Sport22

U Miłanie źniasuć znakamity stadyjon «San-Sira»

Znakamity miłanski stadyjon «San-Sira» budzie źniesieny. Takoje rašeńnie pryniała haradskaja rada Miłana, jakaja paśla praciahłych dyskusij uchvaliła prodaž areny futbolnym kłubam «Miłan» i «Inter», piša Euronews.

Stadyjon San-Sira. Fota: Luca Bruno / AP

Abodva kłuby majuć namier na miescy 99‑hadovaha stadyjona pabudavać novuju sučasnuju arenu na 71,5 tysiačy miescaŭ. Košt prajekta składaje kala 1,2 miljarda jeŭra.

Haradskija ŭłady prahałasavali za prodaž stadyjona i navakolnych terytoryj za 197 miljonaŭ jeŭra (24 hałasy «za» i 20 «suprać»). Abmiarkoŭvali pytańnie amal 12 hadzin. «Miłan» i «Inter» navat papiaredžvali, što mohuć pieranieści budaŭnictva za miežy horada, kali płan nie atrymaje ŭchvaleńnia.

U sumiesnaj zajavie kłuby nazvali hetaje rašeńnie «histaryčnym krokam dla budučyni kamandaŭ i horada» i padkreślili, što novy stadyjon budzie adpaviadać mižnarodnym standartam.

Razam z tym u Italii ŭźnikajuć sprečki: častka hramadskaści chacieła b zachavać lehiendarny stadyjon, a žurnalisty vykazvajuć aściarohi, što ŭładalniki-karparacyi mohuć u budučyni atrymać prybytak z prodažu ziamli.

Da 10 listapada ździełka pavinna być zavieršanaja, a druhi jarus «San-Sira», jaki isnuje ŭžo 70 hadoŭ, atrymaje achoŭny status jak histaryčny abjekt. Pavodle płana, kala 90% areny budzie źniesiena, ale hety histaryčny frahmient zastaniecca.

Prajektavać novuju arenu buduć architekturnyja biuro Foster + Partners i Manica. Budoŭla stanie častkaj maštabnaj haradskoj rekanstrukcyi płoščaj 281 tysiača kvadratnych mietraŭ.

Novy stadyjon płanujecca adkryć da Jeŭra-2032, jaki Italija budzie prymać razam z Turcyjaj.

Stadyjon «San-Sira», pabudavany ŭ 1925 hodzie, źjaŭlajecca najbujniejšym u Italii (80 tysiač miescaŭ). Jon jašče paśpieje pryniać cyrymoniju adkryćcia Zimovych Alimpijskich hulniaŭ 2026 hoda.

Kamientary2

  • 0101
    30.09.2025
    281 tysiača kvpdratnych mietraŭ heta ŭsiaho 0.28km2. Nu albo kvadrat pamieram 530ch530 mietraŭ. Heta pa Vašamu “ maštabnaja rekanstrujecyja” koštam 1.2 miljarda eŭra.?(!) U škole treba było vučycca narmalna.
  • .
    30.09.2025
    FORZA MILAN!

Ciapier čytajuć

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ48

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Dvuch francuzaŭ ašukali z dapamohaj «biełaruskich rubloŭ»: achviaram addavali staryja biełaruskija hrošy ŭ abmien na jeŭra1

Kvatery z abstalavańniem dla machlarskich koł-centraŭ vyjavili ŭ troch abłasnych centrach1

«Strachavali kvateru, kab być spakojnymi, a ŭ vyniku…» Adnapakajoŭku minčan surjozna zatapiła

Žychara Homiela pazbavili vypłat za syna, jaki zahinuŭ na froncie

Ukraina paprasiła Iłana Maska dazvolić vykarystańnie Starlink dla naniasieńnia ŭdaraŭ pa terytoryi Rasii na hłybiniu da 200 kiłamietraŭ3

Ci zdymaje Biełaruś viarški z paliŭnaha kryzisu ŭ Rasii? Jość niuansy1

Na barachołkach pierapradajuć papularnyja čypsy Lay’s. Nacenka ŭ dva razy1

Ukrainskija bieśpiłotniki atakavali Pierm. Haryć NPZ

Panama nazvana najlepšaj krainaj dla žyćcia i pracy dla ekspataŭ5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ48

Pra što maŭčyć Alaksiej Franckievič, jakomu Polšča zakryła ŭjezd na 10 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić