Kultura11

Pamior mastak-hrafik Leanid Dziahileŭ

Siabru Biełaruskaha sajuza mastakoŭ, Biełaruskaha sajuza dyzajnieraŭ i Mižnarodnaj asacyjacyi dyzajnieraŭ, daradcu Biełaruskaj akademii architektury było 83 hady.

Leanid Dziahileŭ naradziŭsia 15 vieraśnia 1940 hoda ŭ Sasnoŭcy pad Viciebskam. Skončyŭ Viciebskaje mastacka-hrafičnaje piedahahičnaje vučylišča, jaho nastaŭnikam staŭ viadomy mastak Valancin Dziežyc. 

Taksama skončyŭ Leninhradskaje vyšejšaje mastacka-pramysłovaje vučylišča imia Muchinaj, a taksama Instytut mastactvaznaŭstva, etnahrafii i falkłoru Akademii navuk Biełarusi. Z 1984 hoda pracavaŭ u Biełaruskim teatralna-mastackim instytucie, u roznyja hady byŭ prarektaram pa navukovaj rabocie, prafiesaram kafiedry, dacentam hetaj VNU.

Akramia taho, uznačalvaŭ kafiedru dyzajnu ŭ Instytucie sučasnych viedaŭ, dzie studenty vučylisia adrazu pa dvuch napramkach: dyzajn pradmietna-prastoravaha asiarodździa i dyzajn virtualnaha asiarodździa. Vučniami Leanida Dziahileva źjaŭlajucca mnohija viadučyja mastaki i dyzajniery Biełarusi.

Nie adzin hod zajmaŭsia prajektavańniem interjeraŭ znakavych abjektaŭ Viciebščyny. U pryvatnaści, afarmlaŭ miemaryjalny muziej Minaja Šmyrova, interjer kinateatra «Biełaruś», Dom kultury ŭ Rasonach dy inš., pišuć Minsk-naviny.

Za čas svajoj dziejnaści Ł.Dziahileŭ sprabavaŭ siabie ŭ roznych śfierach. Źjaŭlaŭsia paśpiachovym ajčynnym mastakom-hrafikam, piedahoham Vyšejšaj škoły, mastactvaznaŭcam i ekadyzajnieram.

Akramia taho, vystupaŭ u jakaści mastactvaznaŭcy i ekspadyzajniera. Apublikavaŭ šerah artykułaŭ pa prablemach sintezu mastactvaŭ u architektury, byŭ aŭtaram navučalnaha dapamožnika dla VNU «Prajektavańnie interjeraŭ indyvidualnaha žyłoha doma».

Dziakujučy namahańniam Leanida Jaŭsiejeviča ŭ Biełarusi była pašyrana sietka siarednich mastackich navučalnych ustanoŭ pa kožnym napramku, stvorana Minskaja himnazija-kaledž mastactvaŭ na bazie siaredniaj škoły z mastackim uchiłam.

Pracujučy dyrektaram dyrekcyi mastackich vystaŭ Ministerstva kultury Biełarusi, jon arhanizavaŭ bolš za sotniu pierasoŭnych vystaŭ biełaruskich mastakoŭ. Na asnovie fondaŭ žyvapisnych, skulpturnych, hrafičnych rabot i tvoraŭ dekaratyŭna-prykładnoha mastactva stvorany Muziej sučasnaha vyjaŭlenčaha mastactva.

Adpiavańnie adbudziecca 2 lipienia ŭ carkvie vioski Tarasava Minskaha rajona.

Kamientary1

  • Patyncyjny niabožčyk
    01.07.2024
    Cikava, a pra mianie napiša NN, kali skanaju ?

Ciapier čytajuć

Łatuška: Łukašenka asabista zahadaŭ mnie skaracić Śpis pomnikaŭ udvaja, bo jany «zaminajuć inviestaram»2

Łatuška: Łukašenka asabista zahadaŭ mnie skaracić Śpis pomnikaŭ udvaja, bo jany «zaminajuć inviestaram»

Usie naviny →
Usie naviny

Taliby prapanavali ZŠA viarnucca ŭ Afhanistan4

Stała viadoma, jak skłaŭsia los iranskaj žančyny, jakaja ŭ znak pratestu raspranułasia va ŭniviersiteckim dvoryku16

Kiroŭca, jaki kiravaŭ mikraaŭtobusam ź biełaruskimi turystami ŭ Hruzii, nie mieŭ adpaviednych pravoŭ6

Viasnoj pad Hrodnam źbirajucca adkryć «Stary horad»2

Niemaŭla na Homielščynie nazvali Dabrynia Mikicič12

Hetyja krainy publična padtrymlivajuć Infancina, a hetyja — suprać

Rasijski piensijanier zahinuŭ na vajnie. Zatoje jaho siastry-biełaruscy pašancavała — atrymała adnu piatuju «Łady»

Čamu ŭ minskim mietro dźviery vahona časta začyniajucca pierad samym nosam pasažyraŭ? Adkazvaje mašynist3

Łukašenka zajaviŭ, što złaviŭ 54‑kiłahramovaha soma na Prypiaci. U papiaredniaj bajcy hety ž som važyŭ 57 kh12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łatuška: Łukašenka asabista zahadaŭ mnie skaracić Śpis pomnikaŭ udvaja, bo jany «zaminajuć inviestaram»2

Łatuška: Łukašenka asabista zahadaŭ mnie skaracić Śpis pomnikaŭ udvaja, bo jany «zaminajuć inviestaram»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić