Azierbajdžan — adzinaja kraina ŭ śviecie, jakaja šeść hadoŭ trymaje zakrytymi naziemnyja miežy z-za karanavirusa
Adzinaja kraina ŭ śviecie, jakaja dahetul trymaje suchaputnyja miežy zakrytymi pad padstavaj baraćby z karanavirusam, — heta Azierbajdžan. Pry hetym sami ŭłady pryznajuć, što sapraŭdnaja pryčyna — niejkija źniešnija siły, jakija mohuć praniknuć u krainu. Tym časam dziasiatki tysiač azierbajdžancaŭ Hruzii hadami nie bačać svaich blizkich, piša Bi-bi-si.

Kali b za dva hady žyćcia ŭ Hruzii kožny raz, čujučy pytańnie «A čamu vaša kraina nie adkryvaje suchaputnyja miežy?», žurnalist adkładaŭ adzin dalar, to chapiła b hrošaj na samalot u Baku. I kali b pa dalary źbiraŭ za kožnuju pačutuju viersiju ab tym, čamu ž nasamreč Azierbajdžan trymaje miežy zakrytymi, to chapiła b hrošaj i na bahaž.
Praz šeść hadoŭ paśla pačatku pandemii karanavirusa, kali ŭ mnohich krainach pra jaje nahadvajuć tolki rasklejenyja ŭ hramadskich prybiralniach zakliki bolš staranna myć ruki, Azierbajdžan praciahvaje vykarystoŭvać jaje jak padstavu trymać zakrytymi naziemnyja miežy.
Ale ŭ hetuju viersiju nie vierać ni ludzi, ni sami azierbajdžanskija ŭłady, jakija padaŭžajuć hetuju zabaronu kožnyja try miesiacy. Jany — prezident Ilcham Alijeŭ i deputaty parłamienta — kažuć pra niejkija źniešnija pahrozy, nie raskryvajučy, kaho kankretna majuć na ŭvazie, i ŭ cełym spasyłajucca na niespakojnuju situacyju ŭ śviecie i hieapalityku.
Zakrytyja naziemnyja miežy z usimi susiedziami — Iranam, Turcyjaj, Rasijaj, Armienijaj i Hruzijaj.
Dla apošniaj situacyja asabliva ciažkaja: azierbajdžancy — najbujniejšaja mienšaść u Hruzii, 233 tysiačy čałaviek, abo bolš za 6% nasielnictva. Amal usie jany žyvuć u rehijonach pablizu azierbajdžanskaj miažy.
Mnohija zarablali prymiežnym handlem; pa toj bok — pobač, ale časta, pa sutnaści, u niedasiažnaści — žyvuć ich blizkija.
Praź dźvie stalicy ŭ susiedniuju viosku
Vioska Kirač-Muhanło ŭ Hruzii častkova apuścieła za hetyja šeść hadoŭ. Jana staić kala samaj miažy z Azierbajdžanam — ad kraju vioski da pamiežnaha posta ŭsiaho dźvieście mietraŭ.
Raniej tut vioŭsia handal. Pracavali restarany. Tut spynialisia pierakusić turysty.
Voś piakarnia, dzie ja kuplaŭ viaskovy chleb pa darozie ŭ Tbilisi jašče niekalki hadoŭ tamu. Ciapier jana pustaja. «Usie razburylisia, usie zbankrutavalisia», — kaža žančyna, jakaja zahaniaje husiej za draŭlany płot.
Tut jość tryvałyja kamiennyja damy, dvuchpaviarchovyja, ź vialikimi altankami, upryhožanymi čakankaj pa mietale. Ale šmat i kinutych, niedabudavanych. Pa terytoryi zakinutaj piŭnoj hulajuć kury.
U vioscy kažuć, što adziny zarobak tut — redkija klijenty taksi. Azierbajdžan nikoha nie ŭpuskaje, ale vyjechać adtul praz naziemnuju miažu možna — tolki kali vy nie hramadzianin Azierbajdžana.
Dla azierbajdžancaŭ z hruzinskimi pašpartami heta značyć, što jany mohuć naviedać svajakoŭ samalotam — i viarnucca nazad pa ziamli. Dla ich svajakoŭ pa toj bok miažy čaściakom jość tolki samalot.
U Azierbajdžanie jość adzin bujny mižnarodny aeraport, jaki rehularna absłuhoŭvaje rejsy ŭ inšyja krainy, — jon znachodzicca ŭ Baku.
Z momantu, kali Azierbajdžan zakryŭ miežy, azierbajdžancy, pa danych dziaržaŭnaj statystyki, stali padarožničać u dva ź lišnim razy radziej.
Jany redka karystalisia samalotami, i Hruzija dla ich była druhoj krainaj pa naviedvalnaści paśla Rasii. Ciapier u Hruziju azierbajdžancy jeździać utraja radziej.
Dla Hruzii ž Azierbajdžan da pandemii byŭ druhoj krainaj pa naviedvalnaści paśla Turcyi. Ale ciapier u Azierbajdžan hramadzianie Hruzii jeździać u dziesiać razoŭ radziej.
U prapusknoha punkta pobač z Kirač-Muhanło stajać paŭtara dziasiatka mužčyn. Adzin ź ich — 67‑hadovy Azad Ismaiłaŭ, jaki naradziŭsia i vyras u hetaj vioscy. Jon kaža, što z synam, jaki žyvie ŭ Azierbajdžanie, razmaŭlaje tolki pa videasuviazi — ni ŭ taho, ni ŭ druhoha niama hrošaj na samalot.
«Jeździć [u Azierbajdžan] nie možam, ceny na samalot 600 łary (224 dalary), a piensija ŭ mianie 350 łary. Kudy mnie hetyja hrošy patracić, na samalot ci na straŭnik? Na viasielle, na pachavańnie nie možam pajechać», — kaža Azad.

Pa toj bok miažy ŭzdoŭž trasy ciahniecca vioska Šychły. Praktyčna va ŭsich, z kim my razmaŭlali, na tym baku jość svajaki, da jakich jany raniej chadzili pieški.
Ciapier ža, kab patrapić u Šychły, treba bolš za hadzinu jechać u aeraport Tbilisi (kala 60 km), adtul lacieć u Baku i ŭžo adtul praz usiu krainu jechać amal siem hadzin (bolš za 500 km) nazad da miažy.
«Usie svajaki na tym baku, — kaža, pakazvajučy na pamiežny punkt, małady kiroŭca Abu Mamiedaŭ, etničny azierbajdžaniec z pašpartam Hruzii. — Ludzi handlavali, biznes rabili, a ciapier zatrymalisia tut. Kab patrapić tudy (u Azierbajdžan), treba praz Baku lacieć, a raniej ja 10 razoŭ u dzień jeździŭ u Azierbajdžan i nazad».
Apošni raz, pa słovach Abu, jon byŭ tam u 2019 hodzie.
Zakrytyja miežy — heta prablema dla ŭsich miescaŭ u Hruzii, dzie žyvuć azierbajdžancy: Marneŭli, Rustavi, Tbilisi. Kali čujuć, što vy z Baku, nieadkładna pytajucca, što tam ź miežami, i pačynajuć raskazvać padobnyja historyi pra svajakoŭ, viasielli, pachavańni i mahiły prodkaŭ.
U azierbajdžanskim konsulstvie, dzie ja byŭ dvojčy, amal usie ŭ čarzie na pryjom pryjšli z prośbaj atrymać śpiecyjalny dazvoł na prajezd pa suchaputnaj miažy. Niebahata apranutaja žančyna, jakaja nie vałodaje łacinskim piśmom, na jakoje Azierbajdžan pierajšoŭ z kirylicy 30 hadoŭ tamu, prosić napisać za jaje list, dzie raskazać pra biednaść, pra toje, što razam z małaletnimi dziećmi choča naviedać mahiłu pamierłaha muža.
Na rynku ŭ Marneŭli ludzi, pačuŭšy, što ja z Baku, pasyłajuć praklony na hałovy azierbajdžanskich uład, u tym liku prezidenta Ilchama Alijeva, jakoha tut — u adroźnieńnie ad Azierbajdžana — nie pryniata bajacca.
Lubyja naviny z Azierbajdžana ŭ sacsietkach mohuć zvodzicca da razmoŭ pra zakrytyja miežy. U kancy studzienia minułaha hoda Alijeŭ vinšavaŭ z Dniom salidarnaści azierbajdžancaŭ usiaho śvietu, u kamientarach da naviny hruzinskija azierbajdžancy patrabavali z salidarnaści adkryć miežy.
Mnohija budujuć teoryi ab sapraŭdnych pryčynach zakrytych miežaŭ. Adny ličać, što ŭsio heta z-za vajny z Armienijaj, i kali padpišuć mirny dahavor, Azierbajdžan adkryje miežy. Inšyja ŭsie hetyja hady — jašče da apošnich padziej u Iranie — tłumačać izalacyju mahčymaściu vajny tam i ryzykaj patoku biežancaŭ.
Jość viersija, što azierbajdžanskija ŭłady bajacca prytoku rasijan paśla pačatku vajny va Ukrainie, i kali hetaja vajna skončycca, tady-to miažu dakładna adkryjuć.
Bytuje ideja, što izalacyja ratuje ad adtoku hrošaj z krainy. Jašče pa adnoj viersii, zakrytyja naziemnyja miežy vyhadnyja dziaržaŭnaj avijakampanii «Azał».
Usie hetyja viersii — jakija nie majuć nijakich kankretnych dokazaŭ — naŭrad ci abmiarkoŭvalisia b pa abodva baki miažy tak aktyŭna, kali b ułady byli bolš kankretnyja i mienš supiarečlivyja ŭ svaich tłumačeńniach.
Tajemnyja siły, jakija nielha nazyvać
«Toje, što apošnija hady našy suchaputnyja miežy zastajucca zakrytymi, vyratavała nas ad vielmi vialikich katastrof. Navat siońnia, kali miežy zastajucca zakrytymi, robiacca niebiaśpiečnyja dziejańni i jany spyniajucca»,— kazaŭ Alijeŭ u 2024 hodzie.
Nijakich inšych kavidnych abmiežavańniaŭ u Azierbajdžanie nie zastałosia, i prezident sam pryznaje, što pandemija — heta farmalnaja pryčyna trymać naziemnyja miežy zakrytymi. Jon kaža pra «surjoznyja pahrozy, jakija zychodziać zvonku», ale nie nazyvaje ich.
«Ja dumaju, vy zrazumiejecie, kali my nie budziem zanadta ŭdavacca ŭ padrabiaznaści», — kaža Alijeŭ, spasyłajučysia na nacyjanalnuju biaśpieku, zabieśpiačeńnie stabilnaści, kryzisy i vojny ŭ rehijonie.
Praŭładnaja presa, palitołahi i deputaty abaraniajuć pazicyju prezidenta. Byvaje, što padtrymlivajuć jaho i ŭ azierbajdžanskich sacsietkach — asabliva, kali pachichikać prychodziać armianskija kamientatary.
Reštki apazicyi, krytykujučy rašeńnie, paraŭnoŭvajuć krainu to z Turkmienistanam, to z Paŭnočnaj Karejaj. Lidar sistemnaj apazicyjnaj partyi «Respublikanskaja Alternatyva» Nacik Džafarli nazyvaje «hańbaj» ideju ab tym, što miežy krainy zakrytyja ź mierkavańniaŭ biaśpieki.
«Dla Azierbajdžana nie moža być horšaha tezisa, bo naša armija i siłavyja struktury mocnyja, dyk čamu ž Hruzija i Armienija, jakija značna słabiejšyja za nas, nie trymajuć svaje miežy zakrytymi pa hetaj pryčynie?! — piša jon. — Rasija, jakaja ździajśniaje ahresiju suprać Ukrainy, i Ukraina, jakaja zmahajecca za isnavańnie, nie zakryli svaje miežy. Što zdaryłasia z nami, što my trymajem svaje miežy zakrytymi pa takoj pryčynie?!».
Daśledčyk Paŭdniovaha Kaŭkaza Kirył Kryvašejeŭ ličyć, što choć pahroza prytoku biežancaŭ ź Irana abo — u vypadku novaj mabilizacyi — z Rasii sapraŭdy isnuje, to Azierbajdžan moh by zrabić vyklučeńnie chacia b dla Hruzii.
«Mnie zdajecca, što paśla pandemii heta (zakrytyja miežy) — prosta iniercyja, tak im spakajniej. A intaresy hramadzian, zrazumieła, druhasnyja, — kaža jon. — Jašče heta režym abłožanaj krepaści, dzie aŭtakratyja pavinna tłumačyć abmiežavańnie svabod strašnymi pahrozami».
Ciapierašni «karancinny režym» minaje 1 krasavika — ale mała chto dumaje, što jaho admieniać.
Azierbajdžanski biznesmen Azad, jaki paprasiŭ źmianić jaho imia, da 2020 hoda pa niekalki razoŭ u hod jeździŭ u Tbilisi.
«Ja pryjazdžaŭ, jak da siabie dadomu, a ciapier čytaju voś hetyja kamientary pra toje, što maja kraina ŭsio pravilna robić, choć nichto nie moža rastłumačyć, čamu, i taki adčaj biare, — kaža jon. — Zdajecca, što heta nikoli nie skončycca».
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary