Mierkavańni186186

Paźniak pra ŭčynak Statkieviča: Papulizm dziela stvareńnia vobrazu idejnaj pazicyi

Vieteran biełaruskaha ruchu Zianon Paźniak źviarnuŭ uvahu na ŭčynak Mikoły Statkieviča, jaki admoviŭsia ad departacyi ź Biełarusi ŭ składzie vyzvalenych z dapamohaju amierykancaŭ 52 palitviaźniaŭ. Jon nazvaŭ dziejańni Statkieviča papulizmam i «admovaju ad palityčnaj baraćby na svabodzie dziela stvareńnia vobrazu idejnaj pazicyi ŭ niavoli».

«Apošnim časam (11-09-2025) režym departavaŭ ź Biełarusi 51‑ho palityčnaha viaźnia. Adzin palitviazień (Mikoła Statkievič) admoviŭsia ad departacyi i viarnuŭsia ŭ turmu.

Z hledzišča realnaj palityki heta aceńvajecca jak papulizm, admova ad palityčnaj baraćby na svabodzie dziela stvareńnia vobrazu idejnaj pazicyi ŭ niavoli», — piša Paźniak.

Jon dadaje, što tut jeść znakavy momant — «pratest suprać prymusovaj departacyi, jakaja źjaŭlajecca, faktyčna, pazbaŭleńniem Baćkaŭščyny, majomaści i hramadzianskich pravoŭ».

Paźniak piša, što «precedent sa Statkievičam moh by dazvolić amierykanskaj dypłamatyi stavić pytańnie ab mahčymaści vybaru dla kožnaha vyzvalenaha viaźnia. Prymusovaj departacyi možna paźbiehnuć», — miarkuje jon.

«Mušu adznačyć, što situacyja sa Statkievičam abciažarana jaho admoŭnym palityčnym bahažom i admoŭnaj palityčnaj acenkaj u biełaruskim nacyjanalna-demakratyčnym ruchu (pačynajučy z 1990‑ch hadoŭ). Ciapierašnija jahonyja pavodziny, kali b jany pasłužyli arhumientam dla admieny departacyi, palepšyli b palityčny imidž jaho asoby.

Adnak realna patrebny budzie abaviazkovy hrupavy pratest (chacia b častkovy) pry nastupnaj departacyi palitviaźniaŭ. U biełarusaŭ, vyzvalenych z turmy, jość mahčymaść nie pahadžacca z departacyjaj (asabliva tym, jakim da kanca terminu zastałosia dva-try miesiacy). Heta važny arhumient dla amierykanskaj dypłamatyi i dla pieramieny stanovišča», — piša Paźniak.

Kamientary186

  • Praŭda
    22.09.2025
    Paźniak znoŭ apraŭdvaje Łukašenku. Jak raz Łukašenka i chacieŭ vykinuć Statkieviča ź Biełarusi, ale nie atrymałasia.
  • Maje racyju
    22.09.2025
    Maje racyju
  • Hrantavyja hrošy
    22.09.2025
    Paźniak faktyčna ŭchvalaje ŭčynak Statkieviča, a naša niva svaim zahałoŭkam pieravaročvaje ŭsio dahary nahami. Moža, chopić, zmahajecca z Paźniakom?

    [Zredahavana]

Ciapier čytajuć

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

«Heta praciahvałasia nie adzin dzień». U Babrujsku patrabujuć pakarać haspadara, jaki žorstka abychodzicca z sabakam padčas prahułki2

U italjanskich Alpach mahutnaja łavina syšła sa schiłu i nakryła hrupu łyžnikaŭ VIDEA3

U adnym z alimpijskich zabiehaŭ pa šort-treku pieramohu niečakana atrymaŭ spartsmien, jaki išoŭ apošnim VIDEA1

U Kalifornii z hor syšła łavina, jak minimum dziesiać čałaviek źnikli bieź viestak

U Minsku pradajuć alej koštam amal 1000 rubloŭ za litr1

The Economist: Kreml prapanavaŭ siamji Trampa za źniaćcie sankcyj doli ŭ enierhietyčnych aktyvach9

Niedaloka ad čyhunačnaha vakzała ŭ Minsku budujuć novuju pravasłaŭnuju carkvu7

Čarha na dva hady: jak muziej Pietrusia Broŭki staŭ samym deficytnym miescam dla spatkańniaŭ

Hanna Huśkova nie zmahła prabicca ŭ supierfinał u łyžnaj akrabatycy1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?3

Što takoha adbyvajecca ŭ ekanomicy, što Łukašenka to aščadžaje na elektryčnaści, to choča skaracić čynoŭnikaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić