Śviet55

Iranski pasoł paśla sustrečy z Łukašenkam: Amierykanski ŭdar pa škole byŭ achviaraprynašeńniem duchu djabła

Pasoł Irana ŭ Biełarusi Alireza Saniei 4 sakavika sustreŭsia z Łukašenkam, a paśla taho na pres-kanfierencyi sprytna źviazaŭ toje, što adbyvajecca ŭ Iranie, sa skandałam vakoł fajłaŭ abvinavačanaha ŭ seksualnych złačynstvach amierykanskaha finansista Džefry Epštejna.

Alireza Saniei

Saniei zajaviŭ žurnalistam, što hibiel ad udaru bomby pa iranskaj škole vialikaj kolkaści dziaŭčynak nibyta źviazana z kultam Džefry Epštejna i maje charaktar rytualnaha achviaraprynašeńnia.

Pavodle vykładzienaj im viersii:

«Na vostraŭ Epštejna pryvozili dziaciej z roznych krain, było žorstkaje abychodžańnie, zhvałtavańni i potym achviaraprynašeńni, jany prynosili achviaru duchu djabła».

Dypłamat śćviardžaje, što padobnyja dziejańni źviazanyja ź imknieńniem dasiahnuć pośpiechu praz achviaraprynašeńni.

Saniei adznačyŭ, što škoła dla dziaŭčynak stała adnoj ź pieršych celaŭ padčas ataki ZŠA na Iran, i vykazaŭ mierkavańnie, što heta mahło być zroblena mienavita z metaj pryniasieńnia dziaciej u achviaru.

Cikava pry hetym, što biełaruskija dziaržaŭnyja ŚMI, davoli aktyŭna aśviatlajučy pres-kanfierencyju iranskaha pasła i ščodra jaho cytujučy, akurat hetaje vykazvańnie ci abychodziać, ci zhadvajuć mimachodź ahulnymi słovami. Padrabiazna spynilisia na im, zhadvajučy ŭ tym liku i Epštejna, tolki rasijskija ŚMI.

Avijaŭdar pa iranskaj škole, pra jaki havaryŭ pasoł, byŭ naniesieny 28 lutaha 2026 hoda pamiž 10:00 i 10:45 ranicy. Jak paviedamlałasia, avijabombaj była razburanaja pačatkovaja škoła dla dziaŭčynak «Šadžare Taiba» ŭ horadzie Minab (pravincyja Charmazhan). Budynak škoły byŭ źniščany bolš čym napałovu; videamateryjały ź miesca padziei byli vieryfikavanyja najbujniejšymi suśvietnymi ŚMI (The New York Times, Reuters, BBC). Jak śćviardžajuć iranskija ŭłady, zahinuli ad 165 da 180 čałaviek, bolšaść ź jakich — dzieci va ŭzroście ad 7 da 12 hadoŭ. Niezaležnych paćviardžeńniaŭ takoj kolkaści pakul što atrymać nie ŭdałosia.

Kamientary5

  • Josik
    04.03.2026
    Pracujučy na dyktataraŭ, ty abaviazany nieści bzduru, apraŭdvać ichnyja ludažernyja kroki. Nie kožny čałaviek tak moža, prystasavancy, voś dla takich nie pavinna być nijakaj lustracyi, jany nie buduć słužyć svajmu narodu, bo: i dzie vy tutaka ŭ prysiazie čytali ab narodzie, tolki słužba prezidentu, jak kazaŭ u 2020 la Kurapataŭ žaŭnier unutranych vojskaŭ.
  • uchuchuchachacha
    04.03.2026
    epštiejnovy zabavy - eto nievinnyje ćvietočki, jeśli sravnivať s razvartom i zadizmom ajatołł. s kakoj ciničnosťju oni načali hienocid sobstviennoho naroda
  • Tak i jość
    04.03.2026
    Usio što robić Tramp - dziela adciahnieńnia ŭvahi ad fajłaŭ Epštejna, z hetym nie paspračaješsia

Ciapier čytajuć

Paryž stroha papiaredziŭ Łukašenku. Što Makron skazaŭ padčas pieršaj razmovy z 2022 hoda

Paryž stroha papiaredziŭ Łukašenku. Što Makron skazaŭ padčas pieršaj razmovy z 2022 hoda

Usie naviny →
Usie naviny

«Dzie jašče ŭ Jeŭropie my možam znajści 110 bryhad?» Šviecyja padtrymlivaje ŭstupleńnie Ukrainy ŭ NATA6

Tramp apublikavaŭ kartu Irana ŭ kolerach ściaha ZŠA2

Ci treba dapamahać u emihracyi palitviaźniam, jakija byli ŭ źniavoleńni stukačami? Dyskutavali Bunievič i Łuckina12

Prezident Čechii zaklikaŭ NATA «sabracca ź siłami i pakazać zuby»1

U Minsku vystavili na prodaž papularny retra-bar u styli 1990‑ch2

U Rasii zabaranili armianski kańjak10

Niadaŭna abmienienaha Rasijaj žychara Lozna znoŭ adpraŭlajuć na front1

U Litvie adbyłasia maštabnaja ŭciečka ź dziaržaŭnaj bazy rejestraŭ. Mohuć paciarpieć i biełarusy4

U Biełarusi šukajuć pakupnika na Babin Moch. Cana pytańnia — miljon. I heta sa źnižkaj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Paryž stroha papiaredziŭ Łukašenku. Što Makron skazaŭ padčas pieršaj razmovy z 2022 hoda

Paryž stroha papiaredziŭ Łukašenku. Što Makron skazaŭ padčas pieršaj razmovy z 2022 hoda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić