuarov, kak čto-to mutnoje, s kučiej vody i otsutstvijem poleznoj i intieriesnoj informacii. A sam diełajet to žie samoje.
Niet by napisať : miemuary [Red. Vydalena], ničieho tam niet, nie traťtie vriemia, ja sdiełał eto za vas.
[Zredahavana]
Mianie niama
17.07.2026
Jelcyn:” «Nie miešajtie priezidientu!» “ prijechali dva sienatora SŠA i vo vriemia biesiedy so mnoj skazali: «Da, my prospali Biełaruś». A dzie tut pradtaŭnik biełaruskaha naroda? “Mianie niama”?
Alex
17.07.2026
Typovy saviecki kasnajazyki aparatčyk.
1
17.07.2026
Zdradnik
Šaša
17.07.2026
Niekali hety partaparatčyk davioú kałhas da zaniapadu na Vałožynščynie, pabudavaú ź niemcam na paru prydarožnaje kafe "Šarai", a potym pradaú u niekalki razoú bolš
Było
17.07.2026
Zdaú čiernomyrdinu-kaznakradu Biełaruś
123
17.07.2026
Nie pavažajuć jaho šmat chto
.
17.07.2026
Na žal, šmat ludziej banalna nie zdolnyja prosta raskazać pra niejkuju padzieju, što adbyvałasia. Jašče składaniej adrefleksavać pra siabie, vyznačyć hałoŭnaje. Abo nie ličać važnaj zadačaj, nie chapaje času i h.d. Jak vynik, hublajucca padziei, epochi. Asabliva 1990-yja, kali internet tut tolki nabiraŭ papularnaść, a toje, što było, časta nie zachavałasia navat u archivach. Byli padziei ź dziasiatkami, navat z tysiačami čałaviek, i raskaz zachavaŭ tolki 1 ź ich abo ŭvohule nichto.
mierkavańnie
18.07.2026
U samyja važnyja dla krainy časy, kali byli mahčymaści zbudavać pa-sapraŭdnamu niezaležnuju Biełaruś, kali narod jašče vieryŭ, što moža ŭdzielničać u vyrašeńni svajho nacyjanalnaha demakratyčnaha losu, na samym viersie boŭtalisia vo takija biazdarnyja, biespryncypnyja saŭki-bajaźliŭcy. Im dobraja pachvała ad kramloŭskich čynuš była važniej za dziaržaŭnyja intaresy svajoj radzimy i svajho naroda. Tamu hety kamuniaka ad ejfaryi až prysiadaŭ na zadnich pad čas taho desantu z maskvy i biez usiakaha sumnieńnia pajšoŭ zaklikać narod, jaki stajaŭ pad vs, raschadzicca. Liču, što Babaryka absalutna taki ž, i dziejničaŭ by ŭ svaim vypadku anałahična.
Talenavityja ludzi talenavityja va ŭsim. A što kažuć pra Siamiona Šareckaha jaho miemuary?
Mienia nie chvatiło pročiesť dažie etot tiekst. I nie potomu, čto nie lublu čitať, skorieje naoborot.
No vot niuans. Avtor opisyvajet avtora miemuarov, kak čto-to mutnoje, s kučiej vody i otsutstvijem poleznoj i intieriesnoj informacii.
A sam diełajet to žie samoje.
Niet by napisať : miemuary [Red. Vydalena], ničieho tam niet, nie traťtie vriemia, ja sdiełał eto za vas.
[Zredahavana]
“ prijechali dva sienatora SŠA i vo vriemia biesiedy so mnoj skazali: «Da, my prospali Biełaruś».
A dzie tut pradtaŭnik biełaruskaha naroda? “Mianie niama”?
Abo nie ličać važnaj zadačaj, nie chapaje času i h.d.
Jak vynik, hublajucca padziei, epochi. Asabliva 1990-yja, kali internet tut tolki nabiraŭ papularnaść, a toje, što było, časta nie zachavałasia navat u archivach.
Byli padziei ź dziasiatkami, navat z tysiačami čałaviek, i raskaz zachavaŭ tolki 1 ź ich abo ŭvohule nichto.
Liču, što Babaryka absalutna taki ž, i dziejničaŭ by ŭ svaim vypadku anałahična.