Šmatdzietnaja maci ź Minska emacyjna rastłumačyła Łukašenku, čamu biełaruski nie chočuć naradžać
Staličnyja ŭłady joj na heta adkazali.

Šmatdzietnaja maci ź Minska Maryna vykłała ŭ tyktok emacyjny zvarot da Łukašenki.
— Staić pytańnie, čamu nie naradžaje nichto. Bo vykankam nie prapanoŭvaje žyllo! Voś, naprykład, mnie. U mianie dziciaci (małodšamu z troch. — NN) chutka budzie hod i čatyry miesiacy. I za hety čas nam ničoha nie prapanavali.
Maryna skardzicca: jana 19 hadoŭ žyvie ŭ internacie, ciapier šmatdzietnaja siamja tulicca na 20 kvadratach.
— Kaniešnie, nichto nie idzie na takuju ryzyku, kab čakać potym žylla 10 hadoŭ. U nas u internacie ludzi 8 hadoŭ čakali, kali im prapanujuć niešta ŭ Savieckim rajonie.
Maryna ž staić u čarzie ŭ Partyzanskim rajonie stalicy. Jana prosić Łukašenku asabista zaniacca pytańniem žylla dla šmatdzietnych.
— My pišam zvaroty ŭ vašu administracyju. Ale zrazumieła, što da vas ničoha nie dachodzić, bo vielmi šmat zvarotaŭ. Minharvykankam daje adkaz: «Čakajcie!». Dyk a kolki hadoŭ čakać? Mienavita tamu ŭ nas vielmi ŭpała naradžalnaść. Doŭha čakać taho žylla, a dzie žyć ludziam ź dzietkami, niezrazumieła, dzie ich hadavać.
Starejšaj dačcy Maryny sioleta spoŭnicca 17 hadoŭ. A heta značyć, što ŭžo praz hod siamja moža stracić status šmatdzietnaj.
Maryna raić prynosić klučy ad novaj kvatery ŭ radzilniu, kali mamu adtul vypisvajuć z trecim dziciom.
Za dva dni zvarot žančyny ŭ tyktoku nabraŭ 181 tysiaču prahladaŭ. Ale ŭ kamientatarach bolš aburajucca Marynaj, čym padtrymlivajuć jaje. Niechta ličyć, što baćki ŭsio ž u pieršuju čarhu pavinny raźličvać na svaje siły, a nie na dziaržavu. Šmat chto raić šmatdzietnym pierasialacca ŭ viosku i tam hadavać dziaciej na pryrodzie.
U adkaz chejteram Maryna zapisała jašče adzin rolik, kab rastłumačyć, što kvatery dla šmatdzietnych siamiej nie biaspłatnyja, choć i adčuvalna tańniej, čym dla astatnich.
— Dajuć subsidyju — nam naličyli 103 tysiačy (biełaruskich rubloŭ. — NN), a kvatera budzie kaštavać niedzie tysiač 400, kali trochpakajoŭka. A moža, daražej. Adzinaje, u pabudavanych dziaržavaj damach krychu tańniejšy kvadratny mietr. Ale voś niadaŭna znajomym, u jakich 4 dziaciej, prapanoŭvali — kvadratny mietr 4300, heta bolš za tysiaču dalaraŭ. Nierealna pabudavacca navat šmatdzietnym. Heta treba budzie 1800 płacić u miesiac kredytu, pry našych zarobkach u tysiaču.
Maryna kaža, što bolš za 20 hadoŭ pracavała. Ciapier jana abyšła ŭžo ŭsie mahčymyja instancyi. Tamu i vyrašyła vykazacca ŭ tyktoku.
— Pytańnie: navošta pisać zakony, navošta abiacać? Prybiarycie tady hetyja artykuły, nichto nie budzie ničoha patrabavać.
Na videa Maryny ŭžo adreahavali čynoŭniki. Ahienctva «Minsk-Naviny» dadaje detalaŭ historyi: «Ciapierašniaha muža minčanka pa niejkich pryčynach nie zajaŭlała ŭ skład siamji dla sumiesnaha palapšeńnia žyllovych umoŭ. Jon zarehistravany pa inšym adrasie i zdaje ŭ najom ułasnuju kvateru».
Śćviardžajecca taksama, što ŭ 2024 hodzie Marynie prapanoŭvali pabudavać dvuchpakajovuju kvateru — pa mietražy jana padychodziła dla čatyroch čałaviek. Žančyna ŭ videa zhadvała dvuchpakajoŭku — adnak padkreślivała, što kankretnaj piśmovaj prapanovy (z ukazańniem adrasu) nie atrymlivała. Čynoŭniki ž śćviardžajuć: pytańnie było ŭ tym, što Maryna chacieła vyklučna trochpakajoŭku.
Abiacajuć, što ŭ chutkim časie žančynie niešta prapanujuć. Ale papiaredžvajuć: pry akazańni dziaržpadtrymki ahulnaja płošča ŭłasnaj kvatery muža budzie adniata ad naležnaha narmatyvu kredytavańnia, što pakryvała b u vypadku siamji ahulnuju płošču raniej prapanavanaj dvuchpakajovaj kvatery.
«Jak kaža maja babula, ciabie zabiaśpiečvajuć dva mužyki — były i Łukašenka». Šmatdzietnaja maci źviarnułasia da ŭładaŭ u tyktoku
«Nu i kudy mnie, prybiralščycaj?» Maładaja maci nie moža znajści pracu paśla treciaha dekretu
«Zrabiła zuby za vašy padatki». 26-hadovaja šmatdzietnaja maci patraciła maciarynski kapitał na stamatołaha
«Jon nikoli nie piŭ». Šmatdzietnaja maci praz tyktok prosić Łukašenku razabracca z kryminalnaj spravaj jaje muža
Kamientary