Kultura33

Na najbolšaj navukovaj kanfierencyi Amieryki až 6 siekcyj było pryśviečana Biełarusi

Bostan. Upieršyniu za 56 hadoŭ praviadzieńnia kanfierencyi Asacyjacyi słavianskich, uschodniejeŭrapiejskich i jeŭrazijskich daśledavańniaŭ (ASEEES) tam stolki havaryłasia pra Biełaruś. Šeść siekcyj było pryśviečana biełaruskaj kultury i mastactvu.

Na kanfierencyi Asacyjacyi słavianskich, uschodniejeŭrapiejskich i jeŭrazijskich daśledavańniaŭ (ASEEES)

Na forumie, jaki prajšoŭ 21—24 listapada, fiłosaf Taćciana Ščytcova prezientavała časopis «Topas», a dramaturh Andrej Kurejčyk raskazvaŭ pra kino i naratyvy supracivu.

Kniharnia «Hłobus» z San-Francyska pryviezła na knižny kirmaš vydańni ź Biełarusi, jakija susiedničali z knihami polskich vydaviectvaŭ.

Asablivaj padziejaj staŭ litaraturny viečar z udziełam tvorcaŭ. Raspačaŭ imprezu pierakładčyk Siarhiej Šupa, jakoha admysłova zaprasiła biełaruskaja hramada Bostana. Na viečarynie vystupili piśmieńnica ź Ńju-Jorka Taćciana Zamiroŭskaja, paetka sa Stenfarda Maryja Malinoŭskaja (viadomaja pa vieršy «Bieło-krasno-biełyj fłah») i Julija Čarnyšova ź Jelskaha ŭniviersiteta, jakaja čytała svoj aŭtafikšn pra vajnu, napisanymi ŭ Lvovie.

Ženia Mironava z Harvarda i Saša Rejzar z Kalifarnijskaha ŭniviersiteta ŭ Santa-Barbary zdoleli abjadnać biełaruskuju prahramu ŭ adziny patok. Heta pieršy vypadak, kali biełaruskaja tematyka atrymała takoje šyrokaje pradstaŭnictva na najbujniejšym forumie słavistaŭ u Paŭnočnaj Amierycy.

ASEEES, zasnavanaja ŭ 1948 hodzie, źjaŭlajecca hałoŭnaj mižnarodnaj placoŭkaj dla abmierkavańnia pytańniaŭ, źviazanych z Centralnaj Azijaj, Kaŭkazam, Rasijaj i Uschodniaj Jeŭropaj. Prykra, što ŭ amierykanskich univiersitetach dahetul niama kafiedraŭ biełarusistyki, i maładyja navukoŭcy musiać abapiracca na padtrymku dyjaspary.

Kamientary3

  • Vadia
    25.11.2024
    Kuriejčika znaju, ostalnych niet Siekcii, zasiedanija, diskuśsii - vsio eto zamiečatielno, no čto v suchom ostatkie? Žyvie Biełaruś v Bostonie točno tak v Klivlendie?
  • JJ
    25.11.2024
    Vadia, akademičnyja daśledvańni - heta toje, što vymahaje šmat času, siłaŭ, toje, što zastaniecca ŭ historyi. Ad usioj sioniašniaj prapahandy, zajavy bolšaści palitykaŭ, pop kultury, praz 20-30 hod nie zastaniecca ničoha, a pa hruntoŭnych pracach i daśledvańniach buduć vyvučać historyju i mierkavać pra Biełaruś u budučyni. Tamu takija strymy na kanfierencyjach značać dla budučyni Biełarusi značna bolš, čym vykazvańni raskručanych miedyja piersonaŭ.
  • Nie hałasi!
    25.11.2024
    Vadia, jość takaja kazka "Lohki chleb". Pa-siabroŭsku rekamienduju.
    Tam hałodny voŭk chacieŭ adrazu suchoha astatku.

Ciapier čytajuć

Biełarus zdymaje videa, jak kradzie adzieńnie i padroblivaje dakumienty ŭ Polščy. A jak zapachła smažanym, to kaža: usio dziela łajkaŭ1

Biełarus zdymaje videa, jak kradzie adzieńnie i padroblivaje dakumienty ŭ Polščy. A jak zapachła smažanym, to kaža: usio dziela łajkaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

«Staryja špalery i abłuplenaja padłoha». Jak vyhladaje samaja tannaja kvatera Minska, jakaja kaštuje amal 50 tysiač dalaraŭ

«Sijaniscki režym amal ruchnuŭ». Viarchoŭny lidar Irana abviaściŭ pieramohu nad Izrailem7

Siońnia 3 hady, jak trapili ŭ pałon vajary «Klešč i «Trombli», zahinuli «Brest», «Papik», «Atam» i «Siabro»6

Pamior kinarežysior Valeryj Rybaraŭ1

Videa z kamiery Cichanoŭskaha, jakoje pakazvali na fonie čutak pra jaho śmierć u źniavoleńni, było staroje4

USU spynili nastup rasijskich vojsk u Sumskaj vobłaści3

Schavanaja jadziernaja krepaść Irana, da jakoj nie dalaciać bomby ZŠA5

Kala adnoj sa stancyj mietro vystraiłasia vialikaja čarha3

Što pabudujuć na miescy zavoda «Ahat» u Minsku1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus zdymaje videa, jak kradzie adzieńnie i padroblivaje dakumienty ŭ Polščy. A jak zapachła smažanym, to kaža: usio dziela łajkaŭ1

Biełarus zdymaje videa, jak kradzie adzieńnie i padroblivaje dakumienty ŭ Polščy. A jak zapachła smažanym, to kaža: usio dziela łajkaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić