Hramadstva1414

«Situacyja zaraz na palityčnaj arenie napružanaja». Rajonka apublikavała kamientary prybiralščycy nakont intervju Łukašenki časopisu Time

Rajonka «Čyrvony Kastryčnik» haradskoha pasiołka Akciabrski apublikavała vykazvańni miascovych žycharoŭ z nahody intervju Alaksandra Łukašenki amierykanskamu žurnalistu Sajmanu Šusteru.

U asnoŭnym, dali vykazvańni zapar ideołahaŭ — ideołahaŭ roznych arhanizacyj i navat milicyi, kiraŭnika miascovaha adździaleńnia «Biełaj Rusi», deputata, žurnalista hetaha vydańnia (nie vyklučana, što jon i byŭ aŭtaram apytańnia). Tamu, imavierna, vyrašyli dać słova i prostym ludziam. Kamientaryi pa intelektualnaj mocy ad hetaha ničoha nie stracili i nijak nie vyłučalisia adzin ad adnaho, bo kamientataram treba było tolki chvalić Łukašenku — jaho mudraść, adkrytaść i toje, što toj havaryŭ, jak zaŭsiody, sumlenna i, jak zaŭsiody, spraviadliva.

Ksienija Dabranskaja, vachcior rajonnaha centra tvorčaści dziaciej i moładzi skazała nastupnaje:

— Prahladzieła vystupleńnie Prezidenta našaj krainy Alaksandra Ryhoraviča Łukašenki, jaki daŭ intervju suśvietnamu vydańniu — časopisu Time i jaho žurnalistu Sajmanu Šusteru. U kožnym słovie prasočvajecca pierakanańnie Kiraŭnika dziaržavy ab tym, što Biełaruś — miralubivaja kraina i ŭsialak sadziejničaje praduchileńniu kanfliktaŭ na płaniecie.

Situacyja zaraz na palityčnaj arenie napružanaja, ale šmatviektarnaść źniešniaj palityki Biełarusi stanovicca suśvietnym brendam.

Adkrytaść našaj krainy pakazvaje jaje imknieńnie da ŭzajemavyhadnaha supracoŭnictva pamiž krainami. Ad nas — moładzi, moža mała što zaležyć, ale my taksama za adnosiny narodaŭ biez sankcyj, abmiežavańniaŭ, pahroz i vojnaŭ.

Natalla Dajnieka, prybiralščyca terytoryj dziciača-junackaj spartyŭnaj škoły miarkuje tak:


— Surjoznaja razmova adbyłasia pamiž našym Prezidentam Alaksandram Łukašenkam i amierykanskim žurnalistam Sajmanam Šusteram. Uvažliva sačyła za kožnym pytańniem i adkazam. Temy zakranalisia roznabakovyja, samyja surjoznyja i hłabalnyja. Ale samaje hałoŭnaje, što ŭsio zvodziłasia da miralubnaści i žyćcia biez vajny, da taho, što siońnia, mabyć, chvaluje kožnaha biełarusa ŭ pieršuju čarhu. Naš narod, u adroźnieńnie ad zachodnich krain, nie pretenduje na čužyja ziemli i suvierenitet. Intervju atrymałasia ščyrym i źmiastoŭnym.

Kamientary14

  • Valik
    10.08.2025
    Mnohoviektornosť eto kohda obosraliś so vsiemi sosiediami i dažie s blizkim rodstviennym narodom? Eto kohda v stranu nie letajut samolety i nie chodiat pojezda?
    Nie prietiendujem na čužije ziemli eto kohda riehularno hroziat sosiediam naniesti prievientivnyj udar? Kohda postojanno trut o suvałskom kłridorie? Kohda na političieskich tok-šou pieriodičieski obsuždajut, čto i Biełostoččinu možno było by vierieuť?
    Nu da, nu da...
  • Rusłan
    10.08.2025
    Raźvie Rośsija, kotoraja prietiendujet na čužije ziemli i suvierienitiet - zapadnaja strana? Kakaja ocienka po hieohrafii v attiestatie etoj Ksienii?
  • Štolc
    10.08.2025
    Stranu pytajutsia otkatiť v pozdniebriežnievskij pieriod - imitacija vo vsiem i usilenije rieprieśsij. Koniec istorii budiet anałohičnym. Nie udivluś, jeśli i uborŝica, i hłavried, i rajonnyj idieołoh, i priedsiedatiel rajispołkoma žiełajut siniepałomu odnoho - skorieje dvinuť koniej.

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Hoł Illi Škuryna trapiŭ u aficyjny akaŭnt UEFA6

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić