Hramadstva

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien — chočuć viarnuć histaryčny vyhlad

U vialikaj charalnaj sinahozie ŭ Hrodnie źnieśli ŭnutranuju pieraharodku pamiž viestybiulem i malelnaj załaj. Na źmieny ŭnutry papularnaha turystyčnaha abjekta źviarnuli ŭvahu hrodziency ŭ fejsbuk-hrupie «Hrodno», zaŭvažyła Hrodna.life.

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
U hrodzienskaj sinahozie źnieśli ŭnutranuju pieraharodku. Fota: Ina Krajniova, Facebook-hrupa «Hrodno

Arki zakłali cehłaj u dva płasty i zamazali tynkoŭkaj u savieckija hady — tak źjavilisia pustyja ŭsiaredzinie pieraharodki. Uvachodnaja hrupa sinahohi była zamuravanaja amal 70 hadoŭ.

Prybraŭšy pieraharodki, hetuju častku sinahohi viarnuli da aŭtentyčnaha źniešniaha vyhladu — mienavita takim jon byŭ u aryhinale, paśla apošniaj pierabudovy budynka ŭ 1902−1905 hady.

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
Unutranaja pieraharodka pamiž viestybiulem i malelnaj załaj. Fota 2019 hoda. Krynica: «Jandeks-karty»
U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
Źniesienaja viasnoj 2025 hoda pieraharodka. Fota: Ina Krajniova, fejsbuk-hrupa «Hrodno»

U paślavajenny čas u budynku sinahohi raźmiaščalisia składy. Paźniej, z 1960-ch pa 1991 hod, tut pracavali mastackija majsterni. Uvieś hety čas budynak pastupova razburaŭsia. Vyratavać sinahohu ŭdałosia dziakujučy dachu i aciapleńniu — jany zabiaśpiečvali suchaść pamiaškańniaŭ.

U 1991 hodzie sinahohu viarnuli jaŭrejskaj abščynie. Pa ŭspaminach kiraŭnika hrodzienskaj iŭdziejskaj abščyny Barysa Kviatkoŭskaha, paśla pieradačy sinahohi budynak byŭ u žudasnym stanie.

«Šeść hruzavikoŭ adnaho tolki śmiećcia vyvieźli. Mazaičnuju padłohu vialikaj zały tak i nie znajšli. Ciažka było hladzieć na heta ŭsio, ale my spravilisia i praz hady ŭ sinahohu pryjemna zajści», — uspaminaŭ Kviatkoŭski.

U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad
Sinahoha ŭ 90-ch hadach XX stahodździa
U hrodzienskaj sinahozie źnieśli častku ścien - chočuć viarnuć histaryčny vyhlad

Paśla pieradačy sinahohi pieršaja dapamoha na restaŭracyju pryjšła z Aŭstralii. Harvykankam vydzieliŭ vialikuju sumu na dakumientacyju i abśledavańnie.

Były viazień hrodzienskaha hieta Fieliks Zandman na restaŭracyju pieraličyŭ $10 tysiač. Taksama dapamahli mnohija hrodzienskija pradpryjemstvy: u 2010-ch u restaŭracyju sinahohi aktyŭna ŭklučyłasia hrupa kampanij «ZOV».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Jak žurnalistka «Našaj Nivy» šukała paru na pravasłaŭnym sajcie znajomstvaŭ. Padkaciŭ i Tałaj35

Jak žurnalistka «Našaj Nivy» šukała paru na pravasłaŭnym sajcie znajomstvaŭ. Padkaciŭ i Tałaj

Usie naviny →
Usie naviny

Kanał MZS Biełarusi abvinavaciŭ Polšču ŭ šantažy Kitaja pa ŭkazcy Vašynhtona22

Na «Dažynkach» u Vaŭkavysku Uładzimir Karanik pulaŭ kapustaj u baskietbolnaje kolca VIDEA12

Na vyzvalenych i departavanych palitviaźniaŭ sabrali 111 tysiač jeŭra — jak ich raźmiarkujuć?21

U Biełarusi chočuć uvieści padatak na bahaćcie13

Były pamočnik Łukašenki Ihar Bryło pryznaŭ, što nabraŭ chabaraŭ na $2 miljony15

Minadukacyi apublikavała pamiatku, pa kolki kletak treba adstupać u školnych sšytkach5

U ZŠA zakłapočanyja, kab paśla źniaćcia sankcyj z «Biełavija» detali dla «Boinhaŭ» nie traplali ŭ Rasiju2

Ad zakryćcia miažy z Polščaj vialikija straty niasie nie tolki Biełaruskaja čyhunka, ale i «Biełaruśkalij»7

Ukrainskija pamiežniki: Rasijskija vojski paśla vučeńniaŭ u Biełarusi nie zastalisia1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak žurnalistka «Našaj Nivy» šukała paru na pravasłaŭnym sajcie znajomstvaŭ. Padkaciŭ i Tałaj35

Jak žurnalistka «Našaj Nivy» šukała paru na pravasłaŭnym sajcie znajomstvaŭ. Padkaciŭ i Tałaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić