Ježa

U niekatorych biełaruskich restaranach možna padzialić rachunak pa QR-kodzie

U niekalkich minskich ustanovach zaraz jość mahčymaść padzialić rachunak pa QR-kodzie. Techničnaje rašeńnie dla hetaha prydumała kamanda ajcišnikaŭ — pavodle zadumki, jano pavinna prybrać sprečki ŭ duchu «čyj sałat» i «ja nie zamaŭlaŭ hety limanad».

Onliner.by pahutaryŭ z zasnavalnikami pra toje, jak zroblena heta ličbavaje rašeńnie dla hramadskaha charčavańnia i nie pakinie jano aficyjantaŭ biez čajavych.

Servis nazyvajecca Resty, prydumała jaho kamanda ź Minska — raźvivajuć prajekt samastojna, z ułasnymi ŭkładańniami. Rašeńnie pracuje aŭtanomna, biez pryviazki da jakoha-niebudź banka. Da jaho ŭžo padklučylisia try ŭstanovy — Umami, Flow Izakaya Bar i «Piena dzion».

Dla hościa miechanika apłaty rachunka vyhladaje tak: jon bačyć QR-kod na stale. Skanuje kod i traplaje na staronku, dzie možna pahladzieć mieniu z fotazdymkami i apisańniem straŭ, vyklikać aficyjanta, padzialić i apłacić rachunak. Taksama jość opcyja «padzialicca» na vypadak fors-mažoraŭ.

Apłata rachunka prachodzić praz Apple Pay, Google Pay, bankaŭskuju kartku abo rasiejskuju «Sistemu chutkich płaciažoŭ».

Maksim, adzin sa stvaralnikaŭ prajekta, raspavioŭ, što ideju padkazała viačera ź siabrami — u toj dzień była poŭnaja pasadka, a za ich stolikam siadzieła 10 čałaviek. U vyniku aficyjanta jany dačakalisia praz 20 chvilin, a jašče amal paŭhadziny pajšło, kab raźbić rachunak samastojna i paličyć na kalkulatarach, chto kolki vinny. Dalej u adpačynku jamu trapiŭsia restaran, u jakim byŭ maleńki samapisny servis dla padziełu rachunka — zachaciełasia zrabić svoj.

Maksim padkreślivaje: havorka nie pra toje, kab zamianić zvykłyja sposaby apłaty, a pra toje, kab dać alternatyvu, što ŭzmocnić jakaść servisu.

— Nidzie rehistravacca nie treba, spampoŭvać dadatak nie treba, prosta zajšoŭ pa QR-kodzie — adlustravaŭsia rachunak. Pryčym košt taksama nie treba vybirać — adrazu bačny toj, jaki pryviazany da stała.

My niadaŭna padklučyli rasijskuju «sistemu chutkich płaciažoŭ», praź jakuju apłačvajuć mnohija rasijanie. Dla ich heta zvykły sposab, časta pytajucca va ŭstanovach, ci jość QR-kod dla apłaty. Pa słovach surazmoŭcy, servis naŭprost intehrujecca z kasavaj sistemaj restarana, na kožny stoł farmujecca asobnaja spasyłka, a pa joj QR-kod.

Aficyjant u sistemie pryznačaje na stoł, za jakim siadzić hość, peŭnuju stravu — Resty «razumieje», jaki heta stoł, što tam zamovili i kolki heta kaštuje.

— U jaki momant treba prykłaści kartu?

— Prykładać nie treba, anłajn ža apłačvajecca. My pracujem ź sistemaj bePaid. Jość knopki Apple Pay, Google Pay, SBP abo prosta «Uvod karty» — heta jakraz płaciežnaja staronka hetaj sistemy. bePaid u nas licenzijny, siertyfikavany ŭ Nacbanku instrumient.

— Kali ŭ čałavieka tolki kartka, to treba ŭvodzić jaje rekvizit?

— Tak, i płaciežnaja staronka dazvalaje zapomnić danyja karty, kali hość pastavić ptušačku, kab u budučyni nie treba było ich ŭvodzić. U realnaści, jak my bačym pa apłatach, voś hetaja raźbiŭka pa sposabach plus-minus adnolkavaja, to-bok heta nie mocny stop-faktar dla ludziej.

— Kali rachunak raźbivaje QR-kod, a ja tam ža vybiraju stravy, za što pakidać čajavyja aficyjantu?

— Naohuł čajavyja — heta nie tolki ŭznaharodžańnie za niejkaje dobraje absłuhoŭvańnie aficyjantam, ich pakidajuć za dobruju atmaśfieru i servis. A dobry servis jakraz u drobiaziach, dzie z čałavieka zdymajucca stres-faktary. Plus my nie vyklučajem najaŭnaść aficyjanta, jon usio hetak ža sustrakaje hościa, prymaje zamovu, moža niešta paraić.

Funkcyjanału z pryjomam čajavych u servisie pakul što niama, ale taki viektar raźvićcia moža źjavicca. U nastupnych płanach kamandy — dadać opcyju braniravańnia stałoŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Usie naviny →
Usie naviny

«Mycca niemahčyma, pić strašna». U Pinsku ludzi miesiacami skardziacca na vadu3

Amierykanskaja aktrysa ź filma žachaŭ «Zvanok» pamierła va ŭzroście 35 hadoŭ1

Siem samych pryhožych aeraportaŭ śvietu2

Praŭnuk Leanida Brežnieva trapiŭ u pałon va Ukrainie10

Pamior trenier francuzskaha «Bresta» Eryk Rua. Jon 3,5 hoda tajemna zmahaŭsia z rakam

Maskoŭski naftapierapracoŭčy zavod haryć prynamsi ŭ piaci miescach paśla ŭdaraŭ ukrainskich bieśpiłotnikaŭ11

Aŭtobus ź biełaruskimi dziećmi, što trapiŭ pad udar u Branskaj vobłaści, viarnuŭsia na radzimu13

ZŠA i Iran padpisali papiaredniaje pahadnieńnie ab miry3

Navukoŭcy chočuć zamarozić Arktyku, jakaja rastaje5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali1

Na «Biełaruśkalii» zahinuŭ 34‑hadovy Alaksiej. Trahiedyju zamaŭčali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić