Pamiatajecie historyju z tabličkaj «Dapamažycie — dach» u Mahilovie? Mužčynu, što prasiŭ dapamohi, vyhnali z taho doma
Historyja pra invalida-mahiloŭca, jaki nie moža papravić dach, raźlaciełasia pa sacsietkach i miedyja. Žychar Mahilova Hienadź Zajcaŭ raskazaŭ, što nie ŭ stanie likvidavać nastupstvy lipieńskaha ŭrahanu. Stychija surjozna paškodziła dach doma, reakcyi z boku haradskich słužbaŭ nie było, a sam rady jon nie daje: mužčyna adzinoki, pieražyŭ ankałohiju. Mužčyna paviesiŭ prośbu pra dapamohu na dach i spadziavaŭsia na nieabyjakavych ludziej. Dach papravili, a mužčynu za padniaty šum vykinuli na vulicu rodnyja.

Historyju Hienadzia Zajcava, invalida, jaki paviesiŭ na svaim domie tabličku z prośbaj dapamahčy adramantavać dach, raskazała vydańnie «MohilevOnłajn». Jano ž apublikavała praciah historyi.
U pieršaj publikacyi vydańnie raskazała, što Hienadź, jakomu 55 hadoŭ, pieranios ankałohiju, maje invalidnaść III hrupy i žyvie adzin na nievialikuju dapamohu. Hrošaj na ramont u jaho niama, baćki daŭno pamierli.
Mužčyna źviartaŭsia va ŭsie mahčymyja słužby: u ŽEU №15 i №20, dzie jamu paviedamili, što dom nie ŭ ich viadzieńni, a taksama ŭ prafsajuz «Transmaša», dzie jon raniej pracavaŭ. Ale dapamohi nie atrymaŭ nidzie.
Tamu mužčyna paviesiŭ prośbu pra dapamohu na dach i spadziavaŭsia na nieabyjakavych ludziej.
Praź niekalki dzion paśla publikacyi historyi da vydańnia źviarnułasia plamieńnica Hienadzia — Hanna Budzič. Jana patłumačyła, što mužčyna nie źjaŭlajecca ŭłaśnikam doma, a tolki pražyvaŭ u im ź jaje dazvołu — na prośbu babuli.
Ź jaje słoŭ, Zajcaŭ nie mieŭ prava na pražyvańnie tam, nie płaciŭ za kamunalnyja pasłuhi — jana pakazała kvitancyju pra doŭh u 17 rubloŭ.
Žančyna raskazała, što paśla taho, jak pra historyju daviedalisia ŭłady, joj pačali telefanavać z patrabavańniami tłumačeńniaŭ, chto taki Zajcaŭ i čamu jon žyvie pa hetym adrasie.
Žančyna davodzić, što Hienadź pierabolšvaje svaju invalidnaść — maŭlaŭ, u jaho tolki niekalki zhublenych fałanh palcaŭ, i jon, pavodle jaje, nie maje vialikich abmiežavańniaŭ u pracy. Da taho ž «bekhraŭnd u hetaha čałavieka vielmi niadobry, jon prynios šmat bolu svajoj siamji i svajakam».
Pavodle Hanny, dach u domie sapraŭdy byŭ paškodžany, ale sam budynak staić u čarzie na znos, tamu nichto z ułaśnikaŭ nie płanavaŭ układacca ŭ jaho ramont.
Niahledziačy na heta, paśla hramadskaha rezanansu, ramont dachu byŭ zrobleny — z udziełam supracoŭnikaŭ ŽEU, MNS i nieabyjakavych ludziej.
Tablička z prośbaj ab dapamozie źnikła, paškodžanyja drevy na terytoryi byli śpiłavany.
Adnak Hanna Budzič zajaviła: niahledziačy na toje, što dach papravili, Zajcaŭ tam bolej žyć nie budzie.
Pavodle słoŭ svajački invalida, ułaśniki doma pryniali rašeńnie vysielić jaho.
«My abmierkavali situacyju z usimi ŭłaśnikami, i z našaha boku jak uładalnikaŭ pryniata rašeńnie vysielić jaho i bolš nikoli jaho nie bačyć. Za što zmahaŭsia, na toje i naparoŭsia. Ciapier Hienadzia Zajcava čakajuć pravierki, pakolki jon źjaŭlajecca darmajedam i nie prynosić karyści ekanomicy dziaržavy», — skazała surazmoŭca.
Kamientary