Pradaje im ideju ab padaŭžeńni žyćcia, kab jany vakoł jaho hurtavalisia ŭ spadzievach
?
03.09.2025
Marazmatyčnaje dzicia? I što za radaść?
Zootiechnik
03.09.2025
Mozh puskaj siebie pieriesadit, obieźjanka makšanskaja
Boh nie Jeroška
03.09.2025
Kak žie im bieśśmiertija chočietsia. Carstvovať.
Viečnyj łukašist
03.09.2025
Era 70letnich pravitielej uchodit, prichodit era 150letnich!
???
03.09.2025
Pravitiel Sieviernoj Koriei, kotoromu 71 hod ???
Piecia
03.09.2025
Vo, jany nas s paźniakami buduć duryć jašče 150 hadou
Lustra
03.09.2025
ź iłba.... Dzie karektara padzieli?
Kabietka
03.09.2025
Lustra, heta na našaj nivie samaja niaznačnaja pamyłka zaraz) časta byvaje našmat horš. I tak užo dzieści hoda z dva
Jak
03.09.2025
Niaŭžo našaha prakinuli mima kasy?
Tak
03.09.2025
Jak, nie, nie daduć Soncažo..mu tabletki daŭhalećcia, samim patrebnaja.
Zachar
03.09.2025
Miečtať, koniečno, nie vriedno. Odienut na tiebia dierieviannyj makintoš, zaihrajet muzyka, no ty jeje nie usłyšiš.
Durdom
03.09.2025
Nie chapaje ružovaha niemaŭlatki ŭ hety “dziciačy sadok”.
Krietin
04.09.2025
Durdom, Nie chvatajet błohiera s domochoziakoj.
ISTINA
03.09.2025
Pritča: u odnoho bohatoho čiełovieka był chorošij urožaj v pole; i on rassuždał sam s soboju: čto mnie diełať? Niekuda mnie sobrať płodov moich? I skazał: vot čto sdiełaju: słomaju žitnicy moi i postroju bolšije, i sobieru tuda vieś chleb moj i vsio dobro moje, i skažu dušie mojej: duša! mnoho dobra ležit u tiebia na mnohije hody: pokojsia, ješ, piej, viesieliś... No Boh skazał jemu: biezumnyj! v siju noċ dušu tvoju voźmut u tiebia; komu žie dostanietsia to, čto ty zahotovił?
Kiepska
03.09.2025
Nie choča mańjak šiełomov-putin 😈🔥 u piekła, choča žyć i nieści dalej zło úsim
Snajpier
03.09.2025
Nu, atamnaj vajny nie budzie.
Hałava prafiesara Si
03.09.2025
Narmalnyja ludzi chočuć pražyć zvyčajnaje žyćcio, pakinuć paśla siabie dzietak i pamierci ŭ staraści. A hetyja, što paličyli siabie ŭładarami śvietu (ci chacia by svaich karaleŭstvaŭ), usie pra nieŭmiručaść tryźniać. Biaźmiežnaja ŭłada psuje.
Vaš kep
03.09.2025
Si: - V etom stoletii choču žiť do 150 let. Putin: - 150? Vaŝie ništiak. Lehko. Łukašienko: - ..., vy do 150 chotitie žiť? Da vy ochranieli, mnie by tut dojti do konca krovavoj dorožki i nie obosraťsia. Iščo čeho prydumali. Yn: - Poka učienyje eto sdiełajut, vy vsie sdochnitie, i ja budu ODNIM lidierom VSIEHO MIRA!!!
daviedka
03.09.2025
Łukašienko na niekotorych kadrach, pokazannych BT, idiot vrovień s Ynom (nie putať s synom), to li užie pośle nahoniaja, to li naoborot načinaja otstavať ot staršich.
Glock17
04.09.2025
Sipły ŭsklik ad škadybajučaha zzadu: "Vorhanaŭ, zastaŭcie vorhanaŭ!"
śmiešna
04.09.2025
Niaŭžo jany sapraŭdy ŭ heta vierać? Moža pucin i vajnu tuju zładziŭ, kab było ŭ kaho orhany brać? Pačvara jakaja. Vańkam dvaccacihadovym nohi z kiškami vydziraje, jamu ničoha. A samomu ŭ łožku pamierci strašna.
Pahladzieŭ uvažliva
04.09.2025
I hety ŭryvak i jašče niekalki. Pa pieršaje. Raŭmova vidavočna ŭźnikła padčas špacyru pa "zakrytym horadzie" tam davoli vialikija adlehłaści i vysokija krutyja leśvicy. (tut asobnaje nazirańnie: łukašenka spačatku byŭ u natoŭpie, potym adstaŭ, a na leśvicy ŭvohule nie źjaviŭsia, mabyć jaho niejkim liftam padniali.) Maładym lidaram było ciažka, jany pychcieli, krachcieli, pacieli i padžartoŭvali adzin nad adnym, tam na fonie razmovy ŭvieś čas čujecca chichikańnie. Tamu, z ulikam kantekstu, heta chutčej byli žarty, sapsavanyja pierakładam. Nu, niešta kštałtu takoha: - Ničoha, raniej ludzi da 70 nie dažyvali, a siednia, hladzi, jak maładyja, choć žanisia. - Nu, tak, nyrki pierasadziŭ, piačonki pierasadziŭ, i maładzieješ štohod. - Kažuć, ŭ hetym stahodzi da 150 zmohuć dažyvać...
Imia
04.09.2025
Hałoŭnaje, kab russkij mir zastavaŭsia na Biełarusi siłami jabaciek i nievierojatnych!
A tam užo niavažna budzie - ci to pucin, ci šmucin.
Pucin i Si abmiarkoŭvali, jak dažyć da 150 hadoŭ. Mikrafon byŭ nie vyklučany
i on rassuždał sam s soboju: čto mnie diełať? Niekuda mnie sobrať płodov moich?
I skazał: vot čto sdiełaju: słomaju žitnicy moi i postroju bolšije, i sobieru tuda vieś chleb moj i vsio dobro moje, i skažu dušie mojej: duša! mnoho dobra ležit u tiebia na mnohije hody: pokojsia, ješ, piej, viesieliś...
No Boh skazał jemu: biezumnyj! v siju noċ dušu tvoju voźmut u tiebia; komu žie dostanietsia to, čto ty zahotovił?
- V etom stoletii choču žiť do 150 let.
Putin:
- 150? Vaŝie ništiak. Lehko.
Łukašienko:
- ..., vy do 150 chotitie žiť? Da vy ochranieli, mnie by tut dojti do konca krovavoj dorožki i nie obosraťsia. Iščo čeho prydumali.
Yn:
- Poka učienyje eto sdiełajut, vy vsie sdochnitie, i ja budu ODNIM lidierom VSIEHO MIRA!!!
Moža pucin i vajnu tuju zładziŭ, kab było ŭ kaho orhany brać?
Pačvara jakaja. Vańkam dvaccacihadovym nohi z kiškami vydziraje, jamu ničoha. A samomu ŭ łožku pamierci strašna.
Pa pieršaje. Raŭmova vidavočna ŭźnikła padčas špacyru pa "zakrytym horadzie" tam davoli vialikija adlehłaści i vysokija krutyja leśvicy. (tut asobnaje nazirańnie: łukašenka spačatku byŭ u natoŭpie, potym adstaŭ, a na leśvicy ŭvohule nie źjaviŭsia, mabyć jaho niejkim liftam padniali.)
Maładym lidaram było ciažka, jany pychcieli, krachcieli, pacieli i padžartoŭvali adzin nad adnym, tam na fonie razmovy ŭvieś čas čujecca chichikańnie.
Tamu, z ulikam kantekstu, heta chutčej byli žarty, sapsavanyja pierakładam.
Nu, niešta kštałtu takoha:
- Ničoha, raniej ludzi da 70 nie dažyvali, a siednia, hladzi, jak maładyja, choć žanisia.
- Nu, tak, nyrki pierasadziŭ, piačonki pierasadziŭ, i maładzieješ štohod.
- Kažuć, ŭ hetym stahodzi da 150 zmohuć dažyvać...
A tam užo niavažna budzie - ci to pucin, ci šmucin.