Vajb-prahramavańnie źmienić rolu raspracoŭščyka, RLVR, i kali łopnie burbałka. Biełarus-inžynier u halinie ŠI, jaki pracuje ŭ ZŠA, raskazaŭ, što nas čakaje ŭ 2026
Andruś Chrapavicki rodam z Hłybokaha, vučyŭsia ŭ Połacku, a ciapier pracuje ŭ ZŠA — užo 6 hadoŭ u halinie štučnaha intelektu i vialikich baz źviestak. «Naša Niva» paprasiła jaho acanić, jakija źmieny adbuducca ŭ nastupnym hodzie ŭ śfiery štučnaha intelektu i jak heta paŭpłyvaje na roznyja aśpiekty žyćcia.

Na tytulnym fota da hetaha artykuła — robat, jaki dyryžuje arkiestram u kitajskim horadzie Cziańsi 28 śniežnia 2025 hoda. Heta častka novaj realnaści. Kudy ŭsio ruchajecca ŭ najbližejšaj budučyni?
Bieśpierapynnaje navučańnie
Bieśpierapynnaje navučańnie znoŭ źjaviłasia na paradku dnia. Pad bieśpierapynnym navučańniem majucca na ŭvazie sistemy štučnaha intelektu, jakija mohuć praciahvać vučycca paśla zapusku, a nie zastavacca niaźmiennymi paśla adnarazovaha navučańnia.
U teoryi heta dazvalaje madelam adaptavacca da novych źviestak, pavodzin karystalnikaŭ i źmien u asiarodździ. Jość niekalki cikavych idej, ale pakul nivodnaja ź ich nie hatovaja dla šyrokaha i nadziejnaha vykarystańnia. Kab sapraŭdy pravieryć pierśpiektyŭnyja padychody, patrebnyja značnyja biudžety, składanaja infrastruktura i strohi kantrol, kab madel nie «navučyłasia nie tamu, čamu treba».
Zakrytyja i adkrytyja AI-łabaratoryi
Amierykanskija AI-łabaratoryi ŭ značnaj stupieni stali zakrytymi. Heta značyć, što najbolš pieradavyja daśledavańni i madeli bolš nie publikujucca adkryta. Najnoŭšyja techniki treninhu francirnych madelaŭ — samych mahutnych i darahich — siońnia značna mienš dastupnyja hramadskaści, čym hod tamu. Heta, naprykład, zaŭvažna pa publikacyjach i hałoŭnaj kanfierencyi haliny — NeurIPS.
Cikava, što na fonie bolšaj zakrytaści amierykanskich lidaraŭ rynku, kitajskija łabaratoryi ciapier pieraniali estafietu vypusku ŭ śviet madelaŭ z adkrytymi vahami ci navat całkam z adkrytym kodam. Adkryty kod aznačaje, što prahramnaje zabieśpiačeńnie dastupnaje ŭsim. Adkrytyja vahi — što samu navučanuju madel možna ściahnuć i vykarystoŭvać.
DeepSeek-momant i RLVR
DeepSeek-momant mieŭ vialiki ŭpłyŭ na 2025 hod. Jon pakazaŭ, što nievialikija kamandy, vykarystoŭvajučy razumnyja mietady, mohuć dasiahać vynikaŭ, jakija raniej patrabavali vielizarnych resursaŭ.
Źjaviŭsia značny prahres u RLVR — navučańni z padmacavańniem ź vieryfikavanymi ŭznaharodami. Heta mietad, kali madel atrymlivaje «ŭznaharodu» za pravilnyja dziejańni, a pravilnaść možna aŭtamatyčna pravieryć.
Pakul heta lepš za ŭsio pracuje ŭ matematycy i prahramavańni. U 2026 hodzie my, imavierna, ubačym pašyreńnie hetaha kirunku postnavučańnia ŭ fiziku, chimiju i inšyja navuki. Dapamoha navukovym daśledavańniam — adna z hałoŭnych met, ale mahčyma, dla realnaha praryvu spatrebiacca novyja mietady navučańnia madelaŭ.

Źviestki i ŭłasnaść
Zbor źviestak ź vieryfikavanymi ŭznaharodami dla biznes-zadač — składanaja sprava.
Bolšaść śpiecyjalizavanych źviestak — pryvatnaja ŭłasnaść kampanij i achoŭvajecca imi, bo heta daje im kankurentnuju pieravahu. Nie tak i prosta pierakanać biznes-lidaraŭ padzialicca takimi źviestkami, naprykład, z OpenAI ci Anthropic.
Madeli siaredniaha pamieru
Vialiki patencyjał u vykarystańni madelaŭ siaredniaha pamieru z adkrytymi vahami i ich navučańni ŭnutry kampanij.
Takija madeli dastatkova mahutnyja, ale značna tańniejšyja ŭ vykarystańni. Heta stanovicca ŭsio bolš ekanamična metazhodna.
Ahienty
2026 hod biez sumnievu zastaniecca hodam ahientaŭ. Ahienty ŠI — heta sistemy, jakija mohuć płanavać dziejańni, vykarystoŭvać instrumienty i vykonvać zadačy.
U 2025 hodzie vialiki pośpiech mieli ahienty dla prahramavańnia. U 2026 hodzie my ŭbačym ich pašyreńnie ŭ inšyja śfiery.
Dla mnohich kampanij aptymalnym vybaram mohuć stać nievialikija madeli, jakija buduć umieć lepš uzajemadziejničać ź instrumientami (prahladać fajły, šukać infarmacyju, vykonvać funkcyi, pisać kod i h.d.).
Vykarystańnie vyličeńniaŭ padčas infierensu
Pavieličeńnie vyličalnych resursaŭ padčas infierensu (momantu, kali madel daje adkaz) maje vialiki patencyjał.
To-bok zamiest taho, kab sprabavać dasiahnuć jak maha lepšych vynikaŭ pry treniroŭcy madelaŭ, maje šmat praktyčnaha sensu pracavać nad madelami, što mohuć apracavać bolšy kantekst (bolšuju kolkaść słoŭ), lepš intehrujucca ź instrumientami i bolš razumna vykarystoŭvajuć resursy.
Pry hetym budzie praciahvacca naroščvańnie infrastruktury bujnymi kampanijami. U hetym płanie 2026 hod moža być jašče bolš haračym, čym minuły.
Vibe coding i testavańnie
Vibe coding, vajb-prahramavańnie, pastupova vyciaśniaje tradycyjnaje prahramavańnie.
Heta padychod, kali raspracoŭščyk zadaje kirunak, a ŠI biare na siabie asnoŭny abjom pracy ŭ napisańni koda ci navat chutčej całkam piša jaho zhodna z zadadzienym płanam. Heta robić testavańnie značna bolš važnym. Kampanijam patrebna inviestavać u aŭtamatyčnyja testy i pravierku jakaści. Mianiajecca i sama rola raspracoŭnika. Jak pažartavaŭ viadomy daśledčyk u halinie ŠI Andrej Karpaci, novaj movaj prahramavańnia stała anhielskaja mova.
Adpaviedna, staryja farmaty techničnych intervju stanoviacca ŭsio mienš karysnymi.
Burbałka i ahulny štučny intelekt
ŠI-burbałka na fondavym rynku supraŭdy isnuje. Mahčyma, jana navat łopnie ŭ 2026 hodzie. Ale navat u hetym vypadku prahres pradoŭžycca. Rynak pierahrety, peŭnyja karektyvy rana ci pozna adbuducca, ale novaj ŠI-zimy, ja dumaju, nie čakajecca. Jak i ahulnaha štučnaha intelektu ŭ nastupnym hodzie čakać usio jašče ranavata.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary