Hramadstva33

Dziasiatki navukovych supracoŭnikaŭ šukajuć u muziejach Hrodna. Vinavatyja zarobki i ideałahičnaje «sita»

U Hrodzienskim muziei historyi relihii adkryty 15 vakansij, u Hrodzienskim historyka-archieałahičnym muziei — 17.

 U asnoŭnym šukajuć małodšych i staršych navukovych supracoŭnikaŭ. Hrodna.life spytała ekśpierta, z čym heta moža być źviazana. Adkaz nie ździviŭ.

Hrodna.life

U Hrodzienskim muziei historyi relihii šukajuć 15 supracoŭnikaŭ. Ź ich šeść — techničnyja, a astatnija — profilnyja. Šukajuć i kiraŭnikoŭ — namieśnika dyrektara pa navukovaj dziejnaści i zahadčykaŭ adździełaŭ. Dla hetaha patrebny staž pracy na kirujučaj pasadzie, profilnaja adukacyja, dośvied pracy ŭ muziei.

Taksama šukajuć mastaka-restaŭratara, muziejnaha nahladčyka, małodšaha navukovaha supracoŭnika.

U Hrodzienskim historyka-archieałahičnym muziei adkryty 17 vakansij. Šukajuć čatyroch muziejnych nahladčykaŭ. Nie chapaje taksama troch staršych navukovych supracoŭnikaŭ, adnaho navukovaha supracoŭnika i siem — małodšych. Zarobak zaležyć ad stažu. Maksimalnaja staŭka — 1100 rubloŭ. Minimalny zarobak — 300 rubloŭ na 0,25 staŭki.

Taksama navukovych supracoŭnikaŭ, ekskursavodaŭ šukajuć u muziei Hrodzienskaj vobłaści.

Navukovy supracoŭnik zajmajecca zboram i daśledavańniem pradmietaŭ u muziei. Toje ž samaje robić na vystavach, a taksama kansultuje naviedvalnikaŭ i viadzie dakumientacyju.

Sychodziać vuzkija śpiecyjalisty

Niekatoryja supracoŭniki sami zvalniajucca z muziejaŭ prosta tamu, što tam mała płaciać. A niekatoryja nie mohuć prajści praź ideałahičnaje «sita» pry sprobie pavyšeńnia. Pra heta Hrodna.life raskazała krynica, blizkaja da muziejnaj spravy ŭ Biełarusi.

Časta zvalniajucca śpiecyjalisty vuzkaha profilu. Naprykład, za apošnija hady historyka-archieałahičny muziej straciŭ zahadčycu adździeła archieałohii Natallu Kiziukievič. Kali prafiesijanał takim čynam vypadaje sa śfiery — to heta ŭžo nadoŭha. «Dumaju, taki čałaviek siabie ŭ Biełarusi ŭ bližejšym časie nie znojdzie», — ličyć surazmoŭca.

Histfak niedachop nie pakryvaje

Zamianić usich, chto zvolniŭsia abo kamu nie praciahnuli kantrakt, vypuskniki Hrodzienskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta imia Janki Kupały nie zmohuć. «A što ŭ nas ciapier z histfakam? Kolki ŭ nas śpiecyjalistaŭ-historykaŭ rychtujuć uvohule? Ci chacia b nabiarecca paŭtara-dva dziasiatki?» — razvažaje surazmoŭca. Jon źviartaje ŭvahu, što na abjadnanym fakultecie historyi, kamunikacyi i turyzmu zastalisia tolki dźvie ŭłasna histaryčnyja kafiedry z raniejšych čatyroch. Faktyčna, univiersitet rychtuje mała historykaŭ.

«Nie ŭsie, chto skončyŭ historyju, chočuć zajmacca historyjaj. Nie ŭsie razhladajuć pracu ŭ muziejach. Tym bolš za takija nievialikija hrošy», — dadaje surazmoŭca. 1000 rubloŭ dla siońniašniaha Hrodna — nie samaja pryvabnaja zarpłata. Patrabavańniaŭ i kantrolu ŭ biudžetnaj śfiery ciapier usio bolš, a entuzijastaŭ, hatovych pracavać za nievialikija hrošy i dla svajho zadavalnieńnia — usio mienš.

Čamu nie mohuć znajści kiraŭnikoŭ?

Z vakansijami na kiraŭničyja pasady prablemy inšaja — palityčnaja. «Usich, chto pretenduje nie vyšejšuju pazicyju, vielmi praviarajuć pa palityčnuju dobranadziejnaść», — kaža krynica Hrodna.life. Surazmoŭca pierakanany, što prablemy ŭ zakryćci vakansii zamdyrektara mienavita ŭ hetym.

«Muziei, kaniešnie, nie razvalacca», — padsumoŭvaje surazmoŭca. Usio jašče zastajucca entuzijasty, na jakich usio trymajecca i jakich za heta cierpiać i nie zvalniajuć. Ale ŭstanovy buduć dehradavać.

Kamientary3

  • Za 1100 rublej liť na siebia pomoi
    17.08.2024
    Kakije nafih muziei? Kakaja kultura? Možno užie spokojno russkim sdavať pod składy eti vsie muziei.
  • Prybiralščyca
    17.08.2024
    Samy hałoŭny čałaviek u muziei toj, chto prybiraje brud za naviedvalnikami, kiraŭnikami i tak zvanymi navukovymi supracoŭnikami. Na histfaku takoj adukacyi nie atrymaješ.
  • Acab
    17.08.2024
    Nie, nie pavinna być dziaržaŭnych muzejaŭ.
    Tyja što jość razam z najaŭnymi supracoŭnikami nia toje kab lišnija, škodnyja.
    Pakul nie ŭśviadomicie navat pra muzei (viadoma, heta adno i adna prajava, a nia pryčyna) - buduć palitviaźni. Padtrymlivajecie kab byli dziarž muzei - hałasujecie kab byli palit viaźni

Ciapier čytajuć

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Usie naviny →
Usie naviny

«Kazachstanski kvartał» i novabudoŭli ŭ Čyžoŭcy, Masiukoŭščynie, Łošycy. Jak budzie zabudoŭvacca Minsk3

Hałoŭny trenier «Niomana» vykanaŭ dziŭny taniec paśla pieramohi ŭ matčy Lihi kanfierencyj

«Zmahła raźvitacca pa-ludsku». U Polščy ŭ biełaruski pamior muž — jana raskazała, jak dastaviła prach na radzimu i arhanizavała pachavańnie

Bankaŭskija insajdary ličać novyja sankcyi suprać čatyroch biełaruskich bankaŭ małaznačnymi. I voś čamu11

Francyja vyrašyła pryznać Paleścinskuju dziaržavu. Izrail zajaviŭ, što heta «ŭznaharoda za teraryzm»13

Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ4

Minskaje «Dynama» biez šancaŭ prajhrała ałbanskaj «Ehnacii»2

Tavary z «Pahoniaj» pradavali, niahledziačy na zabarony10

Stała viadoma, jak rahačoŭski zavod pracuje na rasijskuju vajskovuju pramysłovaść5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

«Ja chaču spraviadlivaści — i dla žančyn, i dla siabie». Ščyraja hutarka z Andrejem Stryžakom pra skandał z dykpikami, zaležnaści i budučyniu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić