Kino

Hran-pry «Listapada» atrymaŭ «Palaŭničy» Bakura Bakuradze

A pryz hladackich simpatyj dastaŭsia estoncu.

Pra heta było abjaŭlena na cyrymonii zakryćcia kinafiestyvalu viečaram 12 listapada ŭ staličnym Pałacy Respubliki.

«Sierabro «Listapada» ŭ naminacyi «Film jak źjava mastactva» atrymaŭ režysior Miłča Mančeŭski i jaho film «Maci» (Makiedonija). Film «Dziońniki z Poła» Krysa Krausa (Estonija, Hiermanija) ŭdastojeny pryza simpatyj hledačoŭ «Bronza «Listapada» za najlepšy hulniavy film, a taksama śpiecyjalnaha pryza staršyni Minharvykankama Mikałaja Ładućki.

U miežach asnoŭnaha konkursu hulniavaha kino „Najlepšaj apieratarskaj rabotaj imia Ju.Maruchina“ była pryznana rabota Ivana Hudkova ŭ filmie „I nie było lepšaha brata“ Murada Ibrahimbiekava (Azierbajdžan, Bałharyja, Rasija). Pryz „Za najlepšuju režysuru“ prysudzili filmu „Biełaje-biełaje śviatło“ Aleha Naŭkoviča (Sierbija). Śpiecpryz žury dastaŭsia karcinie „Čorny čaćvier“ Antoni Kraŭze (Polšča).

Najlepšym filmam konkursu hulniavaha kino „Maładość na maršy“ imia Viktara Turava» pryznana mieksikanskaja karcina «Na poŭnač darohi niama» Ryhabierta Pieraskana.

Polskaja kinakarcina «Urok arhiecinskaha» režysiora Vojciecha Starania pryznana najlepšym dakumientalnym filmam fiestyvalu. Dakumientalnaja kinastužka «Stojbišča» Aližana Nasirava (Kyrhyzstan) zavajavała pryz «Za najlepšy film konkursu maładoha dakumientalnaha kino». Śpiecpryz žury dakumientalnaha konkursu prysudžany filmu «Šachta № 8» Marjany Kaat (Estonija, Ukraina).

Pryz za «Najlepšuju mužčynskuju rolu druhoha płana» dastaŭsia akciorskamu ansamblu filma «Šapito šou» Siarhieja Łobača (Rasija), uznaharoda za «najlepšuju žanočuju rolu druhoha płana» — akciorskamu duetu Chanie Sielimovič i Jaśnie Džuryčyč u filmie «Biełaje-biełaje śviatło».

Kachi Kaŭsadze atrymaŭ pryz za najlepšuju mužčynskuju rolu ŭ filmie «A ci jość tam teatr» Nana Džanielidžze (Hruzija). Marte Chanzajka stała ŭładalnicaj uznaharody «Najlepšaja žanočaja rola» za ihru ŭ filmie «Čorny čaćvier» Antoni Kraŭze (Polšča).

Pryz prezidenta Biełarusi «Za humanizm i duchoŭnaść u kino» atrymała dakumientalnaja karcina biełaruskaha režysiora Haliny Adamovič «Inakinia». Uručajučy hety pryz, staršynia Biełteleradyjokampanii Hienadź Davydźka adznačyŭ, što ŭ prafiesiju režysiora «nichto nie idzie, kab zarablać hrošy». «Usie iduć, kab trochi źmianić śviet ci choć by padtrymać jaho maralny ŭzrovień», — skazaŭ jon.

Nahadajem, u miežach tydnia pakazaŭ kinaforumu taksama prajšli roznyja prajekty: kancertnaja prahrama «Dvanaccać miesiacaŭ tanha» Vienijamina i Aliki Śmiechavych, vialiki śpiektakl-pierformans «Płanieta Lem» režysiora Paŭła Škotaka pavodle tvoraŭ polskaha piśmieńnika-fantasta Stanisłava Lema, unikalny kinakancert «Fiejeryja Žorža Mieljesa».

Napiaredadni adbyłasia ŭračystaja cyrymonija zakryćcia XIII konkursu filmaŭ dla dziciačaj i junackaj aŭdytoryi «Listapadzik», jaki prachodziŭ 4–11 listapada ŭ miežach asnoŭnaha fiestyvalu. Pa rašeńni žury češskaja karcina «Niaviesta čorta» Zdenieka Troški stała favarytam u naminacyi «Najlepšy film dla dziaciej», a śpiecpryz «Za raźvićcio tradycyj kinakazki z vykarystańniem sučasnych technałohij» dastaŭsia biełaruskaj stužcy «Ryžyk u Zaziarkalli» Aleny Turavaj.

Kinakarcina «Palavańnie za skarbami Hanibała» Pietera Cima (Hiermanija) zavajavała pryz simpatyj hledačoŭ «Załaty «Listapadzik». Uručany byli taksama inšyja ŭznaharody.

Tym ža viečaram niekatoryja karciny ŭdastojeny śpiecyjalnych pryzaŭ ad sponsaraŭ, partnioraŭ i siabroŭ fiestyvalu. Tak, armianski režysior Aruciun Šacian za film «Zahružajučy majo žyćcio» atrymaŭ pryz «Mova kino — mova parazumieńnia» telekampanii «Mir». Pryz TRA «Sajuz» byŭ uručany akciorskamu składu filma «Palaŭničy» (Rasija).

Režysior dakumientalnaha filma «Inakinia» Halina Adamovič (Biełaruś) udastojena ŭznaharody pastajannaha kamiteta sajuznaj dziaržavy Biełarusi i Rasii.

Pryz Vykankama SND atrymaŭ režysior Murad Ibrahimbiekaŭ ź filmam «I nie było lepšaha brata» (Azierbajdžan, Bałharyja, Rasija).

Valancina Hurkalenka ź filmam «Spas-kamień» (Rasija) i Alena Turava z kinastužkaj «Ryžyk u Zaziarkalli» (Biełaruś) atrymali śpiecpryz Parłamienckaha schodu sajuza Biełarusi i Rasii «Za addanaść maralnym ideałam u kinamastactvie».

Na ciapierašni «Listapad», jaki prajšoŭ 5–12 listapada, było pradstaŭlena kala 70 karcin, raźbitych siekcyjami hulniavaha, dakumientalnaha i dziciačaha kino.
Kinapakazy adbylisia ŭ kinateatrach «Centralny», «Pieramoha», «Dom kino», «Pijanier», a taksama ŭ małoj zale Pałaca Respubliki i videakompleksie «Centr-videa».

Svaje raboty na «Listapadzie-2011» pradstavili kiniematahrafisty bolš čym z 30 krain śvietu.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Kačanava prapanavała ŭvieści adkaznaść za «niapraŭdu ŭ tyktoku»14

Kačanava prapanavała ŭvieści adkaznaść za «niapraŭdu ŭ tyktoku»

Usie naviny →
Usie naviny

Miełanija Tramp zajaviła, što była ledź znajomaja z Epštejnam i zapatrabavała spynić raspaŭsiudžvać čutki pra jaje suviazi ź im2

U «razumnych» futbołkach «Najka» dziŭna pavodziać siabie plečy. Kampanija pryznała prablemu3

Pracu vilenskaha aeraporta znoŭ paralizavali šary ź Biełarusi3

«Kali brać bolš pravilny padychod». U Biełarusi chočuć zapuścić svajho kasmanaŭta nie tolki dla turyzmu3

Prezident Čechii: Tramp za niekalki tydniaŭ zrabiŭ bolš dla padryvu davieru da NATA, čym Pucin za mnohija hady30

Ź Sieuła — u Minsk. Karejski futbolny lehijanier raskazaŭ pra žyćcio ŭ Biełarusi, ježu i słužbu ŭ armii2

«Inkryminavali «zdradu dziaržavie», a jon sam prosta abstukvaŭ koły ŭ ciahnikoŭ»6

Pucin abjaviŭ vielikodnaje pieramirje na sutki z chvościkam. Raniej da taho niekalki razoŭ zaklikaŭ Zialenski

Stała viadoma, na kaho rychtavała palityčny zamach mižnarodnaja hrupa, zatrymanaja ŭ Hrecyi i Litvie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kačanava prapanavała ŭvieści adkaznaść za «niapraŭdu ŭ tyktoku»14

Kačanava prapanavała ŭvieści adkaznaść za «niapraŭdu ŭ tyktoku»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić