Usiaho patrochu33

Miesiac tamu ŭ Minskaj vobłaści ŭpaŭ mietearyt. Siarhiej Biesarab padazraje, što jaho mohuć vyvieźci ŭ Rasiju

U kancy śniežnia 2024 hoda ŭ Minskaj vobłaści ŭpaŭ mietearyt — šukać jaho pryjechali navat z Urała. Chimik Siarhiej Biesarab raskazaŭ «Našaj Nivie» pra niezvyčajnyja abstaviny hetaj źjavy.

Fota: Uralski fiederalny ŭniviersitet

Biesarab adznačaje, što, na jaho dumku, hety mietearyt — pieršy na terytoryi Biełarusi, padzieńnie jakoha zafiksavanaje na videa. Raniejšyja balidy padali ŭ časy, kali zaśniać ich było niemahčyma. 

Ale najbolšaja admietnaść — u tym, što ciapier mietearyt aktyŭna šukajuć:

«Jon pralacieŭ 25 śniežnia 2024 hoda, ale čamuści tolki ciapier, praź miesiac, na heta źviarnuli ŭvahu. Miarkuju, heta źviazana z pryjezdam ruskich: prylacieła cełaja kamanda z Uralskaha fiederalnaha ŭniviersiteta, kab šukać hety mietearyt. Ciapier navat pačali pryciahvać vałancioraŭ.

Mahčyma, arhanizatary pošukaŭ pahladzieli na situacyju z Čalabinskim mietearytam, kali ludzi kinulisia źbirać i pradavać hetyja askiepki? Tamu pryciahnuli vałancioraŭ, jakich možna kantralavać, kab usie kavałki mietearyta byli sabranyja i trapili ŭ ruki ŭładaŭ, a kalekcyjaniery na hetym nie nažylisia».

Siarhiej taksama źviartaje ŭvahu, što samyja viadomyja mietearyty, jakija byli znojdzienyja ŭ Biełarusi, ciapier znachodziacca ŭ Rasijskaj Akademii navuk, a ŭ našaj krainie zastajucca tolki mizernyja askiepki. I toje, što kamień znajšli na našaj terytoryi, nie nadta ŭratuje jaho ad pieravozki ŭ Rasiju.

Biesarab tłumačyć, što možna biez anijakich pytańniaŭ pravieźci mietearyt praź miažu. U savieckija časy ludziej navat stymulavali šukać mietearyty, ale paśla raspadu SSSR u Biełarusi nie zastałosia arhanizacyj, jakija kantralavali b ich los.

Kodeks ab nietrach — adziny dakumient, jaki choć niejak rehłamientuje abychodžańnie ź mietearytami. Minpryrody apublikavała zajavu, dzie pracytavała hety kodeks — maŭlaŭ, u adpaviednaści ź im «mietearyty naležać da ŭnikalnych hieałahičnych materyjałaŭ, jakija padlahajuć dziaržaŭnamu ŭliku». Biesarab, adnak, prapanuje inšaje tłumačeńnie kodeksa: na jaho dumku, pa kodeksie mietearyt — heta niešta nakštałt skarbu, tamu dziaržava musić addać 25% mietearyta čałavieku, jaki jaho znajšoŭ.

«Biełaruś — zručnaje miesca, kab ź jaje vyvozić mietearyty. U toj ža Rasii mietearytny materyjał ličycca kulturnaj kaštoŭnaściu, naprykład, jak abrazy. Mietearyty zabaroniena pieramiaščać za miažu, ich vyvaz ličycca kantrabandaj — heta toje ž samaje, jak vyvozić šapku Manamacha. U Biełarusi takoha niama. Kali ty damoviŭsia cichieńka z uładami, možaš vyvozić mietearyt.

Nakolki pamiataju, najvialikšy ź jaho frahmientaŭ, jaki ŭpaŭ la vioski Vysokija Lady, jašče aficyjna nie znojdzieny, a kali jaho znojduć, pra heta, chutčej za ŭsio, nie napišuć, kab było zručniej vyvieźci», — chvalujecca navukoviec.

Siarhiej kaliści pracavaŭ chimikam-analitykam u kamandzie palaŭničych na mietearyty. Jaho zadačaj było identyfikavać znojdzienyja materyjały, i ad hetaj pracy, uspaminaje jon, zaležaŭ zarobak usioj kamandy. Ale ž raniej, kaža Biesarab, vialikaj cikaŭnaści da pošuku mietearytaŭ nie było, a ciapier čamuści navat sabrali dla hetaj spravy vałancioraŭ.

A kolki možna zarabić na mietearytach? Navukoviec kaža, što ŭsio zaležyć ad vidu kamnia ź nieba. Redkija vidy mietearytaŭ mohuć kaštavać da $25 tysiač za hram, ale čaściej havorka idzie pra $1000-$5000 za hram. Kali mietearyt viadomy, heta taksama pavialičvaje canu jaho frahmientaŭ.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary3

  • %
    29.01.2025
    Pakolki kraina pieratvorana nia toje što ŭ zadni dvor Rasiei, a ŭ brudnuju prybiralniu, to viadoma rabić tam možna što zaŭhodna
  • vavan
    29.01.2025
    %, sami chotieli. Chotieli "niejtralitieta". Nie chotieli diełať vybor v polzu Jevropy. Boriemsia s Ukrainoj (za salarku dla tankov), Litvoj (za VKŁ) i koniečno s Polšiej (za vsie chorošieje, tipa biłaruskaje). Rośsija žie kak budto NIE suŝiestvujet, chotia imienno ona i javlajetsia pričinoj problem i osnovnoj intieriesant sračiej. Da, eto (vyšie napisannoje) kasajetsia v piervuju očieried́ t.n. zmaharou. Pro jabaciek voobŝie rieċ nie idiet - tam vsie po-čiestnomu - podmoskovnyje viečiera i putin pridi.... Riezultat vidim živ́jem v naturie. Biełaruś vyžžiennaja ziemla po faktu i po suti. Ničieho nie rastiet vyšie urovnia hazona - kak v lesu tak i obŝiestvie.... Vo vsiech śfierach.
  • fool
    29.01.2025
    vavan, i movu svaju zabylisia

Ciapier čytajuć

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Usie naviny →
Usie naviny

Šrajbman: Ciapierašnija kanflikty ŭ apazicyi ŭžo mała kaho cikaviać14

Rabotniki MNS vyratavali na pažary sabaku i kata, a potym zrabili im štučnaje dychańnie

Vałancior «Viasny» Čapiuk raskazaŭ, jak jaho zatrymaŭ HUBAZiK adrazu na vychadzie z kałonii i jak dapytvali pra Mikołu Dziadka2

14-hadovaja Vika admoviła ŭ seksie — i heta stała pryčynaj panažoŭščyny, u jakoj zahinuli čaćviora padletkaŭ u Bajkalsku11

Na bietonnym zavodzie ŭ Homieli zahinuŭ kiroŭca cemientavoza

«Tydzień u Brazilii, dzie ciabie abrabujuć, abo dva tydni ŭ biaśpiečnaj Biełarusi». Pa što zamiežniki jeduć u našu krainu6

Ukraina atakavała technapark i zavod pa vytvorčaści bieśpiłotnikaŭ u Padmaskoŭi1

Biełaruś pieranosić vučeńni «Zachad-2025» z zachodnich miežaŭ uhłyb krainy18

U nazvach stancyj mietro na vychadach z padziemki źnikli niekatoryja litary1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan7

Praź dzieviać miesiacaŭ paśla vyzvaleńnia pamior palitviazień Valeryj Bohdan

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić