Śviet

Prezident Hiermanii Štajnmajer: Ja pamylaŭsia. My pravalili stvareńnie ahulnaha jeŭrapiejskaha domu

Paśla žorstkaj krytyki z boku ŭkrainskaha pasła fiederalny prezident Hiermanii Frank-Valter Štajnmajer pryznaŭ svaje pamyłki ŭ adnosinach z Uładzimiram Pucinym i kaža pra «horki bałans». 

Frank-Valter Štajnmajer z Uładzimiram Pucinym. 2017 hod

Prezident Hiermanii Frank-Valter Štajnmajer pryznaŭ pamyłki ŭ svajoj minułaj palitycy ŭ dačynieńni da Rasii. Najpierš pamyłkovaj jon pryznaŭ svaju prapahandu rasijska-niamieckaha hazapravoda «Paŭnočny patok — 2», jaki jašče ŭ minułym hodzie nazyvaŭ «mostam» u adnosinach pamiž dźviuma krainami.

«Maja prychilnaść da «Paŭnočnaha patoka — 2», vidavočna, była pamyłkaj», — skazaŭ Štajnmajer u hutarcy z žurnalistami.

«My zatrymalisia na tych mastach, u jakija Rasija bolš nie vieryła i pra jakija nas papiaredžvali našy partniory», — skazaŭ prezident.

Dniami ambasadar Ukrainy ŭ Hiermanii Andrej Mielnik žorstka raskrytykavaŭ Štajnmajera. Jon zakinuŭ niamieckamu prezidentu niesurjoznaje staŭleńnie da nieabchodnaści razryvu stasunkaŭ z Rasijaj i abvinavaciŭ jaje ŭ zališniaj blizkaści z Maskvoj na fonie raźviazanaj joju vajny suprać Ukrainy.

«Z punktu hledžańnia Pucina niama ni ŭkrainskaha naroda, ni movy, ni kultury, a takim čynam i dziaržavy. Štajnmajer, padobna, padzialaje mierkavańnie ab tym, što ŭkraincy na samaj spravie nie źjaŭlajucca subjektam», — skazaŭ Mielnik.

Štajnmajer nie zahnievaŭsia na takuju rezkuju pazicyju dypłamata, a naadvarot, pryznaŭ šmat u čym jaho racyju. Jon patłumačyŭ svaju raniejšuju pazicyju:

«Maja acenka zaklučałasia ŭ tym, što Uładzimir Pucin nie pahodzicca na poŭny ekanamičny, palityčny i maralny krach svajoj krainy za svaju impierskuju pamyłku. Jak i inšyja, ja pamylaŭsia».

Paśla hetaha jon skazaŭ pra «horki bałans» rasijskaj palityki:

«My pravalili stvareńnie ahulnaha jeŭrapiejskaha domu, u jaki budzie ŭklučanaja Rasija. My paciarpieli niaŭdaču z padychodam intehracyi Rasii ŭ ahulnuju architekturu biaśpieki».

Štajnmajer, adnak, adchiliŭ abvinavačvańnie Mielnika ŭ tym, što jaho nie chvalujuć prablemy Ukrainy.

«Ja vielmi pakutuju razam z narodam Ukrainy, — skazaŭ jon. — Paśla pačatku 2014-ha nivodnaja inšaja kraina nie ŭpłyvała na maju pracu tak mocna».

Historyk i palityčny analityk Alaksandr Frydman, kamientujučy hetyja vykazvańni niamieckaha prezidenta, adznačaje

«Hetaja pieraacenka svajoj palityki zapoźnienaja, ale jana, adnak, śviedčyć pra fundamientalny razryŭ Hiermanii z pucinskaj Rasijaj. Kali z takoj zajavaj vystupaje były najbližejšy paplečnik eks-kanclera i rasijskaha łabista Hiercharda Šrodera, to možna nie sumniavacca, što lod sapraŭdy kranuŭsia».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad9

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany3

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

U baby Ani ŭ Čačerskim rajonie chata kruciejšaja za muziej. A sama jana śpiavaje, vyšyvaje i bieraže tradycyi4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii1

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić