Śviet55

Fardo — hałoŭny jadzierny abjekt Irana. Što pra jaho viadoma?

Padziemny kompleks u Fardo — adzin z samych achoŭnych i stratehična važnych u infrastruktury Irana, vakoł jaho ŭžo šmat hadoŭ iduć mižnarodnyja sprečki i pieramovy. Ekśpierty śćviardžajuć, što Izrail nie maje mahčymaściej jaho źniščyć biez dapamohi ZŠA.

Unutry zavoda Fardo. 2019 hod. Fota: Atomic Energy Organization of Iran / AFP

Fardo — padziamielny zavod pa ŭzbahačeńni ŭranu, jaki Iran pačaŭ budavać, jak ličycca, prykładna ŭ 2006—2007 hadach. Jon raźmieščany niedaloka ad horada Kum (150 km na poŭdzień ad Tehierana) — relihijnaha centra šyickaha isłamu, što maje jak praktyčnaje značeńnie (centralnaje raźmiaščeńnie, dobryja kamunikacyi), tak i simvaličnaje. Ale hałoŭnaje — Fardo byŭ sprajektavany jak abjekt, jaki niemahčyma lohka źniščyć z pavietra.

Iran nie paviedamlaŭ Mižnarodnamu ahienctvu pa atamnaj enierhii (MAHATE) pra budaŭnictva hetaha abjekta, pakul u 2009 hodzie infarmacyju pra jaho nie raskryli zachodnija raźviedki, u pieršuju čarhu ZŠA, Vialikabrytanija i Francyja. Z hetaha momantu Fardo pieratvaryŭsia ŭ mižnarodny simvał niedavieru da iranskaj jadziernaj prahramy.

Padziemny «bunkier» jadziernaj prahramy

Fardo znachodzicca na hłybini da 80 mietraŭ pad hornym masivam, i heta robić jaho vyklučna składanym dla źniščeńnia navat pry vykarystańni śpiecyjalnych supraćbunkiernych avijabombaŭ.

U im ustalavanyja sotni centryfuh, z dapamohaj jakich adbyvajecca ŭzbahačeńnie ŭranu. Zhodna z aficyjnaj iranskaj pazicyjaj, Fardo pryznačany dla mirnych met. Adnak raźmiaščeńnie pad ziamloj, sakretnaść na etapie budaŭnictva i mahčymaść chutkaha pieranaładžvańnia na ŭzbahačeńnie ŭranu da ŭzroŭniu jadziernaj zbroi vyklikajuć hłyboki skiepsis u krain Zachadu.

Spadarožnikavy zdymak Fardo. 2013 hod. Fota: DigitalGlobe / Getty Images

U 2015 hodzie, kali byŭ padpisany Sumiesny kompleksny płan dziejańniaŭ pamiž Iranam i hrupaj krain (ZŠA, ES, Kitaj, Rasija i inšyja), Iran pahadziŭsia spynić uzbahačeńnie ŭranu ŭ Fardo. Pavodle ŭmoŭ damovy, usie centryfuhi na abjekcie pavinny byli być adklučanyja, a sam zavod pieratvorany ŭ navukova-daśledčy centr.

Peŭny čas hetaja ŭmova vykonvałasia, ale situacyja pačała źmianiacca paśla taho, jak prezident ZŠA Donald Tramp u 2018 hodzie adnabakova vyjšaŭ z damovy i adnaviŭ sankcyi suprać Tehierana.

U adkaz Iran paetapna pierastavaŭ vykonvać svaje abaviazacielstvy. U 2019 hodzie centryfuhi ŭ Fardo viarnulisia da pracy.

U sakaviku 2023 hoda MAHATE paćvierdziła, što ŭ Fardo znojdzieny ŭzbahačany ŭran z utrymańniem izatopu U-235 na ŭzroŭni 83,7%. Taki ŭzrovień značna pieravyšaje dapuščalnyja miežy dla mirnaha vykarystańnia i nabližajecca da taho, što nieabchodna dla stvareńnia jadziernaj bomby.

Adnak, jak piša Fiancial Times, apošniaja acenka pahrozy, apublikavanaja amierykanskaj raźviedkaj u hetym hodzie, pakazała, što Iran nie adnaviŭ prahramu raspracoŭki jadziernaj zbroi, jakuju jon prypyniŭ pad mižnarodnym ciskam u 2003 hodzie.

Fardo — klučavy abjekt jadziernaha praryvu

Ale kali b Tehieran pajšoŭ hetym šlacham, to mienavita Fardo staŭ by klučavym u «jadziernym praryvie» krainy — to-bok rezkim pierachodzie ad cyvilnaj jadziernaj prahramy da stvareńnia jadziernaj zbroi.

Niekatoryja ekśpierty śćviardžajuć, što z momantu pryniaćcia rašeńnia da atrymańnia materyjału dla bomby moža prajści ŭsiaho try tydni. Pry čym pieršaja partyja ŭ 25 kiłahram moža być atrymana ŭsiaho za dva-try dni.

U hłabalnym maštabie Fardo nie źjaŭlajecca ŭnikalnym abjektam. Kožnaja vialikaja dziaržava ź jadziernaj prahramaj maje padobnyja padziemnyja vajskovyja bunkiery: u ZŠA — heta kompleks Rejven-Rok u Piensilvanii, u Rasii — Jamantaŭ na Urale; anałahi majucca i ŭ Kitai, i ŭ Paŭnočnaj Karei.

Adnak Fardo — adzinaja bujnaja padziemnaja vajennaja baza, jakaja kali-niebudź padviarhałasia niepasrednamu napadu, — precedent, jaki pakazvaje nadzvyčajnuju ryzyku, na jakuju pajšoŭ premjer-ministr Izraila Bińjamin Nietańjachu, sankcyjanavaŭšy izrailskija napady.

Paviedamlałasia, što 14 červienia Fardo byŭ atakavany. Adnak škoda była niaznačnaj. Pa danych MAHATE, padziemnyja zbudavańni nie byli zakranuty ŭdarami, i zavod praciahvaje funkcyjanavać.

U adroźnieńnie ad hetaha, Izrailu ŭdałosia źniščyć najbujniejšy naziemny zavod pa ŭzbahačeńni ŭranu Irana ŭ Natanzie.

Važnaja rola ZŠA

Jak piša The New York Times, amierykanskija aficyjnyja asoby zajavili, što ŭ Izraila niama supraćbunkiernych bombaŭ, kab dabracca da Fardo, i kali hety abjekt pieražyvie ataki, to jość vialikaja vierahodnaść, što razam ź im vyžyvie klučavaja technałohija jadziernaj prahramy krainy.

Pa infarmacyi Dayli Mail, nanieści realnuju škodu abjektu moža tolki amierykanskaja 15-tonnaja supraćbunkiernaja bomba GBU-57. Isnuje tolki niekalki takich zvyšmahutnych pryład, kožnaja ź jakich kaštuje miljony dalaraŭ.

Pry hetym ZŠA — adzinaja kraina, čyje vajennyja samaloty zdolnyja skidać takuju ciažkuju bombu. Dla hetaha moža być vykarystany bambavik-nievidzimka B-2 Spirit. Izrailskija ž F-15 i F-35 fizična nie zdolnyja padniać takuju vielizarnuju vahu.

Pavodle danych kampanii Northrop Grumman, stratehičny ciažki bambavik B-2 maje dalnaść palotu kala 11 300 kiłamietraŭ biez dazapraŭki i da 18 500 kiłamietraŭ pry adnoj dazapraŭcy ŭ pavietry. Heta dazvalaje jamu dasiahnuć luboha miesca na płaniecie za niekalki hadzin.

Majučy daŭžyniu 6 mietraŭ i GPS-naviadzieńnie, pierš čym uzarvacca, GBU-57 pranikaje na hłybiniu da 60 mietraŭ, pasyłajučy ŭdarnyja chvali praz bunkiernyja sistemy i rujnujučy ŭnutranyja kanstrukcyi.

Pavodle Deni Cytrynoviča, ekśpierta pa Iranie ź Instytuta nacyjanalnaj biaśpieki ŭ Tel-Avivie, jakoha cytuje Financial Times, «Biez ZŠA z Fardo ŭporacca budzie ciažka. Jon mocna ŭmacavany i znachodzicca hłyboka pad haroj. Nie ŭpeŭnieny, što my zmožam tam nanieści istotnuju škodu».

Jak adznačajuć ekśpierty, pieradača Izrailu supraćbunkiernych bombaŭ abo inšaja vajennaja padtrymka niasie surjoznyja palityčnyja i dypłamatyčnyja ryzyki dla Trampa. Heta moža pachavać nadziei na pieramovy ź Iranam nakont jaho jadziernaj prahramy, jakich sam Tramp žadaje. Iran, sa svajho boku, śćviardžaje, što jaho jadziernyja raspracoŭki majuć vyklučna mirny charaktar.

Kamientary5

  • čt. pt.
    18.06.2025
    Nieskolko jevropiejskich vojenno-transportnych samoletov napravlajutsia na Bližnij Vostok, po-vidimomu, v ramkach podhotovki k evakuacii hraždanskich lic i dipłomatičieskoho piersonała iz Izraila. V lubom słučaje, pochožie, čto v bližajšije dni my približajemsia k połnomasštabnoj eskałacii.
  • Anatol Starkou
    18.06.2025
    Z majho ŭłasnaha pohladu ničoha ź Iranam słabaki zachodnija ni zrobiać. Iran zapuścić pa Izrailu jadziernuju rakietu i na hetym usio skončycca.
  • Ihar Lamieš
    18.06.2025
    U 2016-m supracoŭnik Prynstana Rajan Šnajder malavaŭ u svaim artykule pamiaškańnie płoščaj 300 m2. Hetaha, na jaho dumku, dastatkova dla łaziernaha raździaleńnia izatopaŭ urana z vynikam u 32 kh 235U u hod. "Heta troški bolš za adnu bombu", - udakładniaŭ aŭtar. 5 ton syraviny, UF6, taksama upisvajucca ŭ hetyja 300m2.

    Ferejdun Davani Abasi, mahčyma, nasamreč byŭ adnym z hałoŭnych jadziernych abjektaŭ Irana. A dumka, što naziemnyja zavody satruć z tvaru Ziamli, i lepiej schavacca pad haroju, staraja, pra što aŭtar teksta HH i zhadvaje.

    Rajan Šnajder nie pra haru, a pra ciažkaść identyfikacyi metapryznačeńnia pamiaškańnia płoščaj u 300m2.

Ciapier čytajuć

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas16

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas

Usie naviny →
Usie naviny

Pucin zajaviŭ, što hatovy sustrecca ź Zialenskim, ale padpisvać ź im ničoha nie budzie9

U Kitai žančyna vyžyła paśla 22-ch udaraŭ nažom dziakujučy hrudnym impłantam

U Polščy na biełarusa napaŭ rabaŭnik prosta na vulicy4

U Biełarusi značna skaraciłasia kolkaść abortaŭ

Supraćbunkiernaja bomba ZŠA: što pra jaje viadoma i ci sapraŭdy jana moža razburyć jadziernyja bunkiery Irana?2

Rabota biełaruskaha kampazitara stała albomam tydnia ŭ Aŭstralii2

Ministr adukacyi pryznaŭ za baćkami prava kuplać školnuju formu dzie zaŭhodna1

U sabaki, zakapanaha žyŭcom u lesie pad Śvietłahorskam, abjaviłasia haspadynia1

Paśla adchileńnia Iranam ultymatumu Trampa ZŠA pasyłajuć na Blizki Uschod treci avijanosiec3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas16

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić