Jak Fiadynič adkryŭ aŭtobus Statkieviču na miažy i jak Viniarski taksama vyjšaŭ, kab zastacca ŭ Biełarusi. Novyja padrabiaznaści
Novyja padrabiaznaści taho, što adbyvałasia na miažy pry departacyi palitviaźniaŭ u Litvu 11 vieraśnia raskazvaje «Novaja hazieta. Jevropa».

Daŭžej za ŭsich ź Mikałajem Statkievičam znachodziŭsia Maksim Viniarski, raskazvaje vydańnie. Maksim byŭ zatrymany ŭ studzieni 2021 hoda i prysudžany da piaci hadoŭ pazbaŭleńnia voli za «masavyja biesparadki». A ŭ minułym hodzie zatrymali jaho rodnuju siastru Alenu Cieraškovu — maci čaćviarych dziaciej, skivičnaha chirurha i dvuchrazovuju čempijonku Biełarusi pa taekvando. Alenu asudzili da troch hadoŭ «chatniaj chimii».
Da kanca terminu Maksimu Viniarskamu zastavaŭsia miesiac, kali jaho z kałonii № 3 dastavili ŭ SIZA KDB. Jon razumieŭ, što ich buduć vyvozić pad kanvojem, i varyjantaŭ paźbiehnuć vydvareńnia z rodnaj krainy niama. Ale ŭsiu noč jon pra heta dumaŭ i vyrašyŭ dziejničać pa abstavinach. Jak i Mikałaj Statkievič.
— Kali nas vyvieźli ź Biełarusi, — kaža Maksim, — na niejtralnaj pałasie kanvairy ŭ maskach chutka vyskačyli z aŭtobusa i źnikli. Aŭtobus pajechaŭ u bok Litvy, dźviery byli začynienyja. Mikałaj pačaŭ bić pa dźviarach aŭtobusa.
Kiroŭca-hebist zakryčaŭ štości nakont pałomki i škody, ale Mikałaj byŭ uparty. Utrymać jaho ŭ aŭtobusie i pieravieźci na litoŭski bok naŭrad ci było mahčyma.
I tut padyšoŭ Hienadź Fiadynič, jaki kiravaŭ prafsajuzam radyjoelektronnaj pramysłovaści, i prosta paviarnuŭ avaryjnuju ručku nad dźviaryma. Ścisnutaje pavietra pačało vychodzić, i zastavałasia tolki adčynić dźviery prostym fizičnym namahańniem.
Statkievič adčyniŭ dźviery, i Maksim Viniarski vyjšaŭ z aŭtobusa ŭśled za im. Jany pajšli da biełaruskaj miažy. Nasustrač im vybiehła maładaja pamiežnica z krykam «Vam siudy nielha! Idzicie ŭ Litvu!»
Statkievič pačaŭ tłumačyć, što jon hramadzianin Biełarusi, i jaho nichto nie moža nie ŭpuścić u krainu hramadzianstva. Pamiežnica adkazała: «A jak vy možacie dakazać, što vy hramadzianin Biełarusi? U vas niama dakumientaŭ, a biez dakumientaŭ vas nichto nie ŭpuścić u Biełaruś».
— Potym, — praciahvaje Maksim Viniarski, — z boku Biełarusi pryjšoŭ niejki mardavarot u cyvilnym. Jon zahadaŭ pamiežnicy viartacca na post, a nas pačaŭ pierakonvać u tym, što ŭ nas niama inšaha vyjścia, i my abaviazanyja iści ŭ Litvu, pakolki ŭ Biełaruś nas usio roŭna nie puściać. A ŭ Litvie nas užo čakajuć, tam svaboda i siabry. U Biełarusi ž, kali budziem upiracca, ničoha dobraha nie budzie. Statkievič jaho i słuchać nie chacieŭ.
My stajali kala toj bietonnaj duhi, jakaja trapiła va ŭsie suśvietnyja miedyja. Mikałaj chacieŭ sieści. Spytaŭ mardataha: «Ja mahu tut prysieści?» Toj adkazaŭ: «Nie, nielha, heta ŭžo biełaruskaja terytoryja». I tady Mikałaj schapiŭsia za serca i skazaŭ: «Oj, kiepska mnie, nie mahu stajać…» I spakojna sieŭ.
Tady mardavarot u cyvilnym paklikaŭ amierykanca. Z boku pamiežnaha pasta pryjšoŭ, vierahodna, supracoŭnik pasolstva — my pra jaho viedajem tolki toje, što jaho zavuć Kievin. Bolš nijakaj infarmacyi pra siabie jon nie paviedamiŭ. Kievin taksama pačaŭ pierakonvać nas iści ŭ Litvu i navat prapanavaŭ svoj mabilny telefon, kab my pazvanili rodnym.
Ja pazvaniŭ mamie. Mama skazała, što ŭžo druhi hod žyvie ŭ jakaści maci dvuch palitźniavolenych i što kali sa mnoj znoŭ niešta adbudziecca, jana nie pieražyvie hetaha. I ŭ siastry Aleny, jakaja adbyvaje termin na «chatniaj chimii», mohuć uźniknuć novyja prablemy. Ja nie moh na ich naplavać. Ja pryniaŭ rašeńnie iści ŭ Litvu.
Maci Maksima — 79 hadoŭ. I apošnija piać hadoŭ jana praviała ŭ zbory pieradač i pasyłak, pajezdkach u SIZA i kałonii, kłopacie pra ŭnukaŭ, kali pasadzili jašče i dačku.
Statkievič ža, razumiejučy, što budzie dalej, paprasiŭ Maksima Viniarskaha pieradać vielmi važnyja i asabistyja słovy žoncy Mikałaja Marynie Adamovič. Maksim pieradaŭ.
Kamientary
Voś, što piša śviedka padziej Zianon Paźniak:
https://pazniak.info/page_da_pyitannya_pra_rejyimnuyu_quotapazyitsyiyuquot