Hramadstva6464

Ukrainski prajekt «Chaču žyć» nazvaŭ imiony bolš za 700 biełarusaŭ, jakija vajavali na rasijskim baku POŬNY ŚPIS

Pavodle apublikavanych danych, u šerahach rasijskaj armii vajavali nie mienš za 742 čałavieki ź biełaruskimi pašpartami. Pry hetym adznačajecca, što hety śpis daloka nie poŭny. Zahinuli nie mienš za 96 čałaviek. Heta tyja, pra kaho viadoma dakładna — kali i dzie jany zahinuli i pachavanyja, paviedamlaje prajekt. 

Jak paviedamlajuć aŭtary śpisu, pa stanie na pačatak 2025 hoda ŭ rasijskaj armii byli jak minimum 742 najmity z pašpartam Respubliki Biełaruś. U śpis nie ŭvajšli hramadzianie RB, jakija taksama majuć rasijski pašpart. 

Aŭtary kanała miarkujuć, što kali dla najmitaŭ ź inšych krain vyrašalnym matyvacyjnym faktaram źjaŭlałasia biednaść, to ŭ vypadku z hramadzianami Biełarusi havorka chutčej idzie pra ideałahičny składnik. «Ni dla kaho nie sakret, što biełaruskaje hramadstva, pa sutnaści, žyvie ŭ adzinaj infarmacyjnaj prastory z RF, tamu mužyki chočuć vieryć u kazki prapahandystaŭ pra «nacystaŭ va Ukrainie» i vajujuć za «ahulnaje savieckaje minułaje». Nie spyniaje ich navat pierśpiektyva atrymać da 15 hadoŭ pazbaŭleńnia voli za najmictva zhodna KK RB», — pišuć aŭtary.

Jany źviarnulisia niepasredna da biełarusaŭ, što vybrali rasijski bok: «Kolki b vas ni apracoŭvała rasijskaja prapahanda, heta vajna nie vaša. Heta vajna dvuch šalonych dyktataraŭ, jakija raźmieńvajuć tysiačy žyćciaŭ dziela svaich ułasnych ambicyj. Kali vy apynulisia na vajnie va Ukrainie — źviartajciesia ŭ prajekt «Chaču žyć», dzie vam dapamohuć zdacca i zachavać žyćcio».

Dakładnaj ličby biełarusaŭ, jakija vajavali za niezaležnaść Ukrainy ŭ składzie Pałka Kalinoŭskaha i inšych struktur USU, nie nazyvałasia. Mierkavana, heta da tysiačy čałaviek. 

Kamientary64

  • Alesia
    28.04.2025
    Nužno było i horoda opublikovať, otkuda oni. Čtob každyj horod znał svoich "hierojev"
    • Tak
      28.04.2025
      Alesia, zhodzien, niachaj by kibierpartyzany apublikavali b adkul jany, ź jakich haradoŭ, i inšuju infu - kim pracavali, kudy kali jeździli, jakija suviazi majuć (niekatoryja proźviščy pa 2-3 razy paŭtarajucca, navat ź imiem pa baćku paŭtor - mohuć być bratami, ci baćkami i synami, to bok cełymi siemjami).
  • Gre
    28.04.2025
    Dažie łukašienko jesť v śpiskach)

Ciapier čytajuć

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Usie naviny →
Usie naviny

Minskija ŭłady raskazali, dzie abstalujuć placoŭki dla plažnaha valejboła i futboła2

Łukašenka pavinšavaŭ narod Ukrainy z Dniom Niezaležnaści, pažadaŭ «pa-sapraŭdnamu niezaležnaha raźvićcia»14

«Abutak dla sapraŭdnych patryjotaŭ»: biełaruskaja fabryka robić dla školnikaŭ boty z čyrvona-zialonymi šnurkami30

Jakim budzie nadvorje ŭ apošni tydzień leta

«Šedeŭry Maleviča» z-pad matraca piensijanierki. Kurjoz u śviecie mastactva2

Tryvožny zvanočak — patreba vypić zranku. Narkołah raskazaŭ, jak zrazumieć, što vy ałkaholik19

Pamior biznesmien z 90-ch Alaksandr Smancar. Heta jon u 2010 zvaniŭ Statkieviču na Płošču i zaklikaŭ «siadać u kresła Sidorskaha»

Kala 19 tysiač kamier płanujuć ustalavać kala minskich padjezdaŭ. Heta amal u 10 razoŭ bolš, čym ciapier11

Raku ŭ Biełaviežskaj puščy paviarnuli ŭ rečyšča XIX stahodździa2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?2

«Ja pra mužoŭ-biełarusaŭ čuju tolki: «Nikoli znoŭ!» Čamu bčb-niaviesta Ina Zajcava na hod źnikła z sacsietak i što ź joj ciapier?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić