Na pačatku vieraśnia Sajuz biełaruskich piśmieńnikaŭ atrymaŭ piśmovaje papiaredžańnie ad Minjustu, datavanaje 30 žniŭnia. Arhanizacyi pahražajuć likvidacyjaj praz sud.
Minjust vystaviŭ čatyry pretenzii: nia źmieniena šylda na budynku; piačatka arhanizacyi nie adpaviadaje zakanadaŭstvu; u šerahach SBP jość zamiežnyja hramadzianie, što supiarečyć ciapierašniamu zakanadaŭstvu; Sajuz piśmieńnikaŭ nie dasłaŭ u Minjust statut arhanizacyi.
Staršynia arhanizacyi Aleś Paškievič stavicca da hetych pretenzij spakojna: «My davali adkaz u Minjust nakont šyldy: Sajuz nia maje ciapier hrošaj na jaje zamienu. Piačatku nam zaćviardžali ŭ samim Minjuście».
Ź inšymi pretenzijami składaniej: aryhinał statutu Sajuzu piśmieńnikaŭ zhubleny, choć jość kopija, jakaja vydavałasia razam z aryhinałam u 1999 h. Pytańnie členstva zamiežnych siabroŭ abmiarkoŭvałasia na Radzie, jakaja pastanaviła nastupnaje: nia majem maralnaha prava vyklučać hetych ludziej z arhanizacyi. Siarod zamiežnikaŭ, jakija ličacca siabrami SBP, litaraturaznaviec Alaksiej Kaŭka z Maskvy, Julija Kane ź Izrailu, Ina Snarskaja z Pałtavy — ahułam paŭtara dziasiatka čałaviek. Kiraŭnik Sajuzu ŭpeŭnieny, što na baku arhanizacyi nia tolki maralnaja praŭda, ale j jurydyčnaja: «Čamu my pavinny vyhaniać z arhanizacyi ludziej, jakija tudy ŭvajšli jašče da pryniaćcia hetaje normy? Ciapier novych ludziej z zamiežža ŭ siabry arhanizacyi nie prymajem, choć da nas prosiacca biełaruskamoŭnyja piśmieńniki z Ukrainy». Tym časam u Statucie SBP, zaćvierdžanym Minjustam, dazvalajecca siabroŭstva ŭ arhanizacyi nia tolki hramadzianam Biełarusi, ale j zamiežnym hramadzianam, a taksama asobam biez hramadzianstva.
Usie nazvanyja pretenzii nia novyja: jany ŭ toj ci inšaj formie ŭžo ahučvalisia. I dahetul spravu ŭdavałasia ŭłahodzić. Čamu ž ciapier usio pačałosia nanoŭ? Mahčyma, «vinavaty» Alaksandar Kazulin. U žniŭni, pierš čym vynieści papiaredžańnie piśmieńnikam, Minjust patrabavaŭ adkazu: čamu SBP dapamoh arhanizavać źjezd Biełaruskaj sacyjał-demakratyčnaj partyi (Hramady) 24 lipienia? A.Paškievič nie admaŭlaje, što źjezd sapraŭdy byŭ. Ale jurydyčna Sajuz piśmieńnikaŭ nia mieŭ nijakaha dačynieńnia da jaho arhanizacyi. «Niama ni harantyjnaha lista ad SBP, ni jakichści inšych dakumentaŭ na adras kaviarni, dzie pravodziŭsia źjezd». Adzinym litarataram, jaki prysutničaŭ na partyjnym źjeździe, byŭ Anatol Sidarevič.
Sajuz piśmieńnikaŭ zastajecca adnoj ź ličanych arhanizacyj, jakija paśladoŭna adstojvajuć svaju niezaležnaść ad łukašenkaŭcaŭ.
Śpiecsłužby atrymali dostup da pierapiski ŭ Signal, choć sama prahrama ŭžo była vydalenaja. Toje samaje mahło być i z TH. Jak tak i jak zaścierahčysia?
Kamientary