Śviet44

Kolkaść zahinułych padčas chadžu pałomnikaŭ užo pieravysiła 1000 čałaviek

Sioletniaje pałomnictva musulman u Mieku ŭžo nazyvajuć adnym z samych śmiarotnych u historyi.

Musulmanskija pałomniki siadziać pad piaklivym soncam padčas chadžu ŭ Miecy. Fota: Rafiq Maqbool / AP

Jak paviedamlaje ahienctva Associated Press sa spasyłkaj na jehipieckich čynoŭnikaŭ, užo bolš za 1000 pałomnikaŭ zahinuli padčas chadžu ŭ Miecy z-za niečuvanaj śpioki. Jašče niekalki dzion tamu kolkaść zahinułych była na pałovu mienš.

Pavodle dvuch čynoŭnikaŭ u Kairy, jakija padzialilisia danymi na ŭmovach ananimnaści, bolšaść zahinułych pałomnikaŭ — heta jehipcianie, i pry hetym značnaja častka ź ich pajechała na chadž u Saudaŭskuju Araviju nielehalna praz šerah turystyčnych ahienctvaŭ.

Urad Jehipta ŭžo adklikaŭ licenzii 16 takich ahienctvaŭ, ale aficyjna nie pryznaje fakt vysokaj śmiarotnaści pałomnikaŭ. Takuju ž maŭklivuju pazicyju pa achviarach tradycyjna zajmaje i ŭrad Saudaŭskaj Aravii, kudy masava jeduć pałomniki, adznačaje Associated Press.

«Pa našaj infarmacyi, jakaja nie afišujecca publična, prynamsi 630 jehipcian zahinuli padčas sioletniaha chadžu i bolšaść ź ich užo pachavanyja ŭ Saudaŭskaj Aravii, jakaja, darečy, taksama zmahajecca ź nielehalnym prytokam pałomnikaŭ, vysyłajučy ich z krainy dziasiatkami tysiač», — zajaviŭ adzin ź jehipieckich dypłamataŭ na ŭmovach ananimnaści.

Usiaho, pa źviestkach Associated Press, u lik zahinułych taksama ŭvajšli 165 pałomnikaŭ ź Indanezii, 98 ź Indyi i jašče dziasiatki ź Iardanii, Tunisa, Maroka, Ałžyra i Małajzii. Taksama jość infarmacyja pra dvuch zahinułych pałomnikaŭ z ZŠA.

Ahienctva padkreślivaje, što pa kolkaści achviar sioletni chadž źjaŭlajecca adnym z samych śmiarotnych u historyi. Tak, u 2015 hodzie padčas chadžu ad śpioki i ciskaniny zahinuła bolš za 2400 pałomnikaŭ, a ŭ 1990 pa tym ža pryčynam zahinuli 1426 čałaviek. Aficyjna takija masavyja achviary ŭ Saudaŭskaj Aravii nikoli nie pryznavalisia.

***

Chadž — heta šaścidzionnaje pałomnictva ŭ Mieku i adzin ź piaci słupoŭ isłamu, i ŭsie musulmanie, u jakich jość srodki, pavodle dohmaŭ isłamu, pavinny ździejśnić jaho choć by adzin raz na žyćcio. Na pałomnictva štohod adpraŭlajucca bolš za 2 miljony čałaviek.

Zhodna z apublikavanym u minułym miesiacy daśledavańniem Saudaŭskaj Aravii, na praviadzieńnie chadžu ŭsio bolš upłyvaje źmianieńnie klimatu, u jakim havorycca, što tempieratura ŭ rajonie praviadzieńnia rytuałaŭ pavyšajecca na 0,4 hradusa pa Celsii kožnaje dziesiacihodździe.

Pa danych saudaŭskaha Nacyjanalnaha mietearałahičnaha centra, u pieryjad chadžu ŭ Miecy ŭ hetym hodzie štodzionnyja vysokija tempieratury varjiravalisia ad 46 da 49 hradusaŭ pa Celsii. U takich umovach mnostva pałomnikaŭ, asabliva nielehalnych, stračvajuć prytomnaść ź ciažkimi ciepłavymi ŭdarami i prystupami vanitaŭ, bo nie ŭ mnohich pryjezdžych jość mahčymaść chavacca ad piakielnaj śpioki ŭ hatelach.

Kamientary4

  • Vital
    23.06.2024
    Mahčya, Haspodź pakazvaje im, što ich viera - abłuda
  • Džyp
    23.06.2024
    Za ich pieražyvać nie treba. Dla ich tamaka pamierci - heta vielmi kłasna. Ja razmaŭlaŭ z muślimami, jany navat žadajuć hetaha.
  • Aleś Niazhoda
    23.06.2024
    Vital, jak i kožnaja inšaja

Ciapier čytajuć

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie1

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Byłoha rabotnika «Hrodna Azotu» źbivali ŭ kałonii za chrapieńnie. KDB pry zatrymańni sprabavaŭ jaho vierbavać1

«Bečebešnik», pra zatrymańnie jakoha kazaŭ Łukašenka, isnuje, i jon žyvy — Zazulinskaja7

18‑hadovy były palitviazień raskazaŭ, što jon svajak Cichanoŭskaj. Jaho zatrymali, kali jon jechaŭ vajavać za Ukrainu6

Jutub viarnuŭ vypusk «O(b)suždajem» z abmierkavańniem filma «Kłasnaja» — jaho błakavali na skarhu «Biełaruśfilma»3

Navukoŭcy znajšli sposab «pierazahruzić» voka i adnavić parušany zrok1

«Roŭna sutki bieź pierasadak». Na vyjeździe z Polščy ŭ Biełaruś — čerhi aŭtobusaŭ3

Babaryka i Kaleśnikava admianili pres-kanfierencyju ŭ Bierlinie43

Francyja pačynaje budaŭnictva novaha atamnaha avijanosca. Heta budzie najbujniejšy vajskovy karabiel Jeŭropy1

Žychar Baranavičaŭ katavaŭ žonku. Pahladzicie, kolki jamu dali 13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie1

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić