Schavanaja jadziernaja krepaść Irana, da jakoj nie dalaciać bomby ZŠA
Tunelny kompleks pad haroj Kałanh-Haz-Ła ŭ centralnaj častcy Irana moža być apošniaj nadziejaj Irana ŭ jadziernym supraćstajańni.

Schiema raźmiaščeńnia kompleksu Kałanh-Haz-Ła. Krynica: The Telegraph
Jak piša The Telegraph, paśla taho, jak amierykanskija bambaviki-nievidzimki B-2, uzbrojenyja supraćbunkiernymi bombami GBU-57 masaj 13 ton, atakavali klučavyja iranskija centry ŭzbahačeńnia ŭranu ŭ Fardo i Natanzie, Donald Tramp, jaki inicyjavaŭ hetyja ataki, zajaviŭ, što jany «razhramili» jadziernuju prahramu Irana. Ale šmat chto z analitykaŭ sumniavajecca ŭ efiektyŭnaści hetych udaraŭ.
Za niekalki dzion da bambardzirovak spadarožnikavyja zdymki zafiksavali, jak 16 hruzavikoŭ vyvozili niešta z kompleksu ŭ Fardo. Tehieran zahadzia pieramiaściŭ značnuju častku vysokaŭzbahačanaha ŭranu ŭ inšaje, nieviadomaje miesca.
I, pavodle ŭsio bolšaj kolkaści źviestak, hetym miescam moh stać padziemny kompleks pad haroj Kałanh-Haz-Ła (u pierakładzie — «Kirka»), raźmieščany ŭ 145 kiłamietrach na poŭdzień ad Fardo i ŭ niepasrednaj blizkaści ad Natanza ŭ pravincyi Isfachan.
Za apošnija čatyry hady kompleks u hary Kałanh-Haz-Ła, jaki ŭsio jašče znachodzicca ŭ stadyi budaŭnictva, byŭ patajemna ŭmacavany i pašyrany.
«Pakolki vidavočna, što heta miesca, dzie pravodziacca šmatlikija i važnyja dziejańni, źviazanyja ź jadziernaj prahramaj, my pytajemsia: «Dla čaho heta?» A jany adkazvajuć: «Heta nie vaša sprava», — adznačaŭ u krasaviku kiraŭnik MAHATE Rafael Hrosi.
U paniadziełak, 23 červienia, Hrosi znoŭ zaklikaŭ dapuścić inśpiektaraŭ da iranskich jadziernych abjektaŭ, kab padličyć zapasy ŭranu.
Źviestki raźviedki i niezaležnych daśledčych centraŭ śviedčać ab tym, što Iran u apošnija hady metanakiravana dyviersifikuje svaju prahramu — raźmiarkoŭvaje elemienty ŭzbahačeńnia pa roznych miescach. Heta stvaraje sistemu «strachovak», pry jakoj poŭnaje źniščeńnie ŭsioj infrastruktury stanovicca małavierahodnym.
U apošnija hady Tehieran razharnuŭ kala 6000 centryfuh, mnohija ź jakich zastajucca niedastupnymi dla inśpiektaraŭ MAHATE.
Kałanh-Haz-Ła: hłybiej, macniej, niedasiahalniej
Ekśpierty Instytuta navuki i mižnarodnaj biaśpieki ličać, što Iran moža patajemna ŭstalavać tysiačy centryfuh u novym tunelnym kompleksie Kałanh-Haz-Ła, što dazvolić praciahvać uzbahačeńnie navat paśla źniščeńnia viadomych abjektaŭ. Paśla razburalnych udaraŭ pa inšych abjektach jon vyhladaje krepaściu, da jakoj nie dalaciać bomby ZŠA.
U adroźnieńnie ad Fardo, jaki maje dva tunelnyja ŭvachody, padziemny kompleks u Kałanh-Haz-Ła maje jak minimum čatyry ŭvachody (dva na ŭschodnim baku hary i dva na zachodnim), a sama hara ŭzvyšajecca na 1 608 mietraŭ nad uzroŭniem mora — značna vyšej za 960-miatrovuju haru, u jakoj raźmieščany Fardo. Hetaja vyšynia zabiaśpiečvaje dadatkovuju abaronu i dazvalaje stvaryć bolš prastornyja padziemnyja pamiaškańni.
Pavodle spadarožnikavych vymiareńniaŭ, hłybinia padziemnych kamier Kałanh Haz Ła moža pieravyšać 100 mietraŭ — u toj čas jak u Fardo nie bolš za 90 mietraŭ.
Analityki śćviardžajuć, što takaja hłybinia amal vyklučaje mahčymaść źniščeńnia kompleksu navat z dapamohaj samych mahutnych zvyčajnych bombaŭ, takich jak GBU-57, zdolnaj prabić da 60 mietraŭ ziamli.
U dadatak da hłybini i ŭmacavańniaŭ, pierymietr i sistema tunelaŭ robiać niemahčymym scenaryj dyviersii abo apieracyi śpiecnaza — padobnych da tych, jakija pravodzili izrailskija siły suprać «Chiezbały» ŭ Siryi i Livanie. Iran, vierahodna, užo rychtujecca da adbićcia takich apieracyj i ŭłasnaj abarony.
Namieśnik ministra zamiežnych spraŭ Irana Madžyd Tacht-Ravančy adchiliŭ śćviardžeńni pra toje, što Tehieran hatovy admovicca ad svajoj jadziernaj prahramy. U intervju niamieckamu telekanału ARD jon zajaviŭ: «Nichto nie maje prava ŭkazvać nam, što my pavinny rabić, a čaho nie».
Tym časam vakoł novaha padziemnaha kompleksu na hary nazirajecca aktyŭnaje ŭmacavańnie biaśpieki — heta śviedčyć pra toje, što Iran rychtujecca nieŭzabavie ŭvieści abjekt u dziejańnie.
U aŭtorak, 24 červienia, prezident Francyi Emanuel Makron papiaredziŭ, što ryzyka sprob Irana tajemna ŭzbahačać uran pavialičyłasia ŭdvaja.
Isnujuć aściarohi, što Iran moža skarystacca chistkim pieramirjem ź Izrailem mienavita dla taho, kab stvaryć jadziernuju bombu.
Kamientary
Ja ad pačatku byŭ skieptyčny što da źniščeńnia zavodaŭ. Moža jakija i papsavali. Ale dakładna nie ŭsie. Tamu vierahodnaść taho, što Iran paśla peŭnaj paŭzy voźmiecca za staroje i dasiahnie svajej mety vielmi vialikaja.