Śviet8282

Ukrainskija vojski adstupajuć pad udarami rehularnych čaściej rasijskaj armii. Pucin: Jość damoŭlenaść z Parašenkam ab mirnym vyrašeńni kanfliktu

Uładzimir Pucin i Piatro Parašenka damovilisia ab tym, što situacyja va Ukrainie budzie vyrašana mirna, šlacham pieramovaŭ, a pamyłki, padobnyja siłavomu zachopu ŭłady, nikoli nie paŭtoracca. Pra heta Pucin zajaviŭ u intervju Pieršamu kanału rasijskaha telebačańnia. Hetaja zajava była zroblena na fonie parazaŭ ukrainskaj armii pad Danieckam i Łuhanskam. Ukraincy nie zdoleli vystajać suprać udaraŭ rehularnych rasijskich čaściej, jakija ŭstupili ŭ boj u druhoj pałovie žniŭnia.

Ukrainskija čaści akazalisia atočanymi pad Iłavajskam i Hieorhijeŭkaj. Rasijskija tanki stajać pad ścienami Maryupala. Ukraincy nie majuć dastatkovych siłaŭ i rubiažoŭ abarony, kab spynić nastup rasijskich Uzbrojenych siłaŭ, a Jeŭrasajuz i ZŠA admovilisia padtrymać Ukrainu vajennaj siłaj. Ukrainskim kamandziram zastajecca prynižana prasić mahčymaści vychadu z atačeńnia biez zbroi.

Kali ničoha nie źmienicca, to možna ličyć, što Pucin siłaj zdabyŭ prava vyznačać los krain Uschodniaj Jeŭropy.

«Mnie zdajecca, što heta vielmi dobry ŭrok dla nas usich, dla taho kab hetuju trahiedyju skončyć jak maha chutčej, pryčym mirnym šlacham i šlacham pieramovaŭ, i pra heta my damaŭlalisia, darečy, ź Piatrom Alaksiejevičam, i pra toje, kab nichto i nikoli nie paŭtaraŭ takich pamyłak, jakaja ciapier była ździejśniena va Ukrainie ŭ chodzie ŭzbrojenaha zachopu ŭłady. Bo heta pieršapryčyna taho, što zaraz adbyvajecca», — skazaŭ Pucin.

«Treba nieadkładna prystupić da substantyŭnych, źmiastoŭnych pieramovaŭ, i nie pa techničnych pytańniach, a pa pytańniach palityčnaj arhanizacyi hramadstva i dziaržaŭnaści na Paŭdniovym Uschodzie Ukrainy z metaj biezumoŭnaha zabieśpiačeńnia zakonnych intaresaŭ ludziej, jakija tam pražyvajuć», — zajaviŭ prezident Rasii.

Akramia taho, Pucin adznačyŭ, što na paŭdniovym uschodzie Ukrainy treba «spynić bajavyja dziejańni nieadkładna i pačać adnaŭlać infrastrukturu».

«Kali chtości raźličvaje, što situacyja, pry jakoj pramoj navodkaj buduć rasstrelvać harady i pasiołki Paŭdniovaha Uschodu Ukrainy, i što sami apałčency na heta nijak nie buduć reahavać, a tolki buduć čakać abiacanych pieramovaŭ, to hetyja ludzi znachodziacca ŭ pałonie jakich-to iluzijaŭ », - padkreśliŭ prezident Rasii.

Taksama Pucin paraiŭ krainam Zachadu zadumacca ab tym, u čym zaklučajucca jeŭrapiejskija demakratyčnyja kaštoŭnaści, u suviazi z padtrymkaj, jakuju Zachad akazvaje uładam Ukrainy.

«Padtrymka dziaržaŭnaha pieravarotu, uzbrojeny zachop ułady i pryhniečańnie niazhodnych z dapamohaj uzbrojenych siłaŭ. Heta, što, sučasnyja jeŭrapiejskija kaštoŭnaści? I mnie zdajecca, što našym kaleham treba pra heta nahadać. Ab ich ułasnych ideałach», — skazaŭ na zakančeńnie jon.

Apytanka

Kamientary82

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki15

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki

Usie naviny →
Usie naviny

U Kyrhyzstanie na vyšyni 4500 mietraŭ znajšli rečy źnikłych biełaruskich alpinistaŭ

Nastupnaje «Jeŭrabačańnie» projdzie ŭ bałharskim Burhasie

Rasijskaja piensijanierka pierakanała studenta, što na im śmiarotnyja suroki, i zabrała hrošy. A paśla čatyry hady chavałasia ŭ Biełarusi1

Drony atakavali Maskvu i Leninhradskuju vobłaść2

Statkievič: Čamu ŭ ich 80, a ŭ nas 205

Pamior kupałaviec Mikałaj Kučyc2

Milicejskaha načalnika ź Lachavičaŭ pakarali za toje, što adkazaŭ Słučaku pa-rusku6

U Viciebsku žančyna paviesiła ŭ padjeździe niepatrebnuju karcinu i nie viedała, što jana šedeŭr4

Minskaje «Dynama» i «MŁ Viciebsk» vylecieli ź jeŭrakubkaŭ

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki15

Rabotnikam Centra alimpijskaj padrychtoŭki pa frystajle zabaranili iści na pachavańnie Mikałaja Kazieki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić