Ekanomika

Minfin zaniepakojeny nizkaj efiektyŭnaściu pracy pramysłovych pradpryjemstvaŭ

Ministerstva finansaŭ Biełarusi zaniepakojena vynikami finansava-haspadarčaj dziejnaści pramysłovych pradpryjemstvaŭ u 2014 hodzie.

«Asablivuju zaniepakojenaść u Ministerstva finansaŭ sioleta vyklikaje nizkaja efiektyŭnaść pracy arhanizacyj pramysłovaści i, jak vynik, mahčymaść nievykanańnia imi ŭmoŭ akazańnia dziaržaŭnaj padtrymki», — zaznačaje načalnik hałoŭnaha ŭpraŭleńnia finansaŭ pramysłovaha i paliŭna-enierhietyčnaha kompleksaŭ Minfina Alena Piečań u materyjale, apublikavanym u kastryčnickim numary viedamasnaha časopisa Minfina «Finansy, učiet, audit». 

U jakaści prykładu pryvodzicca situacyja, što skłałasia ŭ kancernie «Biellespapierapram». Za pieršaje paŭhodździe hetaha hoda z 15 arhanizacyj kancerna, jakim akazvajecca dziaržpadtrymka, 11 atrymany straty ad realizacyi pradukcyi. 

«Stratnaść arhanizacyj značna zvužaje resursnyja mahčymaści haliny (hetaj i inšych) pa finansavańni svaich prajektaŭ, što nie dazvalaje im u zapłanavanych abjomach sfarmiravać inavacyjny i inviestycyjnyja fondy. Bolš za toje, niazdolnaść takich pradpryjemstvaŭ svoječasova zabiaśpiečvać viartańnie biudžetnych pazykaŭ, a taksama kredytaŭ, uziatych pad harantyi ŭrada, ciahnie za saboj «šlejf» prablem i dla biudžetu», — kanstatuje Alena Piečań. 

Pa acenkach Minfina, arhanizacyi «Biellespapraprama» siońnia nie ŭ stanie samastojna zaviaršyć realizacyju inviestycyjnych prajektaŭ, tamu dziaržava akazała pradpryjemstvam dziaržpadtrymku i ŭniasie ŭ 2014 hodzie ŭ ich statutnyja fondy amal tryljon rubloŭ.

Razam z tym Minfin ukazvaje na nizkuju prapracoŭku inviestycyjnych prajektaŭ pradpryjemstvami «Biellespapieraprama». «Sukupnaść pralikaŭ viadzie da nizkaj addačy ŭkładańniaŭ, jakaja prajaŭlajecca ŭ niedasiahnieńni zapłanavanych pakazčykaŭ prajekta (pradukcyjnaści pracy, dadadzienaha koštu, terminaŭ akupnaści inš.)», — zaznačajuć u Minfinie. 

Nahadajem, pierad kiraŭnictvam haliny pastaŭlena zadača madernizavać drevaapracoŭčyja pradpryjemstvy. U śniežni 2012 hoda Alaksandr Łukašenka, pryznačajučy Alaksandra Pierasłaŭcava staršynioj kancerna «Biellesbpapierapram», patrabavaŭ dasiahnuć vyšyniaŭ u vyniku madernizacyi drevaapracoŭčych pradpryjemstvaŭ. «Na drevaapracoŭcy my navučym i inšych, jak treba pracavać i stavicca da spravy», — zaznačaŭ Łukašenka. 

Praz hod, u listapadzie 2013-ha, Łukašenka źniaŭ Pierasłaŭcava z pasady za nienaležnaje vykanańnie daručeńniaŭ pa madernizacyi drevaapracoŭčych pradpryjemstvaŭ. Pa ŭkazie prezidenta były kiraŭnik kancerna byŭ pieraviedzieny na pracu ŭ budaŭničy trest № 21, dziejnaściu jakoha Łukašenka zastaŭsia niezadavoleny paśla naviedvańnia «Barysaŭdreva». 

Ciapierašniaje kiraŭnictva «Biellespapieraprama» stavić zadaču zaviaršyć madernizacyju drevaapracoŭčych pradpryjemstvaŭ da kanca 2014 hoda. «My pavinny daručeńnie prezidenta vykonvać u poŭnym abjomie. Madernizacyja drevaapracoŭki znachodzicca na zaviaršalnaj stadyi. Asnoŭnyja zapłanavanyja da ŭvodu sioleta dzieviać pradpryjemstvaŭ buduć uviedzieny ŭ ekspłuatacyju», — paviedamiŭ žurnalistam u vieraśni pieršy namieśnik staršyni kancerna Dźmitryj Lizura.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Pastupova vyjšli na volu aryštavanyja pa «Spravie kniharoŭ». Akramia adnaho4

Pastupova vyjšli na volu aryštavanyja pa «Spravie kniharoŭ». Akramia adnaho

Usie naviny →
Usie naviny

Maryju Kaleśnikavu vitali apładysmientami padčas kancertu ŭ Bierlinie8

Viartańnie dadomu moža stać samaj niebiaśpiečnaj častkaj misii dla kasmanaŭtaŭ «Artemidy-2»

Biełaruska ŭkłała kala piaci tysiač jeŭra ŭ sekand-chend u Polščy, a ciapier sprabuje jaho pradać1

Praŭładnaja śpiavačka praśpiavała na chakiejnym matčy «Biełoruśsija» — i atrymała zasłužanuju tonu chiejtu22

Akazvajecca, na Niamizie, kali hareŭ aŭtamabil, uzryvalisia palčykavyja batarejki1

Biełarus pajechaŭ vajavać za Rasiju, padarvaŭsia na minie i zdaŭsia ŭ pałon. Ukrainski bajec nios jaho na śpinie 10 km16

Z dyrektara minskaha pradpryjemstva buduć spahaniać $8 miljonaŭ škody

Zialenski nazvaŭ čatyry krainy, nieabchodnyja ES dla biaśpieki1

Vałanciora pošukavych atradaŭ i kiroŭcu hruzavika, jaki raniej pracavaŭ u ZŠA, asudzili pa spravie Hajuna

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pastupova vyjšli na volu aryštavanyja pa «Spravie kniharoŭ». Akramia adnaho4

Pastupova vyjšli na volu aryštavanyja pa «Spravie kniharoŭ». Akramia adnaho

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić