Historyja rezanansnaj zabastoŭki biełaruskaha mietro, jakaja 30 hod tamu ŭzvarjavała ŭłady
Tryccać hadoŭ tamu prajšła zabastoŭka rabotnikaŭ Minskaha mietrapalitena, jakaja ŭpieršyniu ŭ historyi postsavieckaj Biełarusi była žorstka padaŭlenaja siłavymi mietadami. «Salidarnaść» uspaminaje, jak ułady pačali pierachodzić ad pieramovaŭ — da dručkoŭ.

17 žniŭnia 1995 hoda na niekatorych stancyjach Minskaha mietro źjavilisia abjavy — «Stancyja začyniena pa techničnych pryčynach», a ruch ciahnikoŭ na adnoj ź linij akazaŭsia amal paralizavanym.

Tak haradžanie daviedalisia pra zabastoŭku, jakaja stała vynikam kanfliktu pamiž rabotnikami i administracyjaj Minskaha mietrapalitena: pa rasparadžeńni tahačasnaha dyrektara Uładzimira Nabiežki byli admienieny nadbaŭki za biazavaryjnuju pracu i zrezany premii.
Prafsajuzy zajavili, što hetyja rašeńni parušajuć umovy kalektyŭnaj damovy i zapatrabavali ad administracyi pačać pieramovy. Ale kiraŭnictva mietrapalitena admoviłasia vykonvać patrabavańni, i na schodzie rabotnikaŭ — siabraŭ Svabodnaha prafsajuza — było pryniata rašeńnie ab praviadzieńni zabastoŭki.
Jaje płanavali ŭ lipieni, adnak zatym adkłali — u nadziei ŭsio ž dabicca vykanańnia ŭmoŭ kalektyŭnaj damovy šlacham dyjałohu. Jaki tak i nie adbyŭsia.

U žniŭni pačalisia zabastoŭki ŭ Homieli i Minsku — pratestavali kiroŭcy tralejbusnych parkaŭ, patrabujučy pahasić zapazyčanaść pa zarpłacie.
17 žniŭnia da ich dałučylisia rabotniki Minskaha mietrapalitena.

Adnak ułady ŭžo 18 žniŭnia pahasili zapazyčanaść pierad vadzicielami tralejbusaŭ, i tyja viarnulisia da pracy.
A bastujučamu mietro byŭ prapanavany karotki dyjałoh — z supracoŭnikami AMAPu, unutranych vojskaŭ i milicyi.
Adzin ź niepasrednych śviedkaŭ tych padziej na ŭmovach ananimnaści raspavioŭ «Salidarnaści», što siłavoje padaŭleńnie zabastoŭki stała šokam dla ŭsich jaje ŭdzielnikaŭ, u tym liku dla lidaraŭ inšych prafsajuzaŭ.
— Nichto nie čakaŭ takoj reakcyi ad niadaŭna abranaha prezidenta. Darečy, pieršy zvanočak prahučaŭ u krasaviku taho ž hoda, kali nieviadomyja supracoŭniki siłavych orhanaŭ źbili i vyvieźli ź Viarchoŭnaha Savieta 19 deputataŭ ad parłamienckaj frakcyi BNF, jakija abviaścili haładoŭku z-za niazhody z refierendumam, inicyjavanym Łukašenkam.
Raniej adnosna prafsajuzaŭ i rabočych hvałt nikoli nie prymianiaŭsia — na pačatku 90-ch padčas niekatorych zabastovak, naprykład, šachcioraŭ u Salihorsku, z boku pravaachoŭnych struktur hučali tolki pahrozy.
Mietrapalitenščyki ž adčuli ŭsio — «maski-šou», streły ŭ pavietra z krykami «Usim lehčy, tvaram u padłohu!» I, viadoma, heta było šokam, tamu što my tady dumali, što ŭ nas usio ž taki demakratyčnaja dziaržava.
Jak raspaviadaŭ kiraŭnik pieršasnaj arhanizacyi Biełaruskaha niezaležnaha prafsajuza na AAT «Biełaruśkalij» Mikałaj Novik, jon z tavaryšami pryjechaŭ u Minsk u pieršyja dni zabastoŭki, kab padtrymać transpartnikaŭ.
Kali jany zajšli ŭ ofis Svabodnaha prafsajuza Biełaruskaha, jaki tady ŭznačalvaŭ Hienadź Bykaŭ, to ŭbačyli, što tam siadziać supracoŭniki siłavych viedamstvaŭ, a Hienadź nie moža pry ich svabodna havaryć, bo jany nazirajuć za im i ŭsio fiksujuć — chto prychodzić, što hučyć i h.d.
Tady salihorskija šachciory byli hatovyja padtrymać bastujučych, a ŭ vypadku prymianieńnia hvałtu — spynić pracu šacht. Vadzicieli Salihorskaha aŭtaparku taksama padtrymali patrabavańni minskich rabotnikaŭ mietro.

Kali Mikałaj Novik vyjšaŭ z budynka i padyšoŭ da mikraaŭtobusa, na jakim pryjechaŭ z Salihorska, to ŭbačyŭ prastrelenyja koły.
Akramia taho, šok vyklikała i, pa sutnaści, vykradańnie prafsajuznych lidaraŭ Mikałaja Kanacha, Uładzimira Makarčuka i Hienadzia Bykava. Tady svajaki doŭhi čas nie mahli daviedacca, dzie jany znachodziacca.


Ułady nie zadumvalisia, što niepavaha da čałavieka pracy moža stać klučavoj u lubym pracoŭnym kanflikcie. Pa sutnaści, zabastoŭka mietrapalitenščykaŭ stała vynikam niepavahi da kalektyŭnaj damovy i jaje vykanańnia.
Što nie pieraškodziła Łukašenku ŭ 1995 hodzie zajavić pa telebačańni, što akcyju kaardynavali «nacyjanalistyčnyja siły» na čale ź Biełaruskim Narodnym Frontam, a Svabodny prafsajuz Biełaruski nibyta razam z polskimi i amierykanskimi prafsajuzami ŭsio spłanavali.
Jak była padaŭlena zabastoŭka: spačatku byli ŭhavory viarnucca da pracy, potym pajšli pahrozy zvalnieńniami, zatym prybyli amapaŭcy i pačalisia razhony akcyj, a śledam — pajšli zvalnieńni.
A jašče naprykancy zabastoŭki ŭłady sabrali štrajkbrechieraŭ — čyhunačnych mašynistaŭ z usioj Biełarusi, a taksama pryvieźli instruktaraŭ z Rasii.
21 žniŭnia 1995 hoda ŭkazam Łukašenki była prypynienaja dziejnaść Svabodnaha prafsajuza Biełaruskaha i pieršasnaj arhanizacyi Minskaha mietrapalitena prafsajuza čyhunačnikaŭ i transpartnych budaŭnikoŭ, jaki ŭvachodziŭ u Fiederacyju prafsajuzaŭ Biełarusi (praz dva hady ŭkaz byŭ pryznany straciŭšym siłu, i dziejnaść abiedźviuch arhanizacyj adnaviłasia).
Na sudach prafsajuznyja lidary Hienadź Bykaŭ i Mikałaj Kanach atrymali pa 10 sutak administracyjnaha aryštu, Uładzimir Makarčuk — 15 sutak.



Dasiul nieviadomaja dakładnaja kolkaść zvolnienych rabotnikaŭ mietro — pa roznych krynicach nazyvajucca ličby ad 16 da 58 čałaviek.
Tady ž uźnikła pieršaja sprava Mižnarodnaj arhanizacyi pracy suprać Biełarusi z-za parušeńnia bazavych Kanviencyj u suviazi z zabaronaj dziejnaści prafsajuzaŭ. Skarhu inicyjavaŭ Biełaruski kanhres demakratyčnych prafsajuzaŭ, a nie FPB, choć škoda była naniesienaja abiedźvium strukturam.
I ŭsio ž, praz šmat hadoŭ, tyja časy ŭ historyi krainy ŭsprymajucca dosyć «viehietaryjanskimi» — da 30-hodździa padziej u Minskim mietro ŭłady kančatkova raspravilisia ź niezaležnymi prafsajuzami, likvidavaŭšy ich i adpraviŭšy ŭ turmu mnohich lidaraŭ i aktyvistaŭ.
Kamientary